Predstavte si, že dostanete dve ponuky na havarijné poistenie. Prvá poistka stojí 500 eur a druhá 450 eur. Okrem ceny sa v ničom inom nelíšia. Od januára okrem ceny dostanete aj ďalšiu informáciu – o tom aké sú jednotlivé zložky poistného. Rozhodnete sa inak, keď zistíte, že lacnejšia poisťovňa si nechá zo zaplatenej sumy na poplatkoch viac ako tá drahšia? Alebo sa stále budete rozhodovať podľa ceny?
Zverejňovať jednotlivé zložky poistného mali poisťovne pôvodne už od minulého roku. Napriek dvom rokov príprav minister financií Igor Matovič až teraz podpísal vyhlášku, ktorá stanovuje, ako majú informačné formuláre vyzerať. Poisťovne ich tak budú musieť klientom predkladať od januára budúceho roku.
Poisťovne už pri príprave informačných formulárov namietali, že ich to na jednej strane neprimerane zaťaží a na druhej strane bude ťažké poskytnúť správne informácie. Tie navyše klientovi nijako nepomôžu pri rozhodovaní o tom, ktorá ponuka je pre neho výhodnejšia. Pre klienta je dôležitá výška poistného a to čo za svoje peniaze dostane. Čo sa za cenou skrýva, pre neho nie je podstatné.
Slovenská asociácia poisťovní (SLASPO) tvrdila aj, že cenotvorba je strategický údaj každej poisťovne. Asociácia preto žiadala, aby ministerstvo informačné formuláre konzultovalo s Protimonopolným úradom.
Informačné formuláre sú mätúce a klientom nepomôžu
Generálna riaditeľka SLASPO Jozefína Žáková teraz vraví, že poisťovne „majú podľa vyhlášky relatívne zložitým spôsobom štrukturovať zložky poistného pre jednotlivé produkty, čo je prácne, niekedy až nemožné a hlavne nepresné.“
Vyhláška síce podľa nej na prvý pohľad evokuje nepopierateľnú snahu štátu chrániť spotrebiteľa pred nesprávnym rozhodnutím, „je však koncipovaná tak nešťastne, že výsledok je v priamom rozpore so zákonom, t. j. informácia pre klienta je nejednoznačná, nepresná a nezrozumiteľná.“ Hoci by táto informácia mala neprofesionálnemu klientovi pomôcť sa správne rozhodnúť, v skutočnosti ho zahltí len informáciami, ktoré „majú silný potenciál na to, aby ho uviedli do omylu vzhľadom na skutočnosť, že niektoré informácie sú relevantné len v momente uzavretia zmluvy a iné informácie sú nepresné s ohľadom na predpísaný obsah jednotlivých riadkov formulárov.“
Člen predstavenstva poisťovne Uniqa Martin Rotkovský tvrdí, že nové informačné formuláre sú pre jednotlivé oblasti zbytočné a do veľkej miery pre klientov mätúce. Pre investičné poistky už dnes podľa neho existuje povinný dokument KID (key information document). „Tento dokument je pre jeden vzorový príklad, ale používa inú metriku, kedy náklady meria a zobrazuje v podobe vplyvu na výnosy ročne. Toto dáva pre sporiace produkty zmysel,“ hovorí.
Pripravené bez znalosti produktov
Nový dokument bude podľa M. Rotkovského ukazovať údaje klientovi v inej podobe a to pre jeho konkrétnu zmluvu. „Vzhľadom k odlišným metodikám bude teda pre klienta vo svojej podstate mätúci,“ tvrdí.
Dodáva, že pre životné poistenie majú poisťovne v Českej republike podobný ukazovateľ na základe dobrovoľného rozhodnutia od začiatku roka 2015. Pre vyhodnocovanie pripravili samoregulačný štandard tzv. SUN (štandardizovaný ukazovateľ nákladovosti).
„Metodika opísaná v novej vyhláške je evidentne pripravená bez znalosti produktov a formulovaná veľmi všeobecne, takže bude výkladová a bez samoregulačného zjednotenia výkladu zo strany poisťovní nebude jednotná a teda pre klienta mätúca,“ hovorí M. Rotkovský. Pripomína pritom, že v prípade KID má dokument, ktorý opisuje metodiku výpočtu, 183 strán.
V prípade neživotného poistenia a životného poistenia bez odkupnej hodnoty podľa M. Rotkovského nie je v Európskej únii zvykom, aby používalo rozdelenie poistného na jednotlivé zložky. „Za poskytovanú poistnú ochranu platia určité poistné a v prípade poistnej udalosti dostanú plnenie. Ako rozdelí poistiteľ túto sumu na náklady a na netto poistné a koľko do svojho hospodárenia získa spravovaním aktív pre krytie rezerv, by mohla byť pre klienta síce zaujímavá informácia, ale rozhodnutie pre jednu, alebo druhú poisťovňu mu nijako neuľahčí,“ tvrdí M. Rotkovský.
Čo vyčíta SLASPO novým formulárom
- Neprofesionálny klient sa bude ťažko orientovať v pojmoch ako „suma určená na krytie rizík“, „netto poistné“, „náklady na správu poistenia“, „náklady na riadenie aktív“.
- „Suma určená na sporenie“ je hovorový pojem a v poisťovníctve sa nemá používať, lebo evokuje dojem, že ide o podobné sporenie ako v banke.
- Bude problematické podať jednoznačnú informáciu o jednotlivých zložkách poistného v eurách pred uzavretím zmluvy, kým sa klient ešte len rozhoduje o obsahu a rozsahu poistenia.
- Vyhláška nedovoľuje uvádzať údaje v percentách, čo spôsobuje poisťovniam problémy pri rozkladaní jednotlivých zložiek poistného na konkrétny produkt (resp. konkrétnu poistnú zmluvu) a to ešte pred jej uzatvorením – preto môže byť táto informácia nepresná.
- Vo formulári podľa prílohy č. 1 sa pre investičné poistenia uzavreté na neurčitú dobu uvádzajú údaje iba za desať rokov. Naviac, klient je upozornený, že poskytnuté informácie sú pravdivé fakticky iba v momente ich poskytnutia, pretože platia iba za predpokladu nulovej výnosnosti fondu, to znamená, že hodnota podielov investičných fondov spojených s týmto poistením sa nezmení počas doby trvania poistenia alebo počas desiatich rokov pri poistných zmluvách uzavretých na dobu neurčitú.
- Mätúca je tiež informácia o nákladoch poisťovne podľa prílohy 3, kde sa majú uviesť spolu jednou sumou náklady poisťovne, aj náklady klienta, keďže sa tam majú zahrnúť nielen dane a odvody , ktoré platia poisťovne, ale aj daň z poistenia, ktorá je nepriamou daňou, a teda nákladom klienta. To považuje asociácia za zvlášť znepokojujúce s ohľadom na skutočnosť, že zákonodarca žiada od regulovaných subjektov transparentnosť– on sám sa však s daňou z poistenia skrýva za náklady poisťovne.
