Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska v stálych cenách vzrástol v treťom štvrťroku 2022 medziročne o 1,2 %. Ako ďalej informuje Štatistický úrad SR, medzikvartálny rast dosiahol úroveň 0,3 %. V bežných cenách (teda bez očistenia o infláciu) sa počas tretieho štvrťroka 2022 vytvoril HDP v objeme 28,31 miliardy eur, čo predstavuje medziročne nárast o 8,8 %.
Pozitívnou správou je aj rast zamestnanosti na medziročnej báze, ktorá sa v porovnaní s tretím štvrťrokom 2021 zvýšila o 1,5 %. Slovenská ekonomika tak napriek negatívnym externým vplyvom dokáže stále rásť a vysoká inflácia zatiaľ nedokázala potopiť domáci dopyt. Práve ten sa totiž počas uplynulého kvartálu pod rast HDP významne podpísal.
Vývoj v budúcnosti bude ovplyvňovať predovšetkým vojna na Ukrajine, ktorá tlačí na rast energií a predstavuje riziko aj pre globálnu ekonomiku. V prípade jej oslabenia môže byť zasiahnutý aj slovenský export, predovšetkým v oblasti motorových vozidiel, čo by sa na výkonnosti slovenského hospodárstva negatívne podpísalo.
Zdražovanie nepoľavuje, nie sme však na tom najhoršie
Rast cien je na Slovensku najvýraznejší od začiatku tohto milénia. V októbri dosiahla inflácia úroveň 14,9 % medziročne, podľa údajov Štatistického úradu SR sa pod to podpísalo najmä zdraženie potravín a bývania s energiami. Vyššie ceny boli vo všetkých 12 sledovaných výdavkových skupinách domácností, polovica z nich dosiahla rast nad 10 percent.
Hoci ide o najvýraznejšie zdražovanie za vyše 20 rokov u nás, Slovensko na tom nie je zďaleka tak zle, ako iné krajiny Európy. Najvyššej inflácii na starom kontinente dlhodobo čelí Turecko, keďže tam dosahuje až 85,5 %. Nad 20 percentami je aj vo viacerých krajinách EÚ, napríklad v Maďarsku, Litve, Estónsku či Lotyšsku. Kým v krajinách eurozóny sa očakáva postupné spomaľovanie inflácie a ku koncu roka 2024 priblíženie k 2 % cieľu, v štátoch mimo eurozóny by mal byť rast cien výraznejší.
Pre Slovákov to znamená, že v horizonte dvoch rokov by mala prísť úľava od neustále rastúcich cien. Domácnosti by však nemali zabúdať na dostatočnú finančnú rezervu (odporúča sa na úrovni troj- až šesťmesačných výdavkov) a fakt, že pri odkladaní si peňazí je vhodné voliť také nástroje, ktoré dokážu v dlhodobom horizonte priniesť vyšší výnos než je inflácia. Jednou z možností je investovanie, no ani tu nie je vhodné priveľmi riskovať a hľadať riešenia, ktoré dokážu vysokú infláciu poraziť okamžite. Lepšie je investovať dlhodobo a pravidelne, než hrať na finančných trhoch „ruletu“.
Autor: Marek Malina, analytik Portu
