Mnohí živnostníci pre podaním daňových priznaní riešia, ako funguje zdaňovanie prvej pomoci od štátu počas pandémie. Problémy to spôsobovalo aj vlani. Preto sa aj menil daňový poriadok, vďaka ktorému sú príspevky zo štátnej prvej pomoci od dane oslobodené.


Finančná správa hovorí o príspevkoch, ktoré boli poskytnuté podľa zákona o službách zamestnanosti na udržanie pracovných miest vrátane tých, na ktorých sa prevádzkuje samostatná zárobková činnosť. Rovnako sa to týka aj príspevkov na podporu udržania zamestnancov pri vyhlásení mimoriadnej situácie či núdzového alebo výnimočného stavu.

(Ne)zdaňovanie prvej pomoci

V praxi ide napríklad o príspevky z projektu Prvá pomoc a jej neskorších modifikácií, ktoré zastrešovalo ministerstvo práce. Zamestnávatelia z projektov dostávali napríklad príspevok na náhradu mzdy zamestnancov, prípadne sa z projektov vyplácala náhrada za stratu príjmu živnostníkom. Tieto príspevky sa tak v daňovom priznaní neuvádzajú.

Od dane sú bežne oslobodené aj iné zárobky. Ide napríklad príjem z predaja nehnuteľnosti po piatich rokov odo dňa kúpy, z predaja hnuteľnej veci, ak neboli zahrnuté v obchodnom majetku, z výživného na deti, manželku či manžela, ďalej z príjmu za prenájom do výšky 500 eur či príjem z predaja cenných papierov po roku od ich nadobudnutia.

Živnostník tak v podstate priznáva len príjem, z ktorého sa platí daň a nie je od neho oslobodená. Počítajú sa napríklad aj príjmy zo zahraničia. Daňové priznanie z príjmov za minulý rok musí podať každý, kto vlani zarobil viac ako 2 255,72 eura. V niektorých prípadoch ho musí podať aj podnikateľ, ktorý sa k stanovenej hranici nedostal. Platí to napríklad vtedy, ak vykázal daňovú stratu.

Daňové priznanie musia ľudia podať najneskôr do 31. marca tohto roka. Ak by to niekto nestihol, môže si ho odložiť o ďalšie tri mesiace bez toho, aby bol povinný to daniarom aj odôvodniť. Minuloročné príjmy tak prizná až na konci júna. O celých šesť mesiacov si ho môžu odložiť len daňovníci, ktorí mali vlani príjem aj zo zahraničia. Dane musí vyriešiť do konca septembra.

Výška zárobkov určuje aj daň

Príspevky zo štátnej pomoci tak môžu v konečnom dôsledku rozhodnúť aj o tom, akú vysokú daň nakoniec podnikateľ zaplatí. Slovenská legislatíva totiž pozná zníženú sadzbu dane 15 percent pre podnikateľov. Podmienkou je hranica zdaniteľného príjmu do 100-tisíc eur. Ak niekto túto hranicu prekročí, platí klasickú 19-percentnú daň, prípadne „milionársku“ sadzbu dane na úrovni 25 percent.

Môže to však fungovať aj opačne. Ministerstvo financií totiž rozhodlo, že živnostníci a zamestnanci si môžu do príjmov za vlaňajšok započítať aj pandemickú pomoc od štátu, aby získali daňový bonus na dieťa. Podmienkou na jeho získanie je totiž okrem iného aj dosiahnutie príjmov na úrovni minimálne šesťnásobku minimálnej mzdy. Za vlaňajšok ide o sumu 3 738 eur.

Zdaňovanie prvej pomoci
Živnostníci začali riešiť, ako funguje zdaňovanie prvej pomoci od štátu. (Ilustračné foto: Freepik)

Podľa rezortu financií si tak živnostníci znížia výslednú daň, ktorú platia štátu. Ak živnostník už daňové priznanie k dani z príjmov podal a má nárok na túto daňovú úľavu, môže do konca marca tohto roka elektronicky podať takzvané opravné daňové priznanie, alebo po tomto termíne takzvané dodatočné daňové priznanie.

Úprava legislatívy síce zdaňovanie prvej pomoci nevyžaduje, netýka sa to však takzvanej dotácie na nájomné z rezortu hospodárstva, prípadne ani výnosu z príspevku na podporu cestovného ruchu v súvislosti so zmiernením negatívnych následkov pandémie. Tieto príspevky musia podnikatelia a firmy do príjmov započítať.

Komplikácie vo výdavkoch

Podnikateľ či živnostník si v daňovom priznaní môže uplatňovať takzvané paušálne alebo reálne výdavky. Rozdiel je v tom, že pri paušálnych si uplatňuje 60 percent z príjmu bez toho, aby niečo preukazoval. Pokiaľ ide o reálne výdavky, musí ísť vždy o také, ktoré mu zabezpečujú podnikanie a sú evidované alebo zaúčtované. Náklady si musia skompletizovať vždy do konca daného roka.

Práve pri reálnych výdavkoch by si mal podnikateľ dávať pozor na to, ktoré výdavky uhradil z nezdaniteľných príspevkov a následne ich vylúčiť. Dôvodom je hlavne prípadná daňová kontrola a hroziace sankcie pre nezrovnalosti v účtovníctve. Treba si tiež dávať pozor na to, aby príspevky pomoci smerovali na výdavky, na ktoré boli od štátu poskytnuté. Ide napríklad o dotácie na mzdy.

Podnikatelia pritom majú problémy s výdavkami aj v iných oblastiach. V účtovníctve sa objavujú napríklad výdavky na hodinky, kabelku, zubára, lístky do kina, okuliare alebo luxusnú dovolenku označenú ako služobná cesta. Prípadne sú tieto položky zaplatené z firemných účtov. V niektorých prípadoch sú také náklady síce oprávnené, ale podľa právnikov to musí firma aj dokázať.

Podnikatelia síce v praxi môžu mať dôvod na to, prečo za svoje oprávnené náklady považuje luxusné hodinky alebo zubára. Daňový advokát Peter Varga z Highgate Law & Tax ale pripomína, že je potrebné preukázať nutnosť takéhoto štandardu. Zároveň musí byť dostatočne vysvetlené a preukázané, že takéto vybavenie v nákladoch nie je používané na súkromné účely.

(Inzercia)