Poisťovňa Kooperativa dostala od Národnej banky Slovenska (NBS) pokutu vo výške 60-tisíc eur. Centrálna banka svoje rozhodnutie odôvodňuje viacerými porušeniami, ktorých sa mala poisťovňa dopustiť. Nenahlásila napríklad podozrivé obchodné operácie, neoverovala si klientov a nemala vypracovaný program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu.
Poisťovňa tvrdí, že rešpektuje rozhodnutie NBS a uloženú pokutu už zaplatila. Zároveň sa brání tým, že dohľad zo strany centrálnej banky sa týkal najmä obdobia rokov 2016 až 2019 a v rámci neho vykonaných obchodných operácií. „Už v čase prebiehajúceho dohľadu spoločnosť nastavovala vhodný systém ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a to tak pokiaľ ide o technickú infraštruktúru, ako aj uplatňované metodické postupy. Tieto sú zároveň ďalej, tak ako dochádza k zmenám legislatívy v danej oblasti, upravované a zdokonaľované,“ uviedla hovorkyňa Kooperativy Silvia Noskova Illášová.
Centrálna banka rozdelila dôvody na pokutu do šiestich bodov. Okrem iného v poistnom kmeni objavila aj takzvané politicky exponované osoby. Môže ísť o politikov, šéfov štátnych orgánov alebo členov ich rodiny. Poisťovne či banky ich musia identifikovať pri každom obchode kvôli pôvodu ich majetku. Kooperativa to síce urobila, ale pred uzatvorením zmluvy s nimi nezabezpečila získanie súhlasu štatutárneho orgánu. Pri ďalších 15 poistných zmluvách si klientov neoverovala vôbec.
Ide o druhostupňové rozhodnutie zo strany NBS. Poisťovňa sa totiž presne pred rokom voči pokute odvolala. Banková rada NBS ale oprávnenosť sankcie potvrdila. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť už v polovici novembra tohto roka. Pokuta musela byť zaplatená do 30 dní. Pre Kooperativu ide o najvyššiu pokutu, akú kedy dostala. Doteraz bola najvyššia pokuta z roku 2019. Sankciu 50-tisíc eur jej vtedy NBS udelila napríklad za to, že nevrátila nespotrebované platby za poistky a podľa NBS si tiež nepostačujúce poistné kompenzovala na úkor poškodených.
Podozrivé vklady a výbery
Všetky nedostatky sa podľa NBS týkajú povinností v oblasti ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrany pred financovaním terorizmu. Kooperativa dostala pokutu aj za to, že síce mala program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu, ale bol neaktuálny a poisťovňa pri ňom nebrala do úvahy nové požiadavky. Chýbali tam pravidlá, podľa ktorých si musí poisťovňa overovať, či je klient politicky exponovanou osobou alebo sankcionovanou osobou. Poisťovňa v programe nemala uvedené ani to, že v závislosti od rizika si musí overovať pôvod peňazí klienta.
Centrálna banka pri kontrole objavila aj 128 neobvyklých obchodných operácií, ktoré poisťovňa nenahlásila. Podozrivé obchody sa vyznačujú napríklad tým, že ide o nezvyčajne časté vklady veľkého objemu peňazí a následne príde rýchlo k zrušeniu poistnej zmluvy. Takýto postup pri poistení nie je bežný a z povahy toho, na čo slúži poistka, nedáva ani zmysel. NBS našla viacero podozrivých vkladov vysokých súm, ale aj následných odkupov. V jednom prípade napríklad niekto urobil mimoriadny vklad vo výške šiestich miliónov eur. O mesiac neskôr zmluvu zrušil a nechal si vyplatiť odkupnú hodnotu z poistenia. Kooperativa mala podľa NBS tieto obchody kontrolovať a nahlásiť.
Podobné podozrivé vklady a odkupy centrálna banka našla ešte v roku 2021 aj v Komunálnej poisťovni, ktorá spolu s Kooperativou patria pod rakúsku matku Vienna Insurance Group. Za netradičný NBS vtedy označila napríklad prípad, kedy si klient uzatvoril a následne vypovedal 16 poistných zmlúv. Jednorazovo tam vkladal od 50–tisíc eur do 100-tisíc eur. Poistné zmluvy pritom vypovedal vždy približne do šiestich mesiacov od ich uzatvorenia. Nová poistná zmluva bola navyše uzatvorená maximálne do dvoch mesiacov po vypovedaní starej. Regulátor poukázal aj na to, že výška vkladu bola vždy zhodná s výškou výberu.
Kooperativa dostala pokutu aj za to, že si pri vkladoch a odkupoch neoverovala totožnosť klientov. Pri kontrole sa našlo aj 15 poistných zmlúv, v rámci ktorých si poisťovňa pri uzatváraní nezisťovala, či je klient politicky exponovanou alebo sankcionovanou osobou a či koná vo vlastnom mene.
NBS už poisťovňu pokutovala
NBS riešila nedostatky v Kooperative už niekoľkokrát. V roku 2014 centrálna banka poisťovni vyčítala, že nemá stanovené poistné pri povinnom zmluvnom poistení tak, aby dokázala zabezpečiť všetky záväzky. To znamená, že poisťovňa predávala povinné poistky príliš lacno a poistné nepostačovalo na to, aby bola schopná platiť klientom všetky škody, ktoré spôsobia a zároveň aj tvorila rezervy. Národná banka síce poisťovni prikázala, aby napravila situáciu, ale pokutu jej neudelila.
V roku 2017 musela zase Kooperativa zaplatiť pokutu 200 eur za to, že ako samostatný finančný agent nezabezpečila, aby osoba zastávajúca funkciu odborného garanta vykonala každé štyri roky skúšku pre vyšší stupeň odbornej spôsobilosti v sektore prijímania vkladov. Poisťovňa sa vtedy neodvolala.
Najvyššiu pokutu dostala Kooperativa v roku 2019. Centrálna banka našla viacero pochybení pri vyplácaní poistných škôd či pri vracaní nespotrebovaného poistného. Nespotrebované poistné sa vracia napríklad vtedy, ak klient predá auto. Keďže poistné sa platí vopred, poisťovňa by mu mala vrátiť peniaze za tie dni, kedy auto už nevlastní. Centrálna banka v rozhodnutí napríklad uviedla, že Kooperativa v 132 311 prípadoch poistných zmlúv PZP a havarijného poistenia nevrátila oprávneným osobám nespotrebované poistné v celkovej sume prevyšujúcej šesť miliónov eur. Pokuta dosiahla 50-tisíc eur.
Ďalšiu pokutu vo výške 12-tisíc eur dostala poisťovňa v júli 2019 za to, že odmietla z PZP viacerým klientom preplatiť poškodenie čelného skla.
Kooperativa sa tento rok stala podľa výšky predpísaného poistného najväčšou poisťovňou na slovenskom trhu. Podľa výsledkov za prvých šesť mesiacov tohto roka má Kooperativa podiel na úrovni 25,2 percenta. Allianz – Slovenská poisťovňa, ktorá bola dlhé roky na prvom mieste rebríčka, skončila tesne za ňou s podielom 24,7 percenta.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
