Národná banka Slovenska (NBS) začala v tomto roku rozdávať pokuty finančným sprostredkovateľom. V marci udelila sankciu spoločnosti Prosight Slovensko vo výške 10-tisíc eur a v septembri zase dostala Renomia rekordnú pokutu 35-tisíc eur.
Prosight musel zaplatiť pokutu, pretože podľa NBS v 344 prípadoch poskytol klientom neoprávnenú finančnú výhodu. V prípade Renomie našla centrálna banka viacero pochybení. Jedným z nich podobne ako v prípade Prosightu bolo, že firma “poskytla dvom klientom výhodu finančnej povahy v podobe daru.”
„NBS ako orgán dohľadu nad finančným trhom intenzívne monitoruje situáciu v oblasti finančného sprostredkovania a využíva všetky dostupné zdroje informácií o fungovaní finančného trhu. V oblasti finančného sprostredkovania sú to najmä informácie z výkazníctva, podnetov a sťažností od klientov, prípadne iných osôb na činnosť finančných agentov. NBS získava dohľadom na diaľku alebo dohľadom na mieste informácie a podklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú činnosti dohliadaného subjektu a vyhodnocuje ich,” odpovedal hovorca NBS Peter Majer na otázky, akým spôsobom centrálna banka zistila, že pokutovaní sprostredkovalia poskytovali dary svojim klientom.
„Rovnako NBS postupovala aj u týchto spoločností, keď počas výkonu dohľadu získala potrebný dôkazový materiál. Pokuty boli udelené pre poskytnutie nedovoleného finančného plnenia klientom v súvislosti s finančným sprostredkovaním,“ dodal Majer.
Dovolené sú len malé reklamné predmety
Centrálna banka vo zverejnených rozhodnutiach a udelení pokút neuviedla, v akej výške sprostredkovatelia dávali dary. Zákon o finančnom sprostredkovaní pritom sprostredkovateľom zakazuje, aby svojich terajších či potenciálnych klientov obdarovali: „V súvislosti s vykonávaním finančného sprostredkovania nesmie finančný agent poskytovať klientovi alebo potenciálnemu klientovi žiadne finančné výhody alebo výhody hmotnej povahy alebo nehmotnej povahy. Za takéto výhody sa nepovažuje poskytnutie drobných reklamných predmetov.“
Zmyslom tohto ustanovenia je podľa NBS najmä zabezpečiť, aby klienti neboli motivovaní uzatvárať zmluvy o poskytnutí finančných služieb inými výhodami a zvažovali len parametre a potrebu samotnej finančnej služby, respektíve finančného sprostredkovania. Nemajú tak zvažovať hmotné výhody, ktoré so samotným produktom nesúvisia.
Sprostredkovateľ tak môže svojmu klientovi poslať k Vianociam kľúčenku či otvárač na víno. No nemôžu mu dať hodnotnejší dar. Zákon presne nešpecifikuje, čo sa ešte považuje za drobný reklamný predmet a čo je už zakázané.
Sprostredkovatelia nemôžu klientom núkať ani to, že za nich niečo preplatia, keďže im nemôžu poskytnúť žiadne finančné výhody. Zakázané je tak napríklad aj to, aby finančný agent klientovi, ktorý si jeho prostredníctvom berie hypotéku, preplatil poplatok za vklad záložného práva do katastra či iný výdavok.
Finančný agent sa s klientom nemôže podeliť ani o svoju províziu, ktorú zinkasuje od banky či poisťovne. Agenti sa pritom občas stretávajú s požiadavkou od potenciálnych klientov, aby sa s nimi rozdelili o zárobok.
Znížiť poplatok sprostredkovatelia môžu
Klienti finančných agentov môžu získať výhodu nielen vďaka tomu, že im sprostredkovateľ poskytne dar, ale môže im aj odpustiť alebo znížiť poplatok. Agenti môžu znížiť napríklad vstupný poplatok pri investičných produktoch. Keďže tento poplatok slúži na úhradu provízie pre sprostredkovateľa, ak ho klientovi zníži, automaticky dostane nižšiu províziu. A ak by ho úplne odpustil, nezarobí nič.
Centrálna banka v tomto problém nevidí. „Osobitnou kategóriou sú napríklad zľavy poskytované pre konkrétne produkty, tieto však neposkytuje sprostredkovateľ v súvislosti s finančným sprostredkovaním, ale finančná inštitúcia,“ povedal hovorca NBS Peter Majer. V tomto prípade tak nejde o dar.
