Do dôchodku pred päťdesiatkou. Ako sa dopracovať k životu z úspor?

Popri zdraví je našou najcennejšou hodnotou v živote čas. Čas je zároveň aj najväčšou devízou a výhodou pri dosiahnutí či už čiastočnej alebo úplnej finančnej slobody, teda takého stavu, keď svoje výdavky dokážeme financovať len z vlastných úspor a nemusíme chodiť do práce. Mnoho ľudí si chybne myslí, že finančná nezávislosť je výsadou len úzkeho okruhu ľudí s nadštandardnými príjmami alebo majetkom.

Nie je to tomu tak a okrem príjmov do tejto rovnice zásadne vstupuje aj nastavený životný štandard a s tým spojené výdavky. V neposlednom rade určite aj to, ako vhodne ušetrené peniaze investujeme a zhodnocujeme.

Častokrát sa pozastavím nad tým, že ľudia nie sú ochotní obetovať ani jeden mesiac na to, aby nastúpili na cestu zásadnej životnej zmeny. Na druhú stranu sú však ochotní chodiť do práce 40 rokov a tráviť tam aj 10 hodín denne. A to už ani nehovorím, že v niektorých prípadoch ich tá práca vyslovene nebaví. Poďme sa teda pozrieť na konkrétny prípad mladého človeka z môjho okolia a zbúrať tak mýtus, že finančná nezávislosť je len pre horných 10-tisíc.

25-ročný IT-čkár Matej

Matej má 25 rokov a po skončení vysokej školy sa zamestnal v jednej IT spoločnosti. Už teraz má jasno, že chce nastúpiť cestu úplnej finančnej slobody, nechce mať žiadnu rodinu a chce si nastaviť svoj „single life“ čo najskôr tak, aby mohol tráviť svoj čas plnohodnotne tak, ako si sám predstavuje.
Matej spláca dvojizbový byt na hypotéku na predmestí Bratislavy, jeho čistý mesačný príjem je na úrovni 1 200 eur, pričom nevyhnutné mesačné výdavky na jeho životný štandard sú na úrovni 950 eur. Nemal žiadne úspory a ani vybudované portfólio.

Keď sme spoločne nastavovali jeho osobné financie, najväčší problém bola disciplína v oblasti výdavkov na zábavu, reštaurácie, bary a relax. Zaviedol si preto tzv. obálkový systém – každý mesiac si odložil dohodnutú sumu do obálky a na tieto oblasti míňal koľko chcel, kým v obálke boli peniaze. Ak niečo v obálke ostalo, preniesol si to do ďalšieho mesiaca. Keď totiž platil tieto výdavky kartou, nemal nad nimi kontrolu a kým bolo na účte dosť peňazí (alebo mal limit povoleného prečerpania z banky za takmer 20-percentný úrok), tak si proste dožičil.

Zmenili sme spoločne štruktúru jeho výdavkov tak, aby si tvoril zmysluplné úspory, neutrpel zásadne jeho životný štandard a zároveň dostal svoje financie pod kontrolu. Ušetrených 250 eur mesačne začal pravidelne investovať prostredníctvom trvalých príkazov z banky na dohodnuté investičné produkty.

Pozrime sa teda, ako to vyzeralo v jeho prípade a kedy sa bude môcť Matej stať plne finančne nezávislý a dokáže pokrývať svoje náklady len z pasívneho príjmu. Pre účely tohto výpočtu a jeho dlhodobých implikácií som abstrahoval od inflácie, neriešil som ani to, že sa Matejovi postupom rokov bude meniť pozícia a zvyšovať plat. Jednoducho som predpokladal, že dvoj- až trojpercentnú ročnú infláciu bude schopný vykryť
z kariérneho rastu a nárastu platu.

V Matejovom prípade to vyzeralo nasledovne:

Zdroj: Playing with FIRE calculator

Pri pohľade na výsledky simulácie vidíme, že Matej by sa stal plne finančne nezávislý za 27 rokov a od veku 52 rokov by mu jeho potrebné mesačné výdavky úplne pokrývali pasívne príjmy z portfólia. Alokácia Matejových investícii je takmer plne v indexovom akciovom portfóliu s ročným priemerným výnosom 9 %. Takéto nastavenie je vhodné vzhľadom na jeho nízky vek a dlhý investičný horizont. Očakávané zhodnotenie zodpovedá dlhodobým výnosom na akciovom trhu pri pasívnom indexovom investovaní vrátane všetkých kríz a prepadov ako aj období rastov a konjunktúry.

Matej po roku práce požiadal o zvýšenie platu s tým, že o časť navýšenia si zvýšil svoje mesačné výdavky (človek si musí predsa aj užívať, nielen šetriť) a o zostávajúcich sto eur zvýšil svoje pravidelné investície. Len týmto zdanlivo nevýrazným krokom urýchlil svoj odchod do predčasného dôchodku o štyri roky. Ak pôjde ďalej touto cestou, v 48 rokoch môže byť plne finančne nezávislý a následne bezpečne čerpať a „rozpúšťať“ každoročne štyri percentá investičného portfólia na plné pokrytie svojich nákladov. Navyše keď v 50. roku svojho života splatí hypotéku, uvoľní sa mu ďalší cashflow na spotrebu alebo investovanie.

Najlepšie je začať čím skôr

Ako som naznačil v úvode, cesta k finančnej nezávislosti nie je len výsadou úzkej skupiny bonitných ľudí. Áno samozrejme nebudeme si klamať, že ich cesta je mnohokrát určite rýchlejšia a ľahšia, aj keď kľúčový nie je len príjem, ale najmä miera úspor a dobre nastavený investičný plán budovania majetku.

Človek nemusí dosiahnuť plnú finančnú nezávislosť, ale vždy je dobré mať aj iný zdroj pasívneho príjmu nezávislý od príjmu zo zamestnania. Z môjho pohľadu je preto nevyhnutné dobre si nastaviť osobné financie hneď na začiatku a disponibilné zdroje začať okamžite, ako to je objektívne možné, vhodne investovať a budovať svoj majetok.

Najlepší čas na investovanie bol totiž pred desiatimi rokmi. Druhý najlepší čas je teraz. Tak neváhajte a vydajte sa cestou k čiastočnej alebo úplnej finančnej nezávislosti.

Autor článku Roman Závodský je investor a bloger. Venuje sa propagácii myšlienky FIRE (Financial Independence Retired Early).

Foto:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *