Ceny hnojív klesajú, naopak náklady na obaly výrazne vzrástli. Mení sa tiež správanie spotrebiteľov, pričom agrofirmy bojujú aj s nedostatkom dodávateľov a na udržanie konkurencieschopnosti musia spĺňať prísne pravidlá udržateľnosti.
Agrosektor nie je z najhoršieho vonku, skôr naopak. Hoci sa pandémia skončila, vojna na Ukrajine výrazne ovplyvnila nielen obchod s agrokomoditami, ale aj pracovný trh. Ako poukazuje odborník Expense Reduction Analysts (ERA), tento sektor dokonca čelí viacerým výzvam vrátane potreby vyrábať potraviny udržateľným spôsobom, prispôsobiť sa účinkom zmeny klímy a uspokojiť meniace sa požiadavky spotrebiteľov. „Spotrebitelia sa čoraz viac zaujímajú o vplyv svojich potravín na zdravie a životné prostredie a vyhľadávajú potraviny vyrobené udržateľným spôsobom a z miestnych zdrojov,“ hovorí partner ERA Robert Balheim. Nadnárodná spoločnosť ERA patrí k svetovo vedúcim špecialistom v riadení a optimalizácii nákladov firiem a s tým súvisiacich procesov. Ako dodáva, mení to konkurencieschopnosť firiem, zvyšuje ich náklady a mnohé zmenenú situáciu nevedia zvládať. Tu je podľa ERA 5 výziev, ktoré sú pre agropotravinárske firmy a celý sektor kľúčové.
Ilustračná snímka: pexels.com
Prepad cien hnojív
Ceny dusíkatých hnojív klesli od konca minulého roka o tretinu, pričom pokles stále neskončil. Nižšie ceny energií, dostatočné zásoby a vyčkávanie trhu spôsobili, že ceny za tonu dusíka sa vrátili na úroveň z mája 2021. Ešte v decembri sa za tonu dusíka na svetovom trhu s termínovanými kontraktmi platilo 700 amerických dolárov, koncom januára to bolo už len 375 dolárov. V Holandsku, ktoré patrí k významným výrobcom a vývozcom poľnohospodárskych produktov na svete, bola cena dusíkatého hnojiva KAS ešte vlani v októbri 90 eur za 100 kg, v súčasnosti je nižšia o tretinu a blíži sa k 60 eurám.
„Z dôvodu neistoty na trhu a dostupnosti hnojív sa mnohí poľnohospodári rozhodli kúpiť časť hnojív na konci minulého roka. Títo poľnohospodári teraz výrazne zdraželi,“ upozorňuje Robert Baleim. Prudký pokles cien je pritom podľa analýz ERA v rozpore so zvyčajnými prognózami, keďže na jar sa ceny zvyčajne zvyšujú v dôsledku zvýšeného dopytu. Vysoká úroveň cien a vyčkávací postoj však spôsobili opačný trend. „Zvýšili sa aj náklady na krmivo pre zvieratá, najmä v dôsledku rastúcich cien slnečnicového šrotu, sóje a pšenice. Na Ukrajinu pripadala takmer polovica svetového vývozu slnečnicového oleja, pričom Rusko a Ukrajina predstavovali spolu takmer dve tretiny. Väčšina svetových dodávok sóje pochádza z USA a Brazílie, ale suchá v týchto krajinách znížili ponuku, čo viedlo k zvýšeniu cien,“ spresňuje odborník.
Pestovatelia tiež čoraz viac využívajú plodiny na výrobu biopalív. Potravinárske spoločnosti a politici preto vyzývajú na zmiernenie stimulov pre pestovanie plodín na biopalivá, aby sa zvýšili globálne dodávky obilia a rastlinného oleja. „Poľnohospodári musia prispôsobiť svoj obchodný model v reakcii na turbulentné ceny hnojív. Vysoké ceny krmív zas spôsobujú problémy chovateľom hospodárskych zvierat,“ poukazuje.
Mení sa správanie spotrebiteľov
Spotrebiteľské správanie v tomto sektore ovplyvňujú rôzne faktory, ako sú kultúrne, sociálne, ekonomické a psychologické faktory. „Potravinové preferencie, stravovacie návyky a tradičné spôsoby prípravy potravín sú často hlboko zakorenené v histórii a tradíciách danej kultúry. Niektoré kultúry môžu uprednostňovať stravu s vysokým obsahom mäsa, kým iné rastlinnú stravu. Kultúrne faktory zohrávajú úlohu aj pri druhoch potravín, ktoré sú dostupné a predávané v rôznych regiónoch,“ konštatuje Robert Balheim. Výrazný vplyv na správanie spotrebiteľov majú aj sociálne faktory, ako napríklad rodina, priatelia a rovesníci, ktorí ovplyvňujú ich stravovacie návyky, ale rovnako aj influenceri na sociálnych sieťach. „Dôležité sú aj ekonomické faktory, ako sú príjem, cena a dostupnosť. Spotrebitelia môžu nakupovať skôr lacnejšie, dostupnejšie potraviny ako drahšie, špecializované výrobky,“ dodáva odborník. Aj psychologické faktory, ako sú osobné presvedčenie, hodnoty a postoje výrazne vplývajú na výber krajiny pôvodu či enviromentálnosti výrobku.
Obaly zdraželi
Obaly zohrávajú v agropotravinárskom sektore kľúčovú úlohu, pretože plnia viacero funkcií, napríklad chránia potraviny pred kontamináciou pri preprave a skladovaní, zachovávajú ich kvalitu a čerstvosť, poskytujú informácie o výrobku a uľahčujú distribúciu a marketing. S balením v agrosektore je tak spojených niekoľko výziev. „Jednou z nich sú však aj obavy týkajúce sa bezpečnosti potravín. Obalové materiály totiž môžu potenciálne vniesť do potravín aj škodlivé chemikálie alebo baktérie, ktoré môžu spotrebiteľom spôsobiť zdravotné problémy. Obaly majú výrazný vplyv aj na životné prostredie, najmä ak nie sú správne zlikvidované alebo recyklované,“ podotýka Robert Balheim. Aj spotrebitelia požadujú čoraz viac udržateľnejšie a ekologickejšie obaly. „Agropotravinársky priemysel je prísne regulovaný a obalové materiály musia spĺňať prísne požiadavky na bezpečnosť a označovanie. To môže byť výzvou pre výrobcov, ktorí sa snažia držať krok s meniacimi sa predpismi a normami, no nemajú toľko prostriedkov na investície,“ konštatuje odborník ERA.
Poľnohospodárske podniky už pritom zaznamenali prudký nárast nákladov na plastové obaly. Len cena polyetyléntereftalátu (PET) vzrástla v rokoch 2020 až 2022 o 89 %. A hoci sa niektoré krajiny, ako Španielsko, Taliansko, Nemecko a Veľká Británia, snažia odkláňať od plastových obalov zavedením dane pre spoločnosti, ktoré používajú primárne plasty, výrazne zdražela aj cena kartónu, ktorému pomáha rast elektronického obchodu. Amazon napríklad ročne minie na kartón 20 miliárd dolárov.
Boj o dodávateľov
Agropotravinárske dodávateľské reťazce sa časom diverzifikovali a vytvorili viacvrstvový systém zložitých vzťahov, ktoré presahujú hranice. „Takáto zložitá operácia môže predstavovať hrozbu pre ziskovosť a efektívnosť podniku, ak jeden článok systému nesplní požiadavky,“ upozorňuje Robert Balheim.
S potravinami sa medzinárodne obchoduje viac ako kedykoľvek predtým, pretože nové trhy poskytujú lepšie ceny za svoje výrobky. „Globalizácia dodávateľského reťazca môže pre firmu priniesť ďalšie krátkodobé komplikácie pri zostavovaní výhodných zmlúv, ktoré by bez pravidelných revízií mohli prerásť do závažnejších problémov, a zavádzaní fyzickej infraštruktúry potrebnej na splnenie požiadavky, hoci krátkodobé riziká by nemali obmedzovať dlhodobú víziu rozvoja podniku,“ dodáva.
Nedostatok dodávateľov v európskom agropotravinárskom priemysle možno pripísať rôznym faktorom, napríklad meniacim sa preferenciám spotrebiteľov, ktorí začínajú požadovať miestne a udržateľné potraviny. Tiež mladí ľudia si vyberajú povolania v iných odvetviach, čo vedie k nedostatku pracovníkov v agropotravinárskom sektore. „Aj konsolidácia dodávateľov v agropotravinárskom priemysle priniesla zníženie počtu hráčov na trhu. To poľnohospodárom a menším dodávateľom sťažilo konkurenciu,“ konštatuje Robert Balheim.
Európska únia má tiež prísne predpisy týkajúce sa bezpečnosti a vystopovateľnosti potravín, čo rovnako vedie k zvýšeniu nákladov dodávateľov a sťažuje vstup malých hráčov na trh.
Prísne predpisy o udržateľnosti
S rastúcim počtom obyvateľov Európy sa zvyšuje dopyt po potravinách, čo znamená tlak na už aj tak vyčerpané zdroje. „Mnohé vlády preto zavádzajú nové právne predpisy o udržateľnosti v agropotravinárskom sektore s cieľom zabezpečiť dlhodobú životaschopnosť potravinového systému a minimalizovať jeho vplyv na životné prostredie,“ podotýka odborník. Jedným z významných trendov v legislatíve je snaha o udržateľné poľnohospodárske postupy. Patrí sem znižovanie používania chemikálií, zlepšovanie stavu pôdy a zavádzanie techník presného poľnohospodárstva, ktoré minimalizujú odpad a maximalizujú efektívnosť. „Mnohé vlády tiež podporujú miestne potravinové systémy s cieľom znížiť uhlíkovú stopu spôsobenú prepravou a podporiť malých poľnohospodárov,“ dopĺňa Robert Balheim.
Ďalšou kľúčovou oblasťou je znižovanie plytvania potravinami. Ide o vytváranie stimulov pre poľnohospodárov, aby darovali prebytočnú produkciu, a pre spotrebiteľov, aby kupovali aj „škaredé“ ovocie a zeleninu, ktoré by sa inak vyhodilo. „Okrem toho rastie trend zavádzania zásad obehového hospodárstva, v rámci ktorého sa potravinový odpad opätovne využíva ako krmivo pre zvieratá alebo kompost,“ podotýka.
Ako dodáva, pre mnohé spoločnosti predstavujú tieto výzvy výrazné náklady, ktoré nie všetky dokážu zvládnuť. „Často nám práve dôkladné analýzy ukážu, kde je priestor optimalizovať náklady tak, aby firmy aj v agropotravinárskom sektore dokázali fungovať efektívnejšie, zostali konkurencieschopné v zmenených podmienkach a ochránili si maržu,“ hovorí odborník ERA.