Energetická efektívnosť budov má potenciál prispieť k zníženiu spotreby plynu a znížiť tak slovenskú závislosť na zemnom plyne. Tvrdí to experti platformy Budovy pre budúcnosť (BPB). Európska komisia už v týchto dňoch predstavila návrh na zníženie závislosti členských krajín. Cieľom je spraviť Európu nezávislou od ruských fosílnych palív do roku 2030.
Platforma pripomína, že budovy majú najväčší podiel na spotrebe plynných palív (57 percent v roku 2020) a na spotrebe tepla (89 percent v roku 2020). V oboch prípadoch je zdrojom energie najmä zemný plyn. V rokoch 2005 až 2020 došlo k zníženiu spotreby plynných palív a spotreby tepla najrýchlejšie spomedzi všetkých sektorov práve v sektore budov.
Ak by obnova budov generovala rovnaké zníženie konečnej energetickej spotreby ako v období 2005 až 2020, znamenalo by to v roku 2035 dodatočné zníženie spotreby plynných palív o 26 percent a tepla až o 54 percent oproti úrovni roka 2020. Keďže v roku 2020 bola stále viac ako polovica budov neobnovená a dopyt po obnove aj pod vplyvom rastúcich cien energií rastie, možno očakávať, že takýto scenár je reálny.
„Z hľadiska maximalizácie úspor energie v budovách v tomto roku by vláda mala čo najskôr pristúpiť k dvom krokom. Po prvé, spustiť plánované programy podpory obnovy budov napríklad z plánu obnovy. Po druhé, zvážiť podporu tzv. rýchlych opatrení. Ide o čiastkové riešenia, ktoré prinášajú päť až 20 percent úspory energie, ale ich realizácia zaberá iba niekoľko dní a preto sa dajú behom roka vykonať na relatívne veľkom počet budov,“ tvrdí predseda Správnej rady BPB Peter Robl.
Podľa jeho slov by sa mali zamerať na zateplenie strechy a podkrovia, výmenu okien, inštaláciu termostatických ventilov, vyregulovanie vykurovacej sústavy, inštaláciu tepelných čerpadiel pri novostavbách a dobre zateplených obnovovaných budovách a využitie zariadení na meranie a reguláciu napríklad vo forme časových spínačov vo verejných budovách.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: