Ak vás sused vytopí, nemôžete dostať peniaze zo svojej i susedovej poistky. Pri živelných pohromách vám však môže zaplatiť poisťovňa i štát

Poistenie nehnuteľnosti má podľa odhadov len zhruba 40 percent majiteľov na Slovensku. Súhlasíte s týmto odhadom?

Presné čísla za trh nemáme, ale vo všeobecnosti s týmto odhadom súhlasím. Rast počtu poistených nehnuteľností ovplyvňuje primárne čerpanie hypotéky, pri ktorom je poistenie nehnuteľnosti jednou z podmienok zo strany banky.

Poistené domy a byty sú teda vo väčšine prípadov ešte splácané nehnuteľnosti?

Časť určite tvoria ľudia s hypotékou.

Pri hromadných živelných katastrofách spravidla s náhradou za škody pomáha aj štát. Ako často sa to z pohľadu vašej praxe deje?

Z minulosti už máme skúsenosti, že napríklad pri povodniach odškodňoval ľudí aj štát. Spoliehať sa na to je však podľa mňa krátkozraké. Človek si nemôže byť istý, že štát pomôže pri živelnej katastrofe práve jemu. Rovnako nevie ovplyvniť ani výšku náhrady škody. Keď má uzavreté poistenie, pozná podmienky náhrady škody aj výšku poistnej sumy. Tie sú jasne stanovené v poistnej zmluve.

Stalo sa už, že ste mali poistnú udalosť v rámci hromadnej živelnej katastrofy a klient dostal peniaze aj z poistenia aj od štátu?

Môže sa to stať. Ale nikto by nemal dostať vyššie odškodnenie ako bola reálna škoda. Aj keď niekto dostane odškodnenie od štátu, poistenie by malo výšku škody len dorovnať, aby celková vyplatená suma nepresiahla reálnu výšku škody.

Nie je nespravodlivé, že niekto si platí poistenie a dom zničený živlom má krytý, pritom niekto iný pri hromadných živelných katastrofách dostane peniaze od štátu?

Niekto v týchto prípadoch môže cítiť nespravodlivosť, že zodpovední doplácajú na tých nezodpovednejších. Ako som povedal, je lepšie, keď to má človek vo vlastných rukách. Žiadna kapitola štátneho rozpočtu totiž nehovorí o financiách určených na prípadné odškodnenie poškodených po živelnej katastrofe. Keď sa potom niečo stane, odškodnenie záleží od rozhodnutia vlády, ktorá je v tom čase pri moci, či a koľko uvoľní prostriedkov.

Živelné pohromy platené z poistnej dane

Ľudia s poistkou prispievajú do štátneho rozpočtu aj cez osempercentnú daň z neživotného poistenia, ktorú musia poisťovne platiť štátu, keďže poisťovne túto daň premietli do ceny poistenia. Používa štát peniaze z tejto dane aj na náhradu škody napríklad pri živelných katastrofách?

Problém je v tom, že peniaze vybraté prostredníctvom tejto dane nie sú účelovo viazané. Peniaze len prichádzajú do štátneho rozpočtu a je na každej vláde, ako ich použije. Keď bol zákon o dani z neživotného poistenia ešte len vo forme návrhu, poisťovne neboli zásadne proti jej zavedeniu. Nie sme prvá a ani posledná krajina, kde sa niečo podobné zaviedlo. Skôr im išlo o to, aby sa tieto peniaze potom aj zmysluplne použili napríklad na protipovodňové zábrany, protipožiarne hlásiče vo verejných budovách a podobne, tak ako je tomu pri odvode z povinného zmluvného poistenia z prevádzky motorových vozidiel, ktorý sa podľa zákona používa napríklad na obstaranie techniky hasičského zboru, jej údržbu alebo vybavenie integrovaného záchranného systému.

Štát nehovorí, na čo používa peniaze z osempercentnej dane?

Nie. Sú stratené v rozpočte a nie sú na nič viazané.

Mnoho ľudí sa v rámci poistenia domu či bytu pri raste cien nehnuteľností spolieha na indexáciu. Postačuje tento automatický rast poistnej sumy? Prispôsobí sa indexácia vždy skutočnej hodnote nehnuteľnosti?

Snaží sa o to každá zodpovedná poisťovňa. Pri indexácií sa vychádza z toho, aký je rast cien tovarov, služieb a práce. Podľa toho si poisťovňa určí index, ktorým prispôsobuje poistnú sumu v danom roku. Samozrejme, môže prísť k určitým nepresnostiam. Poisťovňa napríklad nevie, aké úpravy urobil majiteľ na dome. Mohol si napríklad kúpiť fotovoltaiku alebo nové tepelné čerpadlo. Netreba sa preto spoliehať len na indexáciu, ale aspoň raz za tri až štyri roky odporúčame aktualizovať si poistnú sumu. 

A čo opačná situácia, keď ceny nehnuteľností klesajú? Prispôsobuje sa tomu aj indexácia a klient potom platí nižšie poistné?

Doteraz ceny vždy rástli či už rýchlejšie, alebo miernejšie. Pri štvrťročnom alebo medzimesačnom porovnávaní mohlo prísť aj k poklesu cien, ale poisťovňa sa pozerá na medziročné porovnanie. Keď ceny rástli len o minimálnu úroveň, poisťovňa sa môže rozhodnúť poistnú sumu neindexovať. Zostane teda na rovnakej úrovni. Môže sa napríklad stať, že dva až tri roky sa suma neindexuje a vzrastie až na štvrtý rok, kedy to už má nejaký význam.

Nie je pri poistení nehnuteľnosti problém aj pri posudku, ktorý určuje hodnotu domu či bytu? Stáva sa, že je posudok prispôsobený cene, za ktorú sa nehnuteľnosť predáva. Čiže jeho hodnotu v podstate určuje predávajúci.

Znalecký posudok by mal byť nestranný a nehnuteľnosť ohodnotiť správne. Skôr sa stretávame s iným problémom. Ľudia totiž nerozlišujú východiskovú a časovú hodnotu budovy. To znamená, že keď si kupujem 80-ročný dom za 40-tisíc eur a poistím si ho do výšky tejto sumy, v prípade väčších škôd, napríklad po požiari alebo povodniach, mi poistné plnenie na opravu nebude postačovať. Pri poistení preto treba počítať s východiskovou hodnotou. Poistná suma by mala byť nastavená v takej sume, za akú by si ten dom klient postavil.

Aká je v Allianzi hranica tolerancie podpoistenia nehnuteľnosti? Čo sa stane, keď je poistka pod hranicou a nastane poistná udalosť?

Máme kalkuláciu na výpočet poistnej sumy budovy. Podľa parametrov od klienta stanovíme minimálnu poistnú sumu, ktorá by podľa nás mala byť pri nehnuteľnosti nastavená. Keď majiteľ nehnuteľnosti akceptuje nami určenú minimálnu hodnotu, zaväzujeme sa, že podpoistenie nebudeme uplatňovať. Každý klient si pritom môže poistnú sumu zvýšiť alebo znížiť. Samozrejme, každý by k tomu mal pristupovať zodpovedne. Keď má dom hodnotu 150-tisíc a poisťovňa majiteľovi povie, že minimálna hodnota poistnej sumy je 100-tisíc, pri totálnej škode si už z poistného plnenia rovnaký dom nepostaví. Neuplatníme podpoistenie, ale poistné plnenie jednoducho na vybudovanie novej nehnuteľnosti stačiť nebude.

Totálne škody sú zriedkavé

Mali by ľudia zvyšovať poistné sumy aj pri poistení domácnosti? Môže inflácia zvýšiť aj ceny vybavenia domu či bytu?

Určite áno, inflácia ovplyvňuje aj ceny hnuteľných vecí. Je to rovnaké ako pri poistení nehnuteľnosti. Tam sa ale berú do úvahy ceny práce a stavebných materiálov. Pri poistení domácnosti je to index spotrebiteľských cien. Opäť platí, že poisťovňa nemusí vedieť, aké vybavenie si majiteľ kúpil. Keď v dome alebo byte bývajú len dvaja ľudia, majú menej vybavenia, ako keď k nim pribudnú aj deti. Pribudne nábytok, elektronika či oblečenie. Poistenie domácnosti preto tiež odporúčam pravidelne raz za dva až tri roky aktualizovať.

Akú máte skúsenosť s totálnymi škodami pri nehnuteľnostiach, ktoré sú ešte splácané a banka má na dom záložné právo? Dovoľujú banky z poistky postaviť nový dom alebo si nechávajú vyplatiť poistné plnenie?

Totálne škody v rámci poistenia nehnuteľnosti nie sú až tak frekventované. S tým sa poisťovne stretávajú skôr pri vozidlách. Keď je už ale dom alebo byt zničený, na poistnom plnení sa musí dohodnúť banka s majiteľom nehnuteľnosti. Poisťovňa je v tomto prípade len prostredník, ktorý potom koná podľa ich dohody. Vo všeobecnosti banka môže umožniť opraviť alebo postaviť novú nehnuteľnosť. Pre banku je výhodnejšie, že si majiteľa zase zaviaže nejakou hypotékou. Minimum prípadov je takých, kedy si poistné plnenie necháva vyplatiť banka. Vtedy ide spravidla o neplatičov alebo neserióznych klientov. Ale aj klient sa napríklad môže rozhodnúť, že už nechce stavať nový dom a nechá si len pozemok.

V súčasnosti sa pri niektorých panelákoch rieši, že im končí životnosť. Ako by to riešili poisťovne, keby sa rozhodlo o zbúraní bytovky?

Porušenie statiky len vplyvom veku budovy nie je poistením kryté. Keď však úrady rozhodnú o zbúraní bytovky v dôsledku nejakej poistnej udalosti ako napríklad požiar alebo výbuch, v dôsledku čoho sa naruší statika budovy, takéto škody poisťovňa väčšinou kryje. Záleží vždy na poistených rizikách v poistnej zmluve. Potom sa to berie ako totálna škoda. Napríklad ako v prípade výbuchu plynu v prešovskom paneláku.

Ako by mali ľudia postupovať pri poistnej udalosti na nehnuteľnosti, hneď opravovať škody alebo to najprv nahlásiť do poisťovne? Niektoré škody si vyžadujú okamžité opravy.

Majitelia by mali vždy čo najskôr volať do poisťovne. Keď sa poisťovňa dostane už k opravenej veci, je problém zistiť, aká bola reálna škoda. Môže pritom vzniknúť aj priestor na poistné podvody. Keď sú nutné okamžité opravy, poisťovňa to pri oznámení povolí. Ak napríklad niekomu praskne v kúpeľni potrubie a potrebuje to opraviť hneď, poisťovňa mu nepovie, že za tri dni to vybaví. Vtedy sa hneď rieši zaistenie potrubia, ale nie napríklad výmena poškodených kachličiek a podobne. Odkladné opravy sa potom riešia dodatočne. Klient ale môže vždy uskutočniť kroky na odvrátenie vzniku ešte väčšej škody. Môže ísť napríklad o poškodenú strechu, ktorú treba prekryť a zaistiť pred príchodom búrky. Vždy však odporúčame si vzniknuté škody odfotiť a fotodokumentáciu priložiť k hláseniu škody.

Súčasťou poistenia nehnuteľnosti býva aj poistenie zodpovednosti za škodu. Nie sú niektoré prípady problematické z hľadiska viny? Napríklad, keď si niekto zlomí nohu na zľadovatenom chodníku, alebo keď zo strechy padne sneh a poškodí susedovo auto.

Likvidácia poistnej udalosti v rámci poistenia zodpovednosti za škodu je jednou z najzložitejších situácií, ktoré sa riešia v rámci majetkového poistenia. Nie všetko, čo sa stane v súvislosti s poistenou nehnuteľnosťou, musí byť vina jej majiteľa. Opäť platí, že treba čo najskôr začať komunikovať s poisťovňou a poisťovňa vie klientovi napríklad povedať, že za danú škodu nezodpovedá.

Ako je to v prípade, že majiteľovi to sused nenahlási a podá len súdnu žalobu?

Keď už je prípad na súde, poisťovňa musí počkať na rozhodnutie súdu. Existujú aj také prípady, že sa majiteľovi niekto vyhráža súdom za škodu, ktorá súvisí s jeho nehnuteľnosťou. Každú škodu posúdime a keď sme si istí, že majiteľ sa nemá čoho obávať a vina nie na jeho strane, kľudne si môže počkať na súdne rozhodnutie. Samozrejme, musí ísť o škodu, ktorá nie je z poistenia vylúčená poistnými podmienkami.

Čo keď sa pomýlite a súd nakoniec rozhodne v neprospech majiteľa?

Vtedy postupujeme podľa rozhodnutia súdu a vyplatí sa plnenie z poistenia zodpovednosti.

Poškodený nedostane peniaze z dvoch poistení

Keď niekomu spôsobil sused škodu, môže dostať poškodený peniaze aj zo svojej poistky aj z poistky za zodpovednosť od vinníka?

V takýchto prípadoch sa škoda regresuje. Povedzme, že sused vytopí druhého suseda, ktorý je zároveň aj poistený. Poškodený sused môže škodu nahlásiť do svojej poisťovne a opravu zaplatiť z vyplateného poistného plnenia. Poisťovňa vytopeného suseda si potom škodu regresuje v poisťovni vinníka z jeho poistenia zodpovednosti za škodu. Pre poisťovne je takýto postup aj jednoduchší, ako keby mal škodu nahlasovať len vinník. Poisťovne si to vedia vybaviť medzi sebou. Ako som povedal, likvidácia poistných udalostí pri zodpovednosti je najzložitejšia.

Nemôže sa teda stať, že poškodený dostane poistné plnenie dvakrát?

Nie. Vtedy by už mohlo ísť o neodôvodnené obohatenie. Môže sa stať, že poškodený bol podpoistený a jeho poistenie mu na opravu nestačí. Vtedy sa škoda môže dorovnať z poistenia zodpovednosti vinníka. Ale keď je škoda napríklad 2 000 eur, nikto nemôže z poisťovne dostať 3 000 eur. Poistné plnenie musí vždy zodpovedať výške škody.

Pri nahlasovaní poistných udalostí existujú aj stanovené lehoty. Keď ju niekto nedodrží, kráti sa poistné plnenie. Aké platia pri poistení nehnuteľnosti či domácnosti? 

Majetkové škody sa musia v zmysle zákona nahlasovať bezodkladne. Vždy platí, že treba škodu nahlásiť čo najskôr, inak môžu pri jej riešení vzniknúť problémy, ktoré predlžujú vyplatenie poistného plnenia.

V ponuke produktov sa začalo objavovať pripoistenie pre majiteľov bytov, ktoré kryjú škody spôsobené nájomníkom či samostatné poistenie zodpovednosti, ktoré si môže uzatvoriť aj nájomník. Ako to funguje v praxi?

Nájomník si spravidla môže uzatvoriť poistenie domácnosti, keďže v byte alebo dome má svoje vlastné veci. V rámci toho je spravidla krytá aj zodpovednosť za škody.

Bude nájomníkovi takáto poistka stačiť aj v prípade, že nehnuteľnosť úplne zničí alebo zaviní totálnu škodu?

Rozhoduje o tom nastavenie výšky poistnej sumy. Keď je suma dosť vysoká, teoreticky mu poistka môže stačiť. Ale v podmienkach sú vylúčené úmyselné škody. To znamená, že keď nájomník napríklad úmyselne posprejuje steny bytu alebo domu, poistenie zodpovednosti za škodu mu to kryť nebude. V ideálnom prípade by mal byť poistený aj majiteľ domu, ktorý by takúto škodu mal krytú v rámci rizika vandalizmus.

Posledné dva roky sú čoraz bežnejšie tornáda v blízkosti slovenských hraníc. Reagovali ste na to nejakými zmenami v produktoch, cenách alebo podmienkach?

V poistných podmienkach máme búrlivý vietor a víchricu, ktoré sú poistením kryté. Tornádo patrí medzi živelné riziká a nie je to pre nás nič neštandardné. Krytie tornáda je už v základnom balíku nášho majetkového poistenia.

Skôr som mal na mysli, či kvôli hrozbe tornáda neprehodnocujete napríklad cenu poistenia v rizikových oblastiach.

Pracujeme s pravdepodobnosťou vzniku záplav či zemetrasení. Sú aj modely na pravdepodobnosť vzniku tornáda, ale to je bežnejšie skôr v USA. Vtedy sa to dá zohľadniť v poistnom. U nás je to zatiaľ skôr ojedinelá záležitosť. Najčastejšie škody na majetku sú vodovodné škody alebo skrat, potom nasledujú požiar a škody spôsobené prírodnými živlami.

Povodňové mapy sa môžu prehodnotiť

Pri poistení sa počíta s povodňovými mapami a tam, kde je väčšie riziko, je poistenie drahšie. Môže vzniknúť niečo podobné aj pre prípad víchrice alebo tornáda?

Na Slovensku zatiaľ skôr nie, keďže ide o výnimočný jav. Aktuálnejšie sú skôr takzvané prívalové záplavy, keď sa z koryta vylejú menšie riečky či potoky.

To nie je jednorazová udalosť?

Áno, ale vieme pracovať s pravdepodobnosťou vzniku zrážok, stavom terénu a podobne. Pri veterných udalostiach je to náročnejšie.

Prehodnocujú sa povodňové mapy, keď sa v nejakej oblasti s častými záplavami napríklad urobia preventívne opatrenia? Napríklad sa odvodňuje kopec alebo sa rozširuje koryto rieky.

Určite áno. Moderné povodňové mapy počítajú aj s preventívnymi opatreniami. Keby sme si pozreli Bratislavu bez ochrany na nábreží, voda by sa mohla vyliať až po Šafárikovo námestie. Tým, že sú tam protipovodňové zábrany, nestane sa to. Povodňové mapy ale v našej poisťovni aktuálne v rámci retailu pri dojednaní poistenia neuplatňujeme, to znamená, že poistíme stavbu v akejkoľvek lokalite.

Prečo neberiete do úvahy povodňové mapy?

Vychádzame z veľkosti nášho kmeňa. Aj keď sme pracovali s rôznymi scenármi, ktoré by mohli nastať, zatiaľ, na rozdiel od menších poisťovní, nemusíme odmietnuť poistiť dom v povodňovej oblasti. Povodňové mapy ale používame na analýzu portfólia a sledujeme zmeny a vývoj v tejto oblasti.

Akú najväčšiu škodu spôsobil živel v rámci vášho poistného kmeňa?

Vlani to bol napríklad požiar mimo Bratislavy. Horela luxusnejšia nehnuteľnosť, kde bola škoda 440-tisíc eur. Pri inom zase vznikol požiar po skrate vysávača, pričom škoda bola vo výške 161-tisíc eur.

Allianzu nahlásili klienti 14 poistných udalostí z havarijného poistenia v rámci požiaru parkovacieho domu v bratislavskom Ružinove, ktorý horel ešte vlani. Nakoniec prípad nemá vinníka. Budete si napriek tomu od niekoho nárokovať náhradu za vyplatené poistné?

Vo všetkých 14-tich prípadoch, kde nám klienti nahlásili škodu z havarijného poistenia a plnili sme buď formou parciálnej škody alebo formou totálnej škody na vozidle, sme sa v jednotlivých prípadoch na základe vyplateného poistného plnenia pripájali do trestného konania. Nakoľko zatiaľ nebol zistený vinník, nemáme momentálne možnosť uplatniť si náhrady škody, keďže neexistuje regresný partner, od ktorého by bolo možné vymáhať vzniknuté pohľadávky. Ak bude vinník známy,  potom sa k tomu môžeme vrátiť. Všetky nahlásené poistné udalosti našich klientov sme vysporiadali. 

Ak by sa našiel vinník, asi by išlo o veľmi vysokú škodu. Musel by ju zaplatiť?

Pokiaľ by požiar vznikol napríklad z auta, v rámci povinného zmluvného poistenia ho chráni maximálny limit 1,05 milióna eur. Do tejto sumy by sa potom škoda hradila. Zvyšok by musel zaplatiť sám.

Poisťovne donedávna akceptovali len vlastnoručne podpísanú výpoveď, ktorú im klient priniesol do pobočky alebo zaslal poštou. Môžu to v súčasnosti klienti už urobiť aj on-line pri poistení nehnuteľnosti či domácnosti?

Nepovedal by som, že online. U nás je to podľa druhu dohodnutej komunikácie. Pokiaľ má klient dohodnutú elektronickú komunikáciu, vie zrealizovať výpoveď poistenia cez elektronický súhlas a nemusí prísť fyzicky na pobočku, alebo posielať podpísanú výpoveď poštou. 

Keď ste v poisťovni zaviedli e-mail ako povinný údaj, objavili sa prípady dôchodcov, ktorí s tým mali problém. Ako ste sa s tým nakoniec vysporiadali?

Od každého nového klienta pri dojednaní poistenia požadujeme telefónny kontakt a e-mail, akceptujeme pritom aj e-mail rodinného príslušníka. Dôvodom je, aby sme s klientom mohli komunikovať elektronicky. Elektronická komunikácia je v dnešnej dobe samozrejmosť a oproti papierovej forme komunikácie je rýchlejšia, efektívnejšia a v neposlednom rade šetrnejšia k životnému prostrediu.

Poistnú udalosť treba nahlásiť čo najskôr. Keď niekto nedodrží lehoty, dostane menej peňazí