Januárová inflácia razantne poklesla, veľkú časť z tohto pokles sme si však kúpili cez zastropované ceny energií, čo v konečnom dôsledku dodatočne zaťažilo už aj tak napnutý deficitný rozpočet.
Ceny v januári rástli v súlade s očakávaniami medziročne o 3,9 % a oproti decembrovej úrovni inflácie (CPI) na úrovni 5,9 % (r/r) tak pozorujeme významné spomalenie dynamiky ich rastu. Za signifikantným spomalením inflácie vidíme jednak bázicky efekt a najmä zastropovanie cien energií, ktoré odobrila ešte koncom minulého roka nová vláda. Cena energií pre domácnosti tak namiesto januárového nárastu dokonca poklesla o 1,2 %. Najväčšiu zásluhu ma na tom okrem už spomenutého zastropovania cien elektriny a plynu aj pokles cien pevných palív, ktoré medziročne zlacnelo o takmer 5 %.
Tradičným ťahúňom medziročného rastu cien boli potraviny, ktorých ceny rástli o 4,9 %. Naďalej tu pretrváva očakávaný trend spomalenia dynamiky rastu, pričom ceny potravín v decembri rástli o 6,3 % a pred rokom (január 2023) až o 29 % (r/r). Potraviny sa na celkovej inflácií podieľali (kontribúcia) viac ako jedným percentom. Medziročne zlacneli dve kategórie potravín a to mlieko, syry a vajcia. Zlacneli tiež oleje a tuky. Naopak, dvojciferný rast sme videli pri zelenine (sezóna záležitosť) a pri kategórií cukor, džem, med, čokoláda a cukrovinky. Mlieko a cukor k celkovej inflácií pridali takmer pol percenta.
Medzimesačne rástli spotrebiteľské ceny o 0,7 %. Aj tu boli ťahúňom rastu cien potraviny a nealkoholické nápoje, ktoré boli oproti decembru drahšie o 1,3 %. Zdražovalo predovšetkým ovocie (6 % m/m), zelenina (3,8 % m/m) a tiež cukor s cukrovinkami (2,7 % m/m). Zdražovala aj doprava (1,5% m/m), najmä kvôli zvýšeným cenám pohonných hmôt a zmenám cenníkov v cestnej autobusovej doprave. Naopak, medzimesačne boli lacnejšie odevy (-1,2 % m/m) a obuv (-1,4 % m/m), čo neprekvapujúco súvisí s novoročnými výpredajmi.
Pristúpil sme k úprave nášho odhadu pre celkovú priemernú infláciu CPI v roku 2024. Očakávame, že inflácia v tomto roku dosiahne priemernú úroveň 3 % pod čo sa podpíše najmä zastropovanie cien energií pre domácnosti a snaha domácnosti vytvárať úspory. Kvôli zvýšeným nákladom v podobe ceny práce očakávame, že nominálne mzdy budú rásť miernejšie, aj keď v priemere stále veľmi solídnym tempom (+7 %).
Reálne mzdy sa vrátia do plusu, čo však domácnosti využijú v tomto roku primárne na doplnenie úspor, ktoré aspoň čiastočne museli v ostatných dvoch rokoch míňať. Odolný trh práce, reálne rastúce mzdy a oživená spotreba domácnosti budú na rast cien tovarov a služieb samozrejme v istej forme tlačiť, ale ceny by mali tento tlak ustáť. V ekonomike stále ostanú evidentné jadrové inflačné tlaky, ktoré poháňajú zvýšené náklady firiem, nízka miera nezamestnanosti a silný rast nominálnych miezd. Preto bude sledovanie vývoja jadrovej inflácie v tomto roku kľúčové (v januári 4,5% r/r).
Medziročná miera inflácie naďalej klesá, najmä v dôsledku vyššej bázy z predchádzajúceho roka, pričom tento efekt bude postupne slabnúť. Nie je vylúčené, že v niektorých z nasledujúcich mesiacov roka uvidíme aj dočasnú zmenu smeru vývoja cien, celkovo však bude rast cien naďalej spomaľovať.
Marián Kočiš, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne
