Zrejme už každý zamestnanec na Slovensku zostal v práci nad rámec svojho pracovného času. Legislatíva to umožňuje, no zároveň musia byť splnené viaceré podmienky. Práca nadčas musí byť tiež náležite odmenená. Zároveň platí, že firma v niektorých prípadoch nemôže prácu nadčas prikázať. Zamestnanec zase niekedy prácu nadčas nemôže len tak odmietnuť. Pravidlá definuje Zákonník práce.
(PR)
Národný inšpektorát práce hovorí, že práca nadčas je vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom. Ide o prácu nad určený týždenný pracovný čas. Spravidla tak ide o akúkoľvek prácu nad bežných osem hodín denne či 40 hodín týždenne. Ľudia môžu robiť nadčasy aj cez víkend, ak vtedy štandardne nepracujú.
V prípade, že si zamestnanec chce nadčasom odpracovať voľno, ktoré mu dala firma na jeho vlastnú žiadosť, nie je to práca nadčas. To isté platí v prípade, že sa nahrádza pracovný čas, ktorý odpadol v dôsledku nepriaznivého počasia. Za prácu nadčas sa nepovažuje ani taká, ktorú pracujúci nestihli urobiť vo svojom riadnom pracovnom čase.
Práca nadčas musí byť odmenená
Za prácu nadčas môže zamestnanec dostať buď príplatky, alebo náhradné voľno. Prioritne má nárok na príplatky za prácu, ktoré sú v dvoch sumách. Príplatok za nadčas pre nerizikové povolanie je na úrovni 25 percent priemernej mzdy zamestnanca. Pri rizikovom povolaní je príplatok vo výške 35 percent. Zamestnávateľ môže vyplácať aj vyšší príplatok, ak sa na tom so zamestnancom či odborármi dohodne. Ak má teda niekto priemernú mzdu šesť eur na hodinu, pri nerizikovej práci zarobí počas nadčasu 7,50 eura za hodinu a pri rizikovej 8,10 eura.
Firma a zamestnanec sa môžu dohodnúť aj na tom, že pracovník dostane za nadčas náhradné voľno. Ak napríklad odpracuje za týždeň osem hodín nadčasu, môže si zobrať jeden deň voľno. Výhodnejšie je to aj pre zamestnávateľa, keďže nemusí nadčas preplácať. Avšak platí, že po dohode musí zamestnanec dostať náhradné voľno najneskôr do štyroch mesiacov po tom, ako si nadčas odpracuje. Keď sa to nestane, zamestnávateľ musí nadčas zaplatiť v mzde.
Keď niekto dostane za nadčas náhradné voľno, odpracované hodiny nad bežný pracovný čas sa nezapočítavajú do zákonom stanoveného limitu nadčasov. To isté platí pri naliehavých opravárskych prácach alebo prácach, bez ktorých vykonania by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu. Do limitu sa nepočíta ani nadčas pri mimoriadnych udalostiach, kde hrozilo nebezpečenstvo ohrozujúce život, zdravie alebo škody veľkého rozsahu.
Prikázaný či odmietnutý nadčas
Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere osem hodín týždenne v období najviac po sebe nasledujúcich štyroch mesiacov. Avšak firma sa môže s odborármi dohodnúť aj na dlhšom období. Legislatíva umožňuje najviac 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. V kalendárnom roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín. Zamestnanec môže za rok odpracovať až 400 hodín, no s nadčasmi nad 150 hodín musí súhlasiť. Výnimkou sú v tomto smere zdravotnícki pracovníci. Po dohode s odborármi im môže zamestnávateľ nariadiť prácu nadčas v rozsahu najviac sto hodín v roku.
Prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom len v prípadoch takzvanej prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem. Firma to môže urobiť aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami či na dni pracovného pokoja. Avšak nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie skrátiť na menej ako osem hodín. Legislatíva nehovorí nič o tom, v akom predstihu sa nadčas nariaďuje pracujúcim. Zákonník práce nešpecifikuje, či má byť príkaz na nadčas písomný alebo ústny.
Nie všetkým zamestnancom môže firma nariadiť nadčas. Do tejto skupiny patria zamestnanci s kratším pracovným časom, zdravotnícki pracovníci nad 50 rokov veku, ľudia pracujúci na dohodu, tehotné ženy, rodičia detí do troch rokov veku, osamelý rodič s dieťaťom do 15 rokov veku či zamestnanec mladší ako 18 rokov. Prikázať nadčas nemôže firma ani zamestnancovi, ktorí robí rizikové práce. V tomto prípade sa nadčas dohaduje len pri naliehavých opravárskych prácach alebo prácach, bez ktorých by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu. Po dohode s odborármi môže ísť aj o prácu nadčas na zabezpečenie plynulého výrobného procesu.
Príplatky za prácu v roku 2025:
| Príplatok za: | Základná suma (nepravidelná práca) | Znížená suma (pravidelná práca) |
|---|---|---|
| sobotu | 2,35 eura | 2,11 eura |
| nedeľu | 4,69 eura | 4,22 eura |
| nočnú (nerizikové povolanie) | 1,88 eura | 1,64 eura |
| nočnú (rizikové povolanie) | 2,35 eura | nemôže sa znížiť |
| sviatok (zamestnanec) | 100 % priemernej mzdy zamestnanca | nemôže sa znížiť |
| sviatok (dohodár) | 4,69 eura | nemôže sa znížiť |
| Príplatok za nadčas (nerizikové povolanie) | 25 % priemernej mzdy zamestnanca | nemôže sa znížiť |
| Príplatok za nadčas (rizikové povolanie) | 35 % priemernej mzdy zamestnanca | nemôže sa znížiť |
| Príplatok za sťažený výkon práce | 0,94 eura | nemôže sa znížiť |
| Príplatok za neaktívnu pracovnú pohotovosť mimo pracoviska | 0,94 eura | nemôže sa znížiť |
| Príplatok za neaktívnu pracovnú pohotovosť na pracovisku | Výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej vo výške 4,69 eura | nemôže sa znížiť |
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
