Sulík: Štát nezaplatí Slovnaftu prechod na neruskú ropu. Firmu to bude stáť stovky miliónov

R. Sulík nepovažuje za chybu, že Slovnaft už dávnejšie nezačal s technologickou zmenou, vďaka ktorej by dokázal spracovať aj neruskú ropu. „K tomu treba aj nejaký aktivačný moment, ktorým je napríklad embargo na ruskú ropu platné o tri roky. Vtedy budú vedieť, že musia konať. Každý sa snaží nakupovať čo najlacnejšie a spracovávať čím najvýhodnejšie a nevyrábať si zbytočné náklady,“ vraví pre Finsider.

Aká je pravdepodobnosť, že sa náhle zastavia dodávky ruskej ropy alebo plynu na Slovensko?

Relatívne nízka. Sme v kontakte, komunikujeme s dodávateľmi, splnili sme ich požiadavku na spôsob platby, čiže momentálne to nevnímam ako významné riziko.

Ako sme zaplatili za plyn?

18. mája sme zaplatili v eurách na náš eurový účet v Gazprombanke. A zvyšok si už spravili oni sami a zaplatili Gazpromu v rubľoch.

Spĺňa takáto platba podmienky Putina?

Spĺňa, lebo plyn tečie.

Kedy bude nasledovať ďalšia platba?

Za májové dodávky budeme platiť 20. júna.

Nemôže Ukrajina zastaviť tranzit ropy cez svoje územie?

Vždy je tam nejaké riziko, ale ani oni nemajú dôvod to spraviť, lebo na tranzite celkom dobre zarábajú. A ak by to chceli urobiť, mohli k tomu pristúpiť už dávno.

Nevidím dôvod, aby štát platil Slovnaftu prechod na neruskú ropu

Čo by sa stalo v prípade, ak by na Slovensko prestala teraz prúdiť ruská ropa?

Museli by sme načrieť do našich strategických zásob. Tie stačia na viac ako tri mesiace, na ďalšie dva týždne má Slovnaft a na dva týždne má aj Transpetrol. Čiže štyri mesiace by sme vedeli fungovať a dovtedy by sme museli nájsť náhradu vo forme tankerov, ktoré by sa zrejme prečerpávali cez ropovod Adria. Možno by sa podarilo dostať niečo cez Odesu, možno z Nemecka cez český Litvínov. Súčasne s tým by musel Slovnaft prispôsobiť svoje technológie.

Ako dlho by trvalo prispôsobenie týchto technológií?

Jedna vec je spracovať neruskú ropu a druhá vec je spracovať ju optimálne. Optimálne znamená, že výsledkom bude vyšší podiel nafty, lebo tej sa spotrebuje trikrát viac ako benzínu. Ďalšia vec je, že sa podarí urobiť aj všetky následné a súbežné produkty. To by si vyžadovalo aj investície do technológií, aby spracovanie bolo efektívne. Odhadujem, že by sa to dalo zvládnuť do dvoch rokov. Ale prvotná zmena, aby vôbec vedeli niečo urobiť s neruskou ropou, by mohla prebehnúť v priebehu pár mesiacov.

Koľko by takáto investícia stála?

V prípade úplného prechodu na neruskú ropu sa rozprávame o nízkych stovkách miliónov. Treba si uvedomiť, že ak by sa do toho pustili, spravili by aj iné veci, ktoré s tým aspoň z diaľky súvisia, ale nie je nevyhnutné ich dnes meniť. Je to príliš komplexný proces, aby sa dalo jednoducho povedať, aká bude konečná suma.

Prečo doteraz k takejto zmene nepristúpili?

Prečo by k tomu mali pristupovať, keď doteraz spracovávali ruskú ropu?

Aby diverzifikovali svoje zdroje a znížili tak riziko výpadku ruskej ropy.

K tomu treba aj nejaký aktivačný moment, ktorým je napríklad embargo na ruskú ropu platné o tri roky. Vtedy budú vedieť, že musia konať. Každý sa snaží nakupovať čo najlacnejšie a spracovávať čím najvýhodnejšie a nevyrábať si zbytočné náklady.

Prispeje im štát na túto investíciu?

Nie. Nevidím na to dôvod.

Očakávate, že by túto zmenu mohli zaplatiť zo ziskov, ktoré majú vďaka tomu, že kupujú lacnejšiu ropu z Ruska?

Áno.

Začali už s týmito zmenami?

Momentálne je to v štádiu, že vo svojom laboratóriu testujú iné zmesi. Ešte tento týždeň budem mať stretnutie s generálnym riaditeľom Slovnaftu a práve toto bude téma nášho rozhovoru.

Radšej vyššia cena ako obmedzenie tankovania

Boli ste proti stanoveniu maximálnych cien na pumpách. Nebolo by to ale lepšie riešenie ako zavedenie dodatočnej dane na ruskú ropu?

Stanovenie maximálnych cien takmer vždy vedie k nedostatku regulovaného produktu. A jedného dňa sa regulácia skončí a takmer vždy to skončí vysokým nárastom ceny. Pokiaľ sa dá tomu vyhnúť, myslím si, že sú aj lepšie metódy. Ale nehovorím, že definitívne s tým nikdy nebudem súhlasiť.

Daň na ruskú ropu asi za takéto lepšie riešenie nepovažujete.

Budeme ju vetovať, pokiaľ sa na koalícii nedohodneme, že schválime aj zníženie daní. Konkrétne navrhujeme zníženie dane na naftu a benzín. Najradšej by sme videli zníženú DPH, lebo to prospeje priamo a len ľuďom – teda tým, ktorí nie sú platcami DPH. Ak to nepôjde, potom chceme navrhnúť zníženie spotrebnej dane na naftu a benzín. Tam problém nebude určite.

Nebude výpadok ruskej ropy predstavovať problém len pre Slovnaft? Nedokázali by si pumpy doviesť benzín a naftu zo zahraničia?

Ročná spotreba Slovenska je päť miliónov ton ropy, čo predstavuje viac ako päť miliárd litrov. Z toho sa vyrobí cez tri miliardy litrov benzínu a nafty. Teraz je otázka, ako to nahradíme. Zatiaľ čo plynovodná sieť je celkom dobre vybudovaná, pri ropovode to tak nie je. My sme napojení na ropovod Adria, ktorý ide z Chorvátska cez Maďarsko a na ropovod Družba z Ukrajiny. A sme vnútrozemská krajina, takže k nám nemôže prísť tanker, ktorý privezie 300-tisíc ton ropy. Jedna vec je, že sa ropa niekde nachádza a druhá vec je, ako sa k nám dostane.

Ale môžeme dovážať hotové ropné produkty.

Ak by prišlo k embargu na ropu, tak príde aj k embargu na ropné produkty. Z Ruska sa do Európskej únie ročne dováža 30 miliárd litrov nafty. V Európe je totiž veľmi vysoká spotreba nafty. Teraz si predstavte, že vypadne u nás ropa a okrem toho v Európe bude chýbať 30 miliárd litrov nafty. Chcem vidieť, kto nám to sem bude horlivo voziť na kamiónoch. Navyše to bude veľmi veľa kamiónov. Jedna miliarda litrov je 50-tisíc kamiónov. A my potrebujeme vyše tri miliardy litrov.

Poľská rafinérska skupina PKN Orlen už avizovala, že je schopná zásobovať náš región aj bez výnimky na dovoz ruskej ropy. Nestačí nám to?

Je dobré vedieť, že máme aj túto možnosť, ale musíme rátať s vyššími nákladmi. Aj keby k nám ropa z Ruska prestala tiecť, výpadky nemusia byť stopercentné a navyše aj cez Adriu môže niečo prúdiť. Bude sa to dať nejako polátať, ale netvárme sa, že výpadok ropy nespôsobí nič, že je to len otázka rozhodnutia.

Mohlo by v prípade zastavenia dodávok ruskej ropy prísť aj obmedzeniu tankovania?

Nechcem živiť žiadne katastrofické scenáre. Urobili by sme všetko preto, aby k obmedzeniu nedochádzalo. Radšej nech je vyššia cena ako takéto reštrikcie.

Koľko by mohol stáť benzín a nafta, ak by na Slovensko prestala tiecť ruská ropa?

Je prakticky nemožné takéto niečo namodelovať. Keď výrazne znížite ponuku, nečakajte nižšiu cenu. Tá pôjde zákonite hore. A vidíme, aké sú ceny už dnes. Nebudeme predsa podnikať dobrovoľne kroky, ktoré by mali zvýšiť cenu ešte viac.

Dohodne sa Európska únia na embargu na ruskú ropu?

Zatiaľ to Maďarsko blokuje. Teraz je otázka, či to blokuje len preto, aby si Orbán pre seba niečo navyše vyjednal, alebo či to bude blokovať aj naďalej. Bol tam veľký časový tlak, lebo to chceli uzavrieť do 9. mája. Považujem to za detinské. Akonáhle prešiel 9. máj, tak to všetkých prestalo zaujímať. Ale pokiaľ bude mať Slovensko trojročnú prechodnú lehotu, tak sa s tým nejako vysporiadame.

Pri plyne je dôležité prežiť zimu

Predstavuje zastavenie dodávok plynu menší problém ako zastavenie ropy?

Naopak. Zastavenie plynu je väčší problém ako zastavenie ropy. Pri rope máme zásoby na štyri mesiace a ropa sa prepravuje väčšinou tankermi a dokážeme ju k nám nejako dostať, alebo vieme kúpiť rovno hotové produkty. Ak by prišlo zo dňa na deň k odstávke, tak zastavenie plynu je väčší problém.

Ale hovorili ste, že sieť plynovodov je lepšie vybudovaná ako sieť ropovodov.

Áno je. Len musia nám ho vedieť aj dodať. Máme plynovod do Rakúska, ale odtiaľ nič nepríde. Máme nádej na plynovod do Poľska, ktorý sa má čoskoro spojazdniť. V poľských prístavoch sa dá prečerpávať skvapalnený plyn (LNG). Z jednej lode získate 100 miliónov metrov kubických plynu.

Je dostatok lodí, ktoré vozia LNG?

Áno. Problém je skôr v samotnom prečerpávaní. Ale aj tam sa kapacity výrazne rozširujú. Problémom to bude tento rok, možno ešte budúci. Pri plyne bude dôležité prežiť zimu, takže teraz je veľmi dôležité plniť zásobníky.

Tie sme mali na konci apríla naplnené približne len na 20 percent. Nie je to málo?

Veľmi dôležité je, aký veľký je zásobník. Pre Slovensko potrebujeme na zimu približne 1,4 miliardy metrov kubických plynu. Ale zásobník má kapacitu 3,5 miliardy. Ak by sme naplnili zásobník na 80 percent, znamenalo by to, že by sme mali 2,8 miliardy metrov kubických a to je zbytočne veľa plynu. Tým, že je plyn taký drahý, treba si zvážiť, koľko ho budeme mať v zásobníkoch. Treba naplniť zásobník tak, aby na jeseň bolo také množstvo, že na jar bude prázdny.

Koľko plynu, ktorý je na Slovensku uskladnený, patrí zahraničným firmám?

Takáto štatistika na pravidelnej báze neexistuje. Museli by sme dať na stôl všetky zmluvy a spočítať to. Navyše veľa zmlúv je viazaných obchodným tajomstvom. Ale viem povedať, koľko plynu má uskladnené SPP. A to je na tom dobre. SPP bude mať už v júli v zásobníkoch také množstvo plynu, ktoré potrebuje pre svojich zákazníkov na celú zimu.

Ak sa do júla nezastaví plyn, mali by sme ďalšiu zimu bez problémov prečkať, aj keby už plyn vtedy z Ruska neprúdil?

Ak všetko pôjde tak, ako máme naplánované, už 10. júla by sme mali mať dostatok plynu v zásobníkoch na celú budúcu zimu.

Česká republika plánuje vybudovať vlastný železničný LNG terminál. Nerozmýšľate aj vy nad takouto možnosťou?

Máme rôzne úvahy, ale budeme o nich informovať, až keď to bude dohodnuté.

Dal by sa LNG voziť aj loďami po Dunaji?

Ja si myslím, že áno, ale nemám to preverené.

So Slovenskými elektrárňami ste sa dohodli, že nebudú zvyšovať ceny plynu. Dá sa aj pri plyne zastropovať cena?

Na Slovensku je zastropovaná cena elektriny i plynu, keďže máme regulované ceny. Dohodou so Slovenskými elektrárňami sme len zabezpečili, že cenu najbližšie dva roky nebudú zvyšovať. A to pri plyne nejde. Elektrinu si vyrábame na Slovensku, vstup zo zahraničia predstavuje len jadrové palivo, ktoré má malý podiel na cene elektriny. Preto tam nie je problém garantovať, že sa cena nezmení. Ale pri plyne neviete, za akú cenu ho budete nakupovať o pol roka či o rok.

Rast ceny o päť alebo sedem percent nebude nikto riešiť

Nehrozí, že domácnosti budú napriek dohode so Slovenskými elektrárňami platiť za elektrinu viac? Okrem samotnej elektriny musia totiž platiť aj poplatky za distribúciu a ďalšie náklady. A pre vysokú infláciu pravdepodobne aj tieto poplatky budú musieť ísť hore.

Ceny pôjdu hore len minimálne. Keď to bude rásť o päť či sedem percent, nikto to nebude riešiť. Ale nebudú rásť o 50 či 70 percent.

Pri plyne hrozí takýto nárast?

Pri plyne hrozí obrovský nárast. Robíme opatrenia, aby to tak nebolo. Čoskoro by sme ich mali mať pripravené a potom budeme o nich informovať.

Povedie súčasná energetická kríza k rýchlejšiemu prechodu na zelenú energiu?

Samozrejme. Dopyt po tepelných čerpadlách či po fotovoltaike je obrovský.

Pri poslednej výzve sa dotácie na tepelné čerpadlá rozchytali za 11 minút. Nemali by ste dať na to viac peňazí?

Berieme všetky, ktoré sú k dispozícii. V tom chlieviku viac nie je. V iných chlievikoch je veľa, ale únia nám nedovolí ich presunúť, hoci niekde peniaze dokonca prepadnú. Taká je realita.

V Rakúsku vláda poskytla domácnostiam šeky v hodnote 150 eur na platby za energie. Neuvažujete aj na Slovensku nad podobným riešením vysokých cien energií?

Nie. My sme urobili niečo omnoho lepšie. Zabezpečili sme, že cena elektriny nebude rásť.

V parlamente sa dnes (v utorok) rokuje o protiinflačnom balíku, ktorý nepodporujete. Ak by premiér spojil toto hlasovanie s hlasovaním o dôvere vláde, boli by ste takisto proti?

To je hypotetická otázka. Ani som sa nad tým nezamýšľal. Ale z minulosti si môžete pozrieť, ako sa správame. My sa nenecháme vydierať a takto tlačiť. Nemyslím si, že má zmysel špekulovať o odpovedi, keďže sa to nestalo.

Hovorili ste, že pri dani na ruskú ropu použijete právo veta, ak v parlamente neprejde zníženie DPH alebo spotrebnej dane na benzín a naftu. Použijete ho aj pri protinflačnom balíku?

Ten nech si Matovič schváli s fašistami, keď mu to stojí za to. (Pozn. redakcie: Parlament v utorok večer tento balík schválil.)

Bojuje tento balíček opatrení naozaj proti inflácii alebo ju môže naopak ešte viac zvýšiť, keďže ľudia budú mať viac peňazí na spotrebu?

V obehu bude navyše miliarda eur. Je jasné, že to zvýši infláciu. Ale už sa mi o tom nechce ani rozprávať. Už bolo toho toľko o tom balíčku popísané, ako je hlúpo nastavený, či ako je šitý horúcou ihlou. Opakovane som sa vyjadril, že som to dostal v utorok večer v papierovej forme a v stredu to bolo na vláde. Keď si Igor Matovič myslí, že takýmto  spôsobom môže znásilňovať legislatívny proces a nájde si na takéto hulvátstvo väčšinu v parlamente – fašistov, tak nech to on vysvetľuje svojim voličom. Ja by som také niečo nerobil.

Dostatok pracovných miest je najlepšia sociálna ochrana.

Igor Matovič chcel zdaniť stovku firiem, no nešpecifikoval o aké firmy malo ísť. Vy to viete?

Nie. Ale tento návrh sme vetovali, takže to už nie je na stole. Vždy existuje riziko, že ak zdaníte firmu typu Eset, tak ste ju zdanili naposledy, lebo sa zbalí a odíde za hranice. Alebo zdaníte napríklad poisťovne, ako to spravil Kažimír, a tie to presunú na svojich zákazníkov. Aký zmysel má z ľudí najprv vyžmýkať peniaze a potom časť z toho vrátiť rodinám? Je to nekorektné a navyše sa mi nepáči, že pri tomto všetkom sa drvivá väčšina politikov vrátane Igora Matoviča hrá na Ježiška. Rozdávajú, ako keby to boli ich peniaze.

Nie je solidárne, ak sa firmy, ktoré zarábajú najviac, podelia s ľuďmi, ktorí sú na tom horšie?

No jasné. Veď platia daň z príjmu 21 percent. Firma zarobí milión a zaplatí na dani 210-tisíc. To je dosť. A ak zarobí 100 miliónov, už platí 21 miliónov eur na to, aby sa podelila s tými, ktorí nezarobili nič alebo málo. Čím viac firma zarobí, tým viac zaplatí. Ale nevidím dôvod, aby percentuálne platili ešte viac. Lebo potom trestáme úspech. Sme v kapitalizme, kde je celá ekonomika založená na tom, že sa tvorí zisk. A my chceme, aby sa tvoril. Lebo keď budú firmy bohaté alebo kapitálovo silné, tak budú viac investovať a zamestnávateľ viac ľudí. A dostatok pracovných miest je najlepšia sociálna ochrana.

Odkiaľ by sa dali zobrať peniaze na protiinflačné opatrenia?

Treba šetriť a zrušiť iné výdavky. To nesmie byť tabu. Robme opatrenia, ak ich treba naozaj robiť. Ale najprv pekne povedzme, odkiaľ na ne vezmeme. Čo zrušíme, ktorých úradníkov prepustíme, či bez ktorého úradu sa zaobídeme. Máme toľko vecí, ktoré by v tejto krajine nemuseli byť, tak buďme efektívni.

Podarilo sa tu už niekedy znížiť počet úradníkov?

Ja o tom neviem. Je to veľmi ťažké. Ja som napríklad znížil počet kontrolórov v Slovenskej obchodnej inšpekcii. Akákoľvek redukcia je ale veľmi ťažká. Lebo úradníci si vždy vedia obhájiť svoju existenciu. Ako minister sa musím venovať trom oblastiam. Jednak je to politická oblasť, musím sa napríklad doťahovať s rôznymi kreatívnymi návrhmi nášho ministra financií, potom je to rutina na ministerstve, keď riešim, čo mi pristane na stole, a do tretice je to manažovanie samotného ministerstva. A na to už väčšinou zostáva málo času a takto to je prakticky vždy. Potom sa stane, že štátna správa len bobtná a bobtná. Na tomto ministerstve boli moji predchodcovia vždy veľmi krátko na to, aby tu vedeli čokoľvek spraviť. Výraznejšie organizačné zmeny môže robiť minister, ktorý je tu v druhom volebnom období, keď ministerstvo už dobre pozná a má silný tím ľudí. Ale taký minister z tých 24, ktorí tu boli predo mnou, tu ešte nebol. Sú tu dvaja rekordéri, ktorí tu boli iba jedno celé obdobie.

Vy ste sa dlho snažili byť ministrom financií. Ak by sa vám to podarilo, nebudete ani vy druhé volebné obdobie ministrom hospodárstva.

Moja osobná ambícia je byť aj v ďalšom volebnom období ministrom hospodárstva. Už nechcem byť minister financií. Dlhé roky som ním chcel byť. Vidím, ako dlho mi trvalo sa tu zapracovať, mám tu už dobrú pozíciu, v ďalšom volebnom období už budem vedieť robiť aj štrukturálne zmeny. Ak by som išiel na iné ministerstvo, zase by mi trvalo rok-dva, kým do toho vniknem. Tu som sa už zapracoval a viem sa teraz dobre pripraviť. Viem napísať super dobrý volebný program, ktorý sa bude týkať ministerstva hospodárstva a keď ľudia rozhodnú, budem tu chcieť zostať, lebo potom môžem robiť aj skutočné zmeny.

Kritizujete nápady ministra financií s tým, že na jeho balíčky nie sú peniaze. Nemala by byť práve úloha ministra financií, aby strážil štátnu kasu a žiadal od ostatných ministrov, aby všetky nové výdavky niečím podložili?

On to aj robí. Na všetky nápady, ktoré nie sú jeho, hovorí, že nie sú peniaze. Ale na tie jeho nápady sa peniaze vždy nejako nájdu. Ľudia ho zvolili, musíme s tým nejako žiť. Ale v zásade máte úplnú pravdu, keď minister financií predloží nejaký návrh, mal by aj povedať, odkiaľ na to zoberie.

Daňový bonus sa nedá porovnávať s odvodovým bonusom

Jednou zo zmien, ktoré navrhol Igor Matovič, je aj zvýšenie daňového bonusu. To znamená, že rodičia budú platiť nižšie dane, zníži sa teda daňové zaťaženie. S tým by ste nemali mať problém.

To je na diskusiu. Ak niekto veľa zarába, platí daň z príjmu a vy mu umožníte odrátať si bonus z jeho daňovej povinnosti, tak to je zníženie dane. Ale my robíme to, že mu to vyplatíme. Ale vyplatíme to aj ľuďom, ktorí neplatia žiadnu daň z príjmu. A nim už fyzicky dávame peniaze. O tom sa dá diskutovať, či to je daňová výnimka, ktorá vôbec nie je dobrá, alebo či to je skrytá sociálna dávka, ktorá je len vyplatená inou technikou. Daňový bonus navyše pomôže najmä bohatým. A ideme to robiť pod rúškom ochrany najslabších.

Vy ste dlho navrhovali zavedenie odvodového bonusu. Pri ňom by tiež ľudia dostávali istú sumu od štátu, ktorá by s rastúcim príjmom klesala.

Ale ja som sa nikdy netváril, že to je zníženie daní. Hovoril som, že je to základná sociálna dávka. A hlavný rozdiel je, že je to prepracované a domyslené. Napísal som k tomu tri knihy a absolvoval som 200 diskusií. To je neporovnateľné s tým, keď v utorok večer o deviatej dostanem písomné podklady a na druhý deň sa to schvaľuje na vláde a na tretí deň sa už o tom rokuje v parlamente a ešte k tomu v skrátenom konaní.

Agentúra S&P nám minulý týždeň zmenila ratingový výhľad zo stabilného na negatívny. Môže sa to odraziť na financovaní nášho dlhu?

Samozrejme, že áno. Myslíte si, že tieto hlúpe nápady môže niekto na tomto svete oceniť pozitívne?

Budeme musieť prijímať úsporné opatrenia, aby sme dokázali zaplatiť protiinflačný balík?

Budúci rok musíme konsolidovať 1,5 miliardy eur. Namiesto toho, aby sme s tým už začali, Igor Matovič to ide dvihnúť na 2,5 alebo 2,8 miliardy eur. Pripomína mi to jedného kamaráta, s ktorým som sa vracal autom z Nemecka. O šiestej ráno zrazu dupol na plyn a išiel maximálnou rýchlosťou. Keď som sa ho spýtal, prečo tak letí, povedal mi, že sa mu míňa benzín a chce byť preto čím rýchlejšie na pumpe. Aj my ideme konsolidovať tak, že rýchlo minieme miliardu.

Nepripravujete aj pre firmy protiinflačnú pomoc?

Firmy vedia svoje zvýšené náklady takmer vždy premietnuť do cien.

Ministerstvo hospodárstva nedávno podpísalo zmluvu na stráženie s firmou Bonul. Je to podľa vás v poriadku?

Dali najlacnejšiu ponuku. Predtým nebol žiaden výber možný. Bonul mal vybavenú nejakú licenciu, na základe ktorej iba oni mohli strážiť citlivé objekty a preto nebola žiadna súťaž a oni si mohli fakturovať, čo chcú. My sme to zrušili, teraz sa môže prihlásiť do súťaže každý, čižeaj Bonul. Ale nevnímam to ako veľkú tragédiu, lebo zmluva má dvojmesačnú výpovednú lehotou a bude platiť len tak dlho, kým neodovzdáme starú budovu na Mierovej. Tú sme už vyprázdnili a vyhlásili sme ju za prebytočný majetok a možno si ju zoberie iná štátna organizácia a tým zmluva skončí.

Je to otázka niekoľkých mesiacov?

Môže to byť aj otázka týždňov, lebo budova už je prehlásená za prebytočný majetok a teraz čakáme, kto prejaví záujem. Boli si ju viacerí obzrieť a majú sa vyjadriť. Ak ju nikto nebude chcieť, viem si predstaviť, že by ju mohlo ministerstvo kompletne zrekonštruovať a dať tam všetky organizácie, ktoré súvisia s hospodárstvom a sú roztrúsené po meste.

Krajniak: Keby to bolo len na mne, zrušil by som povinné odvody do druhého piliera