Dnešné čísla, ktoré priniesol Štatistický úrad SR ukázali, že v poslednom štvrťroku 2023 sa reálne mzdy vrátili do plusu, hoci za celý minulý rok ešte ostali v zápore (-0,7 %). Negatívny vývoj sa však v porovnaní s predchádzajúcim rokom výrazne utlmil, nakoľko v roku 2022 klesali reálne mzdy o 4,5 %. V minulom roku sme videli dynamický rast nominálnych miezd (+9,7 %), ktorý bol do značnej miery podporený valorizáciou platov zamestnancov v štátnej správe.
V súvislosti s poklesom reálnych miezd v minulom roku a rekordne nízkej miere úspor, ktoré dokázali domácnosti tvoriť z disponibilných zdrojov sme zaznamenali aj prepad maloobchodných tržieb, resp. prepad celkovej spotreby domácnosti, čo v končenom dôsledku brzdilo ďalší rast slovenskej ekonomiky. V tomto roku očakávame, že rast nominálnych miezd bude pokračovať naďalej výrazným tempo, hoci úrovne z minulého roka už nedosiahne.
Pri nami očakávanom raste nominálnych miezd na úrovni okolo 7 %, by vďaka nižšej miere priemernej inflácie (naše očakávanie 3,0 %), mohli reálne mzdy rásť v roku 2024 na úrovni približne 4 %. Návrat k reálnemu rastu miezd posunie domácnosti do komfortnejšej situácie a celková spotreba domácnosti sa v tomto roku vráti do plusu, čo bude jedným z dôvodov prečo bude naša ekonomika rásť vyšším tempom v porovnaní s minulým rokom. Očakávame, že HDP Slovenska v tomto roku bude rásť na úrovni 2 %. Na druhej strane ešte dynamickejší rast celkovej spotreby domácnosti, ktorá bude podľa nás rásť v roku 2024 o 2,5 % medziročne, bude limitovaný potrebou domácnosti nahradiť, resp. doplniť úspory, ktoré v ostatných dvoch rokoch kvôli zvýšenej inflácií a reálnemu poklesu miezd museli vo zvýšenej miere míňať.
Trh práce ostal v minulom roku napnutý, keď miera nezamestnanosti klesla na 5,8 %. V roku 2023 zamestnanosť medziročne rástla o 0,2 % a celkový počet pracujúcich v SR v súhrne narástol o 6 tisíc osôb, čo je vzhľadom na dlhodobé problémy s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily a zvýšenej miere odchodov zamestnancov do predčasných dôchodkov v minulom roku dobrý výsledok.
V roku 2024 neočakávame, že tlaky na trhu práce povolia. Práve naopak, pokračujúce odchody do predčasných dôchodkov, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a čoraz väčší vplav demografických zmien bude naďalej vytvárať na zamestnávateľov tlak, ktorý v konečnom dôsledku podporí aj ďalší rast miezd. V tejto súvislosti možno pozitívne hodnotiť chystané kroky vlády, ktorá prijala opatrenia pre zefektívnenie procesu pre zamestnávanie pracovníkov z tretích krajín.
Ďalšími opatreniami, ktoré majú potenciál zmierňovať tlaky na pracovnom našom trhu by napríklad mohli byť zvýšená podpora čiastočných úväzkov pre ženy na rodičovských dovolenkách (s čím zas súvisí napr. podpora dostupnosti škôlok) či zabezpečenie možnosti, aby sa aj ľudia na predčasnom dôchodku mohli efektívne podieľať na pracovnom trhu v dostatočnom rozsahu.
Naďalej tiež máme viac ako 100 tisíc nezamestnaných, ktorí nepracujú viac ako 12 mesiacov. Hoci došlo v tejto najväčšej kategórií nezamestnaných k dynamickému poklesu o 9,7 %, stále tu existuje značný potenciál. V prípade dlhodobo nezamestnaných osôb je však proces (re)kvalifikácie zložitejší, preto bude táto skupina mierniť nedostatok ľudí na pracovnom trhu iba pozvoľna. V miere nezamestnanosti naďalej pretrvávajú významné regionálne rozdiely, ktoré by v najbližších rokoch mohli zmierniť plánované investície, napríklad v podobe novej automobilky v Košiciach.
Z pohľadu regionálnych rozdielov v miere nezamestnanosti je dôležitou súčasťou efektívneho riešenia problému aj cielená podpora pri zvyšovaní mobility obyvateľstva. Očakávame, že nezamestnanosť v roku 2024 ostane na podobných úrovniach ako v roku 2023 s potenciálom ďalšieho poklesu. Karty môže zamiešať globálna vývoj, tu však naďalej ostávame optimistickí a očakávame postupne pokračujúce oživenie.
Marián Kočiš, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne
