Kým tuzemské stravné sa ide zvyšovať už štvrtýkrát za posledný rok, zahraničné stravné sa nemenilo už vyše desať rokov. Dôvodom na rast cien klasického stravného sú drahšie jedlá a nealkoholické nápoje v slovenských reštauráciách. Vysoká inflácia nie je pritom len na Slovensku, ale v mnohých krajinách. Štát napriek tomu naposledy menil sadzby pre zahraničné stravné v roku 2012.
Opatrenie, ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách, vydáva ministerstvo financií. Jeho súčasná podoba je účinná od januára 2013. Obsahuje zoznam krajín, tamojšiu menu a výšku základnej sadzby, podľa ktorej sa stravné počíta. V jednotlivých krajinách sa výška stravného líši v závislosti od toho, aké sú tam ceny, respektíve aké boli pred desiatimi rokmi.
Ministerstvo financií tvrdí, že sadzby nemôže svojvoľne zmeniť. „Základné sadzby stravného pre jednotlivé krajiny ustanovuje ministerstvo financií, ale až po posúdení návrhu ministerstva zahraničných vecí vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s využitím štatistických údajov Medzinárodného menového fondu (MMF), Organizácie Spojených národov alebo iných medzinárodných finančných štatistických údajov,“ odpísal na otázky tlačový odbor ministerstva financií.
Finsider sa preto obrátil aj na ministerstvo zahraničných vecí s otázkou, kedy plánuje vypracovať návrh na zvýšenie sadzieb. Ministerstvo na otázky neodpovedalo. Jednotlivé ministerstvá tiež nekomentovali, či je zahraničné stravné v súčasnosti dostatočne vysoké.
Jedlo je drahšie aj v zahraničí
Ministerstvo práce na konci marca predložilo návrh na opätovné zvýšenie stravného, ktoré si ľudia uplatňujú pri pracovnej ceste na Slovensku. Ministerstvo rast odôvodňuje tým, že oproti vlaňajšiemu augustu, podľa ktorého boli naposledy upravené sumy stravného, sa ceny v reštauráciách zvýšili o sedem percent. Podľa zákona sa musí zvýšiť stravné, ak ceny vzrastú o viac ako päť percent.
Reštaurácie musia zvyšovať ceny, pretože im rastú náklady na energie či na potraviny. Ceny potravín nepretržite rastú už tretí rok, vo februári boli medziročne vyššie o 28,6 percenta.
Jedlo je drahšie aj v zahraničí. Napríklad v Českej republike bol medziročný rast spotrebiteľských cien vo februári na úrovni 16,7 percenta. Informoval o tom Český štatistický úrad. Vplyv na celkovú infláciu mali aj ceny potravín a nealkoholických nápojov, ktoré medziročne rástli o 23,9 percenta. Inflácia v rámci celej Európskej únie podľa Eurostatu aktuálne dosahuje 9,9 percenta. V rámci eurozóny dosiahla inflácia vo februári 8,5 percenta.
MMF na konci vlaňajšieho decembra upozornil, že zvýšenie úrokových sadzieb síce zmiernilo cenové tlaky na potraviny, ale počasie, vojna a ďalšie náklady by mohli nakoniec udržať ceny dlhodobo vyššie. Zvyšuje ich napríklad pokles úrody kvôli počasiu, ale aj drahšie hnojivá či ropa. Odhaduje sa, že vyššie medzinárodné ceny potravín vlani prispeli k nárastu cien potravín o šesť percentuálnych bodov.
Podľa MMF prechod na vyššie domáce ceny potravín môže trvať šesť až dvanásť mesiacov. Na nižšie ceny preto môžu ľudia nakoniec čakať dlho. MMF krajinám odporúča, aby sa zvýšenie globálnych cien premietlo do domácich cien a zároveň by mali zvýšiť cielené výdavky na sociálnu ochranu, ako to ich rozpočet dovoľuje. „Je to potrebné na to, aby sa cenovým signálom umožnilo znovu nastoliť rovnováhu na potravinových trhoch a zároveň chrániť kúpnu silu zraniteľných rodín,“ tvrdí MMF.
Zahraničné stravné podľa krajiny
Keď ide zamestnanec na služobnú cestu do zahraničia, jeho stravné sa určuje podľa dĺžky jej trvania. Stravné sa vypočíta percentom zo základnej sadzby. Do šesť hodín trvania pracovnej cesty je stravné na úrovni 25 percent zo základnej sadzby krajiny, nad šesť až 12 hodín je to 50 percent a nad 12 hodín je stravné v celkovej výške základnej sadzby podľa krajiny. Napríklad v Českej republike je základná sadzba 600 českých korún, čo je necelých 26 eur.
V prípade návštevy viacerých krajín v jeden deň sa počíta stravné podľa tej, kde zamestnanec strávil najviac času. Keď je to nerozhodné z pohľadu hodín, zamestnanec si môže medzi sadzbami podľa navštívených krajín vybrať sám.
Ľuďom sa zahraničné stravné môže aj krátiť, ak na služobnej ceste dostali stravu zadarmo. Nepočíta sa do toho menšie občerstvenie ako pečivo či káva, malo by ísť o plnohodnotnú stravu podľa štandardov. Pri raňajkách je to 25 percent, pri obede 40 percent a pri večeri 35 percent. Stravné sa kráti o hodnotu, ktorá sa vypočíta zo stravného základnej sadzby pri ceste nad 12 hodín alebo z najvyššej sumy stravného na danej ceste.
Napríklad ak zamestnanec vycestoval na dva dni do Česka a dva dni bude v Belgicku, jeho celkové stravné za obe cesty bude vo výške približne 138 eur. Stravné na cestu do Česka je totiž v českých korunách, takže prevod na eurá je nestály. Keby zamestnanec vycestoval na päť len do Belgicka, každý deň dostane bezplatne raňajky a v krajine bude každý deň viac ako 12 hodín, jeho celkové zahraničné stravné za cestu bude vo výške 168,75 eura. Bez raňajok by mal zamestnanec nárok na sumu 225 eur.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
