Zamestnanci môžu pri skončení zamestnania získať od svojho zamestnávateľa odstupné. Jeho výška závisí od toho, ako dlho pre neho pracovali. Nárok na odstupné majú nielen vtedy, ak dostanú výpoveď, ale aj vtedy, ak pracovný pomer skončí dohodou. Ak dá zamestnanec výpoveď sám, odstupné nedostane.
V prípade, ak pracovný pomer skončí dohodou, zamestnanec má nárok na vyššie odstupné, ako keď dostane výpoveď od svojho zamestnávateľa. Ak napríklad pre firmu pracuje kratšie ako dva roky, v prípade, že dostane výpoveď, nemá nárok na žiadne odstupné. No ak sa na ukončení pracovného pomeru zamestnávateľ dohodne so zamestnancom, zamestnanec musí dostať odstupné vo výške jedného mesačného platu.
Kalkulačka odstupného
Zadajte priemernú mesačnú mzdu, počet odpracovaných rokov a spôsob skončenia pracovného pomeru. Kalkulačka vypočíta orientačnú výšku odstupného.
Orientačná výška odstupného
0,00 eura
Výpočet je orientačný a vychádza zo zadaných údajov. Skutočný nárok na odstupné môže závisieť aj od konkrétnych okolností skončenia pracovného pomeru.
Nárok na najväčšie odstupné majú tí ľudia, ktorí u zamestnávateľa odpracovali viac ako 20 rokov. V prípade, že dostanú výpoveď, musí im zamestnávateľ vyplatiť 4-násobok ich priemernej mzdy. A ak skončia dohodou, majú nárok až na 5-násobok priemernej mzdy.
Na aké odstupné máte nárok?
| Odpracované roky | Výpoveď | Dohoda |
|---|---|---|
| menej ako 2 roky | priemerná mzda zamestnanca | |
| viac ako 2 roky | priemerná mzda zamestnanca | 2-násobok priemernej mzdy zamestnanca |
| viac ako 5 rokov | 2-násobok priemernej mzdy zamestnanca | 3-násobok priemernej mzdy zamestnanca |
| viac ako 10 rokov | 3-násobok priemernej mzdy zamestnanca | 4-násobok priemernej mzdy zamestnanca |
| viac ako 20 rokov | 4-násobok priemernej mzdy zamestnanca | 5-násobok priemernej mzdy zamestnanca |
Odstupné pritom nenahrádza výpovednú lehotu. To znamená, že zamestnancovi plynie výpovedná lehota podľa zákonníka práce a po jej skončení mu zamestnávateľ vyplatí aj odstupné.
Aj dĺžka výpovednej lehoty závisí od toho, ako dlho zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval. V prípade, že niekto u neho pracuje menej ako jeden rok a zamestnávateľ mu dá výpoveď, má nárok na výpovednú lehotu jeden mesiac.
Ak niekto odpracuje viac ako jeden rok, po podaní výpovede plynie dvojmesačná výpovedná lehota. A ak niekto odpracoval viac ako päť rokov, má nárok na trojmesačnú výpovednú lehotu.
V prípade, že výpoveď dá zamestnanec, výpovedná lehota sa posudzuje mierne inak. Ak odpracoval menej ako rok, výpovedná lehota je jeden mesiac. A ak odpracoval viac ako rok, výpovedná lehota je dvojmesačná. Ďalej sa už výpovedná lehota nepredlžuje. To znamená, že ak napríklad zamestnanec odpracoval sedem rokov a dá výpoveď, plynie mu dvojmesačná výpovedná lehota. Ak by mu však dal výpoveď zamestnávateľ, výpovedná lehota je v tomto prípade tri mesiace.
Ak niekto skončí v práci na dohodu, výpovedná lehota neplynie. To znamená, že zamestnanec skončí v zamestnaní k tomu dátumu, ktorý je uvedený v dohode. Aj preto je v prípade dohody vyššie odstupné.
Zákonník práce pritom stanovuje len minimálnu dĺžku výpovednej lehoty a odstupného. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancami dohodnúť aj na iných podmienkach, ktoré sú pre zamestnancov priaznivejšie. Tieto podmienky môžu byť uvedené napríklad v pracovnej zmluve alebo môžu byť súčasťou kolektívnej zmluvy.
Dávka v nezamestnanosti od štvrtého mesiaca klesá
Ak si niekto po skončení pracovného pomeru nenájde hneď zamestnanie, môže sa zaregistrovať na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Po splnení podmienok môže získať dávku v nezamestnanosti.
Tou najdôležitejšou podmienkou je, že človek musel byť v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní. Povinne poistení sú všetci zamestnanci, či už pracujú na zmluvu alebo na dohodu. Živnostníci si povinné poistenie neplatia, nárok na dávku v nezamestnanosti im preto môže vzniknúť len v prípade, ak sa poistia dobrovoľne.
Od tohto roku sa zmenila výška dávky v nezamestnanosti. V prvých troch mesiacoch dosahuje 50 percent vymeriavacieho základu, čo je v prípade zamestnancov ich predchádzajúca hrubá mzda. Potom sa podpora v nezamestnanosti postupne znižuje. Vo štvrtom mesiaci je 40 percent vymeriavacieho základu, v piatom mesiaci už len 30 percent a v šiestom mesiaci 20 percent. V ďalších mesiacoch už nezamestnaný nemá nárok na podporu v nezamestnanosti.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
