Napriek tomu, že pri sociálnych odvodoch sa nerobí ročné zúčtovanie, môže živnostníkom vzniknúť preplatok v Sociálnej poisťovni. Stáva sa to vtedy, keď zaplatili pravidelné mesačné odvody v sume, ktorá je vyššia, ako mali v skutočnosti platiť. Druhým prípadom, kedy vznikajú preplatky na sociálnom poistení, je obdobie poberanie dávky z nemocenského poistenia. Vtedy totiž živnostník odvody platiť nemusí. Odvody, ktoré živnostník poslal do poisťovne navyše, môže získať späť.
Avšak, pri sociálnom poistení oficiálne neexistuje systém preplatkov či nedoplatkov. Keď živnostník neplatí mesačné odvody tak, ako mu to predpísala poisťovňa, stane sa jednoducho dlžníkom. Poisťovňa si dlžnú sumu vymáha sama. Okrem toho sa čiastka navýši o takzvané penále. Ide o sankciu za to, že živnostník nezaplatil odvody v správnej výške a včas. Penále sa počíta za každý deň omeškania. Živnostník sa tiež ocitne na verejne dostupnom zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne.
Živnostník sa môže stať dlžníkom aj v prípade, že odvody platí. Platia sa vždy spätne, čo znamená, že napríklad za január musí byť sociálne poistenie zaplatené do 8. februára daného roka. Keď niekto zaplatí odvody po tomto dátume, automaticky sa táto platba priradí k februáru. Aj keď podnikateľ bude takto platiť odvody každý mesiac a počet platieb sa bude zhodovať s počtom mesiacov, vznikne mu dlh na sociálnom poistení. Jeden mesiac sa bude evidovať ako neuhradený.
Preplatok v Sociálnej poisťovni
Pri platení sociálneho poistenia môže nastať aj opačná situácia. Preplatok v Sociálnej poisťovni môže vzniknúť najmä počas poberania dávok z nemocenského poistenia. V tom čase totiž živnostník nie je povinný platiť sociálne odvody. Ak je práceneschopný celý mesiac, nemusí vôbec zaplatiť odvody. V prípade, že dávku dostáva len časť mesiaca, platí sa pomerná časť poistného. Preplatok môže vzniknúť aj vtedy, keď niekto zaplatí na odvodoch viac ako by mal.
Keď niektorá z týchto situácií nastane, poisťovňa to berie ako poistné zaplatené bez právneho dôvodu. Keďže jej poistné nepatrí, musí ho živnostníkovi vrátiť. V takom prípade existujú dve možnosti. Preplatok v Sociálnej poisťovni sa vráti na účet živnostníka automaticky a z vlastnej iniciatívy poisťovne, ak preplatok zistí pri kontrole platieb, alebo na základe písomnej žiadosti živnostníka. Preplatok sa vracia len v prípade, že je vyšší ako päť eur.
Živnostník by mal o vrátenie požiadať písomne pobočku, ktorá jeho platenie odvodov zastrešuje. Spravidla je to v mieste jeho trvalého bydliska či podnikania. Žiadosť musí obsahovať jeho identifikačné údaje, ako sú meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu, variabilný symbol či rodné číslo. Okrem toho musí upresniť spôsob výplaty preplatku. Preplatok mu môže poisťovňa poslať cez poštový poukaz alebo na jeho bankový účet. Poisťovňa ho vracia do 60 dní, ak ho zistí sama a do 30 dní, keď o to živnostník sám požiada. Po desiatich rokoch môže byť preplatok premlčaný.
Môže sa tiež stať, že živnostník má v dlh, ale zároveň aj preplatok v Sociálnej poisťovni. V takom prípade ho poisťovňa použije na zápočet pohľadávky. Ak má niekto napríklad za január dlh v sume 25 eur a zároveň preplatok na poistnom vo výške desať eur, poisťovňa preplatok nevráti, ale zaúčtuje ho na účet za mesiac január. Zostatok dlhu po zápočte pohľadávky bude vo výške 15 eur.
Nedoplatky a preplatky v zdravotnej poisťovni
V zdravotných poisťovniach to funguje inak. V ich prípade sa totiž robí ročné zúčtovanie poistného. Posudzujú sa v ňom skutočné príjmy živnostníka s jeho vymeriavacím základom, z ktorého platil odvody na zdravotné poistenie. Niektorým môže poisťovňa vrátiť peniaze, ďalší môžu mať nedoplatok na zdravotnom poistení. Preplatok im môže vzniknúť tak, že zaplatili vyššiu sumu odvodov, zarobili menej peňazí ako rok predtým, alebo počas roka poberali dávky z nemocenského poistenia. Vtedy sa zdravotné odvody platiť nemusia.
Pri živnostníkoch, ktorí platia minimálne odvody, zdravotná poisťovňa porovná všeobecný minimálny vymeriavací základ za predchádzajúci rok, z ktorého sa platili minimálne odvody a skutočný vymeriavací základ živnostníka podľa výšky jeho zárobkov. V prípade, že bude skutočný vymeriavací základ vyšší, živnostníkovi vznikne nedoplatok na zdravotnom poistení. Ak budú rovnaké alebo bude vlastný vymeriavací základ živnostníka nižší, podnikateľ nebude mať žiaden dlh ani preplatok. Ten by mu v tomto prípade mohol vzniknúť len vtedy, ak by išlo napríklad o študenta so živnosťou, za ktorého ešte platí odvody štát.
Ak živnostníci platia odvody nad stanovenou minimálnou hranicou, poisťovňa porovnáva vymeriavací základ živnostníka, z ktorého platil odvody v danom roku a jeho vymeriavací základ podľa skutočného zárobku. Ak bude ten podľa príjmu vyšší, vznikne nedoplatok na zdravotnom poistení. Keď bude rovnaký, vyúčtovanie bude nulové a ak bude nižší, živnostníkovi vznikne preplatok, ktorý mu poisťovňa vráti.
V prípade, že niektorý mesiac zaplatil živnostník na odvodoch vyššiu sumu ako mal, môže peniaze od poisťovne žiadať späť. Niektoré poisťovne umožňujú platbu navyše priradiť aj k nasledujúcemu mesiacu, takže živnostník na ďalší mesiac odvody zaplatiť nemusí. Pri poberaní dávok či nižších príjmoch si bude musieť počkať na ročné zúčtovanie. Pri preplatku aj nedoplatku vždy platí, že ho jedna zo strán musí zaplatiť, len ak je vyšší ako päť eur. Preplatok po ročnom zúčtovaní by mala poisťovňa vyplatiť automaticky, alebo na základe žiadosti. Na tie majú poisťovne vyhradené formuláre, ale žiadať je možné aj cez webovú stránku či aplikáciu.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: