V uplynulom roku stáli potraviny za veľkou časťou vysokého dvojciferného rastu cien. Dôvodom bola okrem väčšieho zastúpenia týchto položiek v našom spotrebiteľskom koši aj väčšia závislosť od ruských energií, z toho vyplývajúci vyšší rast cien vstupov a zároveň aj nižšia produktivita vo výrobe než v západných krajinách.
Dnes sa však pozrieme na očakávania, ako sa môžu ceny potravín vyvíjať v budúcom roku. Hoci už komoditné trhy naznačujú zvoľňovanie cenových tlakov, tieto sú iba jednou časťou celej skladačky. Rolu zohráva aj vývoj miezd a príplatkov v domácej ekonomike, počasie či forma kontraktov, aké výrobcovia používajú. Priemerný medziročný nárast cien potravín tak môže v tomto roku podľa našich odhadov dosiahnuť 4,5 %.
Rýchly prehľad o vývoji na komoditných trhoch nám dáva FAO Food Price index, ktorý sleduje päť komoditných skupín potravín (obilniny, zelenina, mliečne produkty, mäso, cukor). Ukazuje sa, že svetové ceny potravín sú už desať percent pod úrovňou z konca roka 2021 s výrazným prispením olejov, ktoré sú lacnejšie o 30%, ale aj obilnín či mliečnych výrobkov. Na druhej strane tu máme cukor, ktorý je oproti rovnakému obdobiu drahší o takmer 40%.
Smerom nahor ich vytlačila vysoká globálna neistota, extrémny nárast cien energií a ostatných vstupov či zvýšenie prepravných nákladov (vo všeobecnosti ich môžeme označiť aj ako dôsledky vojny na Ukrajine). Okrem toho tu pôsobia aj „tradičné“ faktory ako počasie alebo výskyt vtáčej/prasacej chrípky. Dôležitý je aj vývoj cien vstupov – podľa Indexu cien výrobcov sú ceny poľnohospodárskych výrobkov medziročne nižšie o takmer 29%, ťahané najmä rastlinnými výrobkami s medziročným poklesom o viac než tretinu.
Komoditné ceny tak naznačujú zlacňovanie väčšiny potravinových položiek, druhým dychom však hneď treba dodať, že na konečnú cenu produktov má vplyv aj množstvo ďalších faktorov. Napríklad ide o vývoj miezd či príplatkov v domácej ekonomike, zásah vlády pri pomoci firmám so zvýšenými cenami energií a podobne. Konečné ceny sú ovplyvnené aj formou kontraktov výrobcov či predajcov – na ako dlho a akú cenu majú zafixovanú. Aj to môže odďaľovať zlacňovanie či naopak zdraženie niektorých položiek.
Po vyhodnotení týchto faktorov očakávame, že rast cien potravín bude naďalej zvoľňovať. V prvej polovici roka predpokladáme ešte jemné medzimesačné nárasty, v druhej polovici roka očakávame skôr pokles cien. Vývoj v jednotlivých kategóriách potravín však bude rozličný, cenový rast bude podľa našich očakávaní ťahaný skôr ovocím a zeleninou. V každom prípade však platí, že sa už cenový vývoj v kategórii potravín postupne dostáva do štandardných hodnôt. Priemerná potravinová inflácia v tomto roku dosiahne podľa našich odhadov 4,5% medziročne.
Vzhľadom na vývoj inflácie, miezd a ekonomiky skôr predpokladáme, že ceny potravín sa na pôvodnú úroveň už nevrátia. Dôležité však je povedať, že spolu s cenami rastú aj mzdy a už v týchto kvartáloch očakávame, že reálne mzdy (teda očistené o infláciu) začnú rásť a kúpyschopnosť obyvateľov sa začne zvyšovať.
Matej Horňák, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne