Začiatok nového roka je tradične spojený so splnením daňových povinností. Nejde iba o daň z príjmu či cestnú daň, ale aj o daňové priznanie za dom, byt či pozemok. Vlastníci, ako aj ich užívatelia, musia do konca januára odovzdať daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti. Keďže ide o miestnu daň, priznanie sa nepodáva na daňový úrad, ale priamo mestu alebo obci, kde sa nehnuteľnosť nachádza. Táto povinnosť sa vzťahuje len na osoby, ktoré v uplynulom roku nadobudli nehnuteľnosť. Avšak, samotnú daň nebudú platiť okamžite, ale až pred letom.
Povinnosť podať daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti má podľa zákona každý, kto v uplynulom roku zakúpil, predal alebo získal nehnuteľný majetok do správy či nájmu. Keďže daň z nehnuteľnosti sa platí v aktuálnom roku, v ktorom sa priznanie podáva, z pohľadu vlastníctva sa posudzuje predchádzajúci vlastník. Inými slovami, ak niekto v minulom roku nadobudol dom, byt alebo záhradu, musí podať daňové priznanie. Rovnaké pravidlo platí aj pre správcov či nájomníkov. V ich prípade sa musí jednať napríklad o správu štátneho majetku alebo nájom evidovaný v katastri nehnuteľností. Priznanie musia predložiť aj užívatelia majetku bez vlastníka.
Vlastníci, ktorí už v uplynulom roku podávali daňové priznanie a ich vlastníctvo zostalo nezmenené, priznanie nepredkladajú. Daň totiž daňovník nepočíta samostatne. Jeho úlohou je len vyplniť a odovzdať daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti. O výpočet sa postará príslušná samospráva. Daň sa neplatí okamžite v januári, ale obce či mestá zvyčajne zasielajú rozhodnutia až v máji. V ďalších rokoch už samospráva automaticky posiela vlastníkom vyrubenú daň. Výšku dane a ďalšie podmienky určujú mestá a obce vo svojich všeobecne záväzných nariadeniach.
Existujú aj výnimky
Výnimku v termíne podávania priznania majú vlastníci, ktorí získali dom alebo pozemok prostredníctvom dražby či dedenia. V prípade dedenia je potrebné podať priznanie do 30 dní od nadobudnutia nehnuteľnosti. Pri dražbe sa priznanie musí odovzdať v mesiaci nasledujúcom po tom mesiaci, v ktorom bola nehnuteľnosť vydražená. Vlastníci nehnuteľností by mali tiež venovať pozornosť zmenám, ktoré mohli na ich majetku nastať počas minulého roka. Napríklad vlastník, ktorému pribudla prístavba k domu alebo premenil záhradu na stavebný pozemok, musí podať nové daňové priznanie.
Niektoré nehnuteľnosti sú spoluvlastnené viacerými osobami. Každý z vlastníkov môže mať napríklad časť rodinného domu alebo určitú časť pozemku. V takých prípadoch musia jednotliví vlastníci každý samostatne priznať svoj podiel, alebo sa môžu dohodnúť, že daňové priznanie vypracuje iba jeden z nich a daň bude rozdelená medzi všetkých. U manželských párov, ktorí vlastnia nehnuteľnosť bez vyčlenených podielov, je potrebné, aby daňové priznanie podal len jeden z nich. Podľa legislatívy sú totiž bezpodielový spoluvlastníci.
Legislatíva tiež stanovuje prípady, kedy sa nehnuteľnostiam neúčtuje daň. Tieto prípady zahŕňajú majetky, ktoré vlastní obec, mesto alebo mestská časť, ako aj majetky využívané napríklad zahraničnými diplomatmi, cirkvami či zdravotníckymi inštitúciami. Daň neplatia ani samosprávy či štát za budovy využívané ako školy alebo škôlky. O týchto oslobodeniach hovorí priamo zákon, čo znamená, že obce a mestá nemôžu tieto ustanovenia obísť vo svojich miestnych predpisoch. V rámci týchto predpisov môžu určité subjekty daňovo oslobodiť alebo znížiť daňovú povinnosť. Najčastejšie sú oslobodenia poskytované občianskym združeniam, poľnohospodárom, dôchodcom či sociálnym podnikom zo strany samosprávy.

Druhy priznania aj dane
Vo väčšine prípadov sa daňové priznanie k nehnuteľnosti podáva v tradičnej papierovej forme a osobne na miestnom úrade. Niektoré obce a mestá už poskytujú možnosť vyplniť a odoslať ho aj elektronicky. Ak v priznaní dôjde k chybe a tá sa zistí až po podaní, je možné podať opravné alebo dodatočné daňové priznanie. Tento postup funguje podobne ako pri priznávaní daňových príjmov.
Okrem toho existuje čiastkové daňové priznanie, ktoré musí vyplniť vlastník, ak počas daňového obdobia získal ďalšie nehnuteľnosti, alebo ak už svoju nehnuteľnosť predal či ju jednoducho nevlastní. Obec alebo mesto potom, po výpočte dane z nehnuteľnosti, informuje každého vlastníka o jej výške individuálne. Keď si takéto oficiálne oznámenie prevezmú, musia daň uhradiť najneskôr do 15 dní. V opačnom im prípade hrozí pokuta až do výšky 3 000 eur.
Okrem toho platí, že daň sa vzťahuje na pozemky, stavby a byty či nebytové priestory. Sadzby sa líšia podľa typu nehnuteľnosti a rozhoduje o tom samotná obec alebo mesto. Medzi pozemky patria napríklad orné polia, záhrady, zastavené plochy, nádvoria či stavebné pozemky. Stavby zahŕňajú akékoľvek budovy s jedným alebo viacerými nadzemnými či podzemnými podlažiami, ktoré majú pevný základ. Príkladom je rodinný dom. Daň z bytov a nebytových priestorov sa týka vlastníkov, ktorí majú nehnuteľnosti v bytovkách.
Daňové priznanie v skratke:
- Daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti musí podať vlastník, správca, nájomca či užívatelia nehnuteľnosti.
- V prípade spoluvlastníctva podáva priznanie každý majiteľ podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu.
- Rozhodujúcim obdobím na povinnosť podania daňového priznanie je 2. január 2024 až 1. január 2025.
- Daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti je daňovník povinný podať najneskôr 31. januára 2025.
- Správcom dane je v tomto prípade mesto alebo obec. Kto nestihne podať priznanie, môže dostať aj pokutu.
- Majitelia, ktorí sa k nehnuteľnosti dostali dedením, musia podať priznanie do 30 dní od získania nehnuteľnosti.
- Nehnuteľnosti získané cez dražbu musia byť priznané v mesiaci po mesiaci od získania nehnuteľnosti.
- Ak sa už pri priznanej nehnuteľnosti nič nezmenilo, majiteľ dostane automaticky vypočítanú daň.
- K podaniu daňového priznanie je potrebné si zabezpečiť tlačivo od obce alebo mesta.
- V každom oddiely sa vypisuje rodné číslo vlastníkov, prípadné spoluvlastníctvo či identifikácia nehnuteľnosti.
- Ak majiteľ získal nehnuteľnosť vlani, bude ako prílohu potrebovať aj rozhodnutie z katastrálneho úradu.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: