Obmedzenia pre banky, inštitúcie aj jednotlivcov. To je len časť ekonomických sankcií voči Rusku, ktoré prijali západné krajiny v reakcii na ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu.
Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák tvrdí, že spolu s odpojením niektorých ruských bánk z platobného systému SWIFT a zmrazením aktív ruskej centrálnej banky to vytvára silný sankčný koktail. „No svet si ešte necháva možnosti, ako sankcie ešte pritvrdiť,“ povedal v rozhovore pre Finsider.
Aké ekonomické dopady môže mať konflikt na Ukrajine v najbližších dňoch či týždňoch?
Konflikt už má vplyv na trhy a jeho účastníci boli z vývoja veľmi prekvapení v zásade tak ako my všetci. Ukrajina má významné miesto v medzinárodnom obchode s potravinami, keďže ide o jedného z najväčších exportérov obilnín ako napríklad pšenice. Čo sa týka Ruska, tam je to pomerne jasné – má veľmi významné postavenie v rámci zahraničného obchodu s ropou a plynom, ktorých cena ihneď zareagovala na vyhrotenie situácie. Na trhoch vidíme neistotu ohľadom toho, ako táto operácia skončí a aké budú napokon vzťahy medzi Ruskom a západnými krajinami.
Som si takmer istý, že dôjde k rastu cien potravín, napríklad spomínaných obilnín, ktoré sa však nepoužívajú iba na výrobu pečiva, ale aj ako krmivo pre dobytok a vplývajú tak aj na ceny mäsa. Zvýšené ceny plynu či ropy zasa budú vplývať na spotrebiteľskú infláciu. Ale nie je to otázka najbližších mesiacov, keďže máme na Slovensku regulované ceny energií pre domácnosti, ktoré sa vždy od januára stanovujú na celý rok, a teda sme na začiatku tohto cyklu.
Členovia vlády však pred niekoľkými dňami predstavili dohodu o zafixovaní cien elektriny na súčasnej úrovni na najbližšie dva roky, čiže ceny elektriny neovplyvní ani vojna. Okrem toho minister Sulík avizoval aj to, že sa ešte bude riešiť cena plynu. Konečný návrh však zatiaľ nepoznáme.
Kedy teda ľudia uvidia dôsledky konfliktu v cenách?
Ako som spomínal, ceny energií pre domácnosti, v tomto prípade hovoríme teda o plyne a teple, uvidíme v spotrebiteľskej inflácii až od januára budúceho roka. Skôr však budeme pozorovať nárast v cenách iných tovarov a služieb, keďže energie predstavujú významný vstup v niektorých odvetviach, kde ceny regulované nie sú, čo sa napokon odrazí aj na cene konečných tovarov.
Okrem toho tu máme vyššie náklady na prepravu, keďže rastú ceny pohonných hmôt, čo sa opäť premietne do cien. Takže tá paleta tovarov, ktorých sa konflikt môže dotknúť, je široká. Firmy ale majú vytvorené isté zásoby a ich nakupovanie má svoj cyklus, takže to prejavenie sa na cenovkách chvíľu potrvá.
Keby sa konflikt skončil napríklad hneď teraz, mohlo by to zvrátiť aj nepriaznivý vývoj cien?
Je tam príliš veľa „keby“. Aj keby sa konflikt ukončil skôr, nevieme, aké budú ďalšie s tým súvisiace okolnosti či dohody. Je tam príliš veľa scenárov a vetvení, aby sme sa mohli dopracovať k relevantnej predpovedi. V zásade platí, že zvýšená neistota je v cenách už teraz a to, čo sa tam ešte prejaví, je samotné riešenie konfliktu. O cenách teda rozhodne aj situácia, na ktorej sa vojna ustáli. Napríklad či budú na Ukrajine nové voľby alebo akým spôsobom budú vyriešené vzťahy medzi jednotlivými krajinami.
Rozhodovať bude napríklad aj to, ako vojna poškodí infraštruktúru v krajine. V súčasnosti tiež nevieme, do akej miery sa Ukrajina po skončení konfliktu bude vedieť zapojiť do medzinárodných hodnotových reťazcov či ako dlho jej to bude trvať. Avšak aj keby sa vojna skončila v najbližších dňoch, ceny síce klesnú, ale do určitej miery by v nich stále zostávala zahrnutá neistota. Pretože to, čo sa stalo, je bezprecedentné.
Európske štáty sú dosť závislé na rope a plyne z Ruska. Mohli by sme si dovoliť odstrihnúť sa od Ruska v tomto smere?
Bolo by to možné, ale bol by to náročný proces, ak by sme to mali urobiť zo dňa na deň. Závislosť Európskej únie na Rusku je pomerne silná, kde až 30 percent energetického mixu na výrobu elektriny pochádza z plynu. Na Slovensku je táto závislosť od dovozu plynu ešte silnejšia. Viac než 90 percent z neho pochádza z Ruskej federácie. Okrem toho máme priemyselné podniky napríklad na výrobu cementu či spracovanie železnej rudy, kde je veľká spotreba energií a plyn veľmi využívaný. V súčasnosti sa na úrovni jednotlivých štátov či Únie diskutuje, ako závislosť od plynu znížiť, keďže predpokladám, že každý z politikov počíta aj s potenciálnym scenárom, že nás Rusko od plynu úplne odpojí.
Na globálnej úrovni sa tak hľadajú riešenia, ktoré nám majú pomôcť zvládnuť takúto situáciu. Išlo by napríklad o skvapalnený plyn z USA, Ázie alebo zvýšenie produkcie Nórska. Alternatívy existujú, už teraz sú využívané, no dostávame sa pri nich na maximálnu kapacitnú úroveň. Ale ak by naozaj nastal scenár úplného odpojenia od plynu, medzinárodné spoločenstvo, USA či krajiny Európskej únie by sa spojili a kapacity na dodanie plynu do Európy by sa našli. Svet by nás v tom určite nenechal.
Znamenalo by odpojenie od ruského plynu a ropy aj ich vyššiu cenu?
Minimálne z krátkodobého až strednodobého hľadiska by to malo aj tento účinok. Bez ohľadu na to, akým spôsobom tento konflikt skončí, Európska únia bude čoraz viac tlačiť energetickú sebestačnosť, napríklad cez zelené technológie, ktoré môžete postaviť v podstate kdekoľvek a pomôžu nám znížiť mieru závislosti od jednotlivých krajín – nie len na Rusku, ale na akomkoľvek inom štáte. Keby naozaj prestal prúdiť do Európy plyn a ropa, myslím si, že tlak k prechodu na rôzne alternatívne energie by bol ešte silnejší než práve pozorujeme. Jednou z možností tiež je aspoň dočasné znovuobnovenie činnosti jadrových elektrární v Nemecku, čo by taktiež znížilo dopyt po plyne.
Na druhej strane, mohlo by si Rusko dovoliť odpojiť nás od plynu či ropy, keďže ich predaj im plní štátnu kasu?
To je náročná otázka, avšak vo všeobecnosti sankcie tak, ako sú teraz nastavené, budú pre Rusko veľmi drahé. Aj keď bude istý čas EÚ bojovať s vyššími cenami, dopady na ruskú ekonomiku a obyvateľov budú oveľa významnejšie a ich hospodárstvo sa bude z týchto sankcií spamätávať dlhé obdobie. Zároveň však platí, že v súčasnosti Rusko potrebuje Európsku úniu a Európska únia potrebuje ruské suroviny. Rôzne ukazovatele naznačujú, že Ruská federácia sa na takýto vyhrotený scenár pripravovala, napríklad cez rastúce devízové rezervy, avšak táto vojenská operácia je výsledkom straty racionálneho uvažovania, je to o emóciách.
Európska únia, Spojené štáty, Veľká Británia, ale aj iné štáty už uvalili na Rusko rôzne ekonomické sankcie. Ako ich hodnotíte?
Z jednotlivých sankcií vidieť, na čom sú postavené. Napríklad obmedzenia pre banky, inštitúcie, na jednotlivcov či zmrazenie aktív. Európska únia sa takto snaží obmedziť financovanie na trhoch, aby Ruská federácia mala obmedzený prístup k financovaniu svojich vojenských aktivít. Ďalšia kategória, ktorá s tým súvisí, je zákaz vývozu technológií. Jednak je to spôsob, ako oslabiť ruskú ekonomiku, ale aj obmedziť ich využitie na vojnové účely. Ďalšie kolo sankcií, prijaté počas víkendu, prinieslo oveľa prísnejšie opatrenia, ktoré majú potenciál ruskú ekonomiku ovplyvniť veľmi výrazne, čo sa ukáže napríklad na poklese ekonomiky, prístupe k financovaniu, vývoji meny či raste inflácie.
Už sa rozhodlo o odpojení niektorých bánk z takzvaného systému SWIFT. Čo to znamená?
Ide o medzinárodný platobný systém, ktorý sa používa na cezhraničné transakcie a plní najvýznamnejšiu úlohu v medzinárodnom obchode. Rusko bude môcť robiť takéto transakcie cez čínsku či ruskú alternatívnu verziu platobného systému, tie ale nie sú tak masívne využívané a majú určité obmedzenia, ktoré obmedzujú ich použiteľnosť. Pre stranu, ktorá bude s Ruskom obchodovať, to znamená viac času stráveného pri platbe, ale aj vyššie administratívne náklady. Využiť by sa mohli napríklad aj iné systémy platenia, povedzme kryptomeny. Celkovo sa systém platenia skomplikuje. Nejde ale o úplné odrezanie Ruska od zahraničných platieb.
Bude to pre ruskú ekonomiku bolestivé?
Určite áno, keďže to medzinárodné transakcie značne komplikuje. Napríklad v roku 2012 bol zo systému odpojený aj Irán pre jeho jadrový program, čo vyústilo v pokles príjmu z exportu ropy o polovicu. Ide teda o významný faktor, ale nemôžeme očakávať, že Rusko založí ruky a nič nespraví. Príde ďalšia reakcia a Rusko bude hľadať alternatívne cesty, ako zmierniť dopady sankcií. Napríklad aj s pomocou Číny, ktorá povedala, že pomôže zmierniť dopady sankcií na ruskú ekonomiku. Zároveň boli zo SWIFTu odpojené iba niektoré banky a platby za energie majú výnimku, čo je aj opatrením zo strany EÚ, aby zmiernila dopad na domáce ekonomiky.
Avšak možno ešte dôležitejší krok, než platobný systém, je zmrazenie aktív ruskej centrálnej banky. Tá bude mať v dôsledku toho ťažšiu pozíciu pri intervenovaní na trhu a udržiavaní kurzu ruského rubľu na prijateľných úrovniach. Do toho prichádzajú aj ďalšie obmedzenia napríklad na obchodovanie v dolároch či s ruskými aktívami. Toto všetko vytvára silný sankčný koktail, no svet si ešte necháva možnosti, ako sankcie ešte pritvrdiť.
Hovorí sa už aj o úplnej ekonomickej aj politickej izolácii Ruska od zvyšku sveta. Je to reálne?
Neviem si to predstaviť. Ekonomické vzťahy a väzby v ekonomikách sú v dnešnom globalizovanom svete veľmi prepletené. Nedá sa úplne predvídať, kde všade by takéto odstrihnutie „vystrelilo“. Je to efekt pavúčej siete, kedy vibrácia jedného článku vyvolá nejakú rezonanciu všetkých ostatných. Okrem toho má Rusko aj názorových spojencov, ktorí s ním spolupracujú a neboli by ochotní vzťahy úplne prerušiť.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
