Hypotéky od začiatku roku výrazne zdraželi. Kým ešte v prvých dvoch mesiacoch tohto roku väčšina ľudí odchádzala z banky s hypotékou za menej ako jedno percento, dnes sa sadzby šplhajú až k trom percentám. Posledné údaje Národnej banky Slovenska sú ešte z apríla, kedy priemerný úrok z novoposkytnutých hypoték dosahoval 1,28 percenta. V súčasnosti už banky ponúkajú výrazne vyššie úroky.


Naproti tomu úroky z vkladov sa doteraz nedvihli a pohybujú sa veľmi blízko nule. Nad úrovňou 0,01 percenta boli úroky z nových vkladov naposledy v máji 2020. Úroveň 0,1 percenta úroky prekročili naposledy v auguste 2016. A nad jedným percentom boli poslednýkrát v decembri 2008. Odkedy platíme eurom, tak sa úroky z vkladov stále držia pod jedným percentom.

Podľa analytikov zvyšovanie úrokov pri hypotékach nesúvisí s úrokmi z vkladov a keď rastú sadzby pri hypotékach nemusia automaticky rásť aj tie z vkladov. Makroekonóm VÚB banky Michal Lehuta vysvetľuje, že hypotéky zdraželi preto, lebo aj bankám zdraželi peniaze, ktoré si požičiavajú na nové hypotéky. Kým v decembri boli tieto dlhodobé sadzby na nule, v súčasnosti dosahujú 2 až 2,5 percenta. A keďže si banky drahšie požičiavajú, musia si aj oni od svojich klientov pýtať vyššie úroky.

Naopak úroky z vkladov, ktoré sú splatné na požiadanie, sa odvíjajú od krátkodobých úrokových sadzieb v eurozóne. „Tie sú stále záporné, keďže Európska centrálna banka začne z dvíhaním kľúčových sadzieb až v júli. Očakávame vtedy 25-bodové zvýšenie a v septembri až 50-bodové, čo už trojmesačný euribor dvihne z negatívnych hodnôt možno na + 0,3 %,“ vraví M. Lehuta.

V budúcom roku by podľa M. Lehutu mohla základná sadzba ECB narásť až k úrovni dvoch percent a euribor by sa mohol dostať na 1,6 percenta. „To by už mohlo dvihnúť sadzby aj na vkladoch, no to bude najviac závisieť od vývoja ziskových marží a konkurencie na strane vkladových produktov bánk,“ tvrdí.

Aj analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák hovorí, že úroky na vkladoch zatiaľ nemôžu rásť, pretože trhové sadzby rozhodujúce o úrokových sadzbách na vkladových produktoch sú záporné. „Jedným z najdôležitejších faktorov je depozitná sadzba ECB, ktorú centrálna banka drží na úrovni -0,5 %. Postupne so sprísňovaným menovej politiky bude prichádzať aj k zvyšovaniu sadzieb na vkladových produktoch, predpokladáme, že sa bude začínať od termínovaných vkladov, sporiacich účtov a následne bežných účtov,“ vraví.

V Česku úroky z vkladov už výrazne vzrástli

Keďže Slovensko patrí do eurozóny, nemôže sa v boji proti inflácií samé rozhodnúť zvýšiť úrokové sadzby. Pretože sa pri rozhodovaní o nastavení úrokov musia zosúladiť požiadavky mnohých štátov, ktoré majú často protichodné záujmy, reakcia ECB na prudkú infláciu v podobe prvého zvýšenia úrokov príde až v júli.

Naproti tomu Česká republika začala so zvyšovaním úrokov už pred rokom. Dvojtýždenná repo sadzba odvtedy vzrástla z úrovne 0,25 na 5,75 percenta. Priemerné úrokové sadzby z hypoték sa v apríli dostali na 4,01 percenta. Údaje za máj, kedy ČNB zvýšila základnú úrokovú sadzbu až o 0,75 percentného bodu, zatiaľ nie sú známe.

Aj keď zo slovenského pohľadu vyzerajú terajšie úrokové sadzby na hypotékach v Česku až hrozivo, treba si uvedomiť, že v Česku nikdy neboli také nízke úroky ako na Slovensku. Začiatkom minulého roku ešte pred nárastom sadzieb dávali banky hypotéky s úrokom tesne nad dvomi percentami. Pod úroveň dvoch percent tam priemerné sadzby hypoték nikdy neklesli. Na Slovensku bol priemerný úrok z nových hypoték celý minulý rok pod úrovňou jedného percenta.

Diskontná sadzba, ktorá predstavuje úrok, za ktorý si komerčné banky môžu uložiť v Českej národnej banke peniaze, je aktuálne na úrovni 4,75 percenta. Vďaka tomu mohli banky dvihnúť úroky na vkladoch. V apríli bol priemerný úrok z nových termínovaných vkladov na úrovni 4,16 percenta. Vlani v januári české banky na termínovaných vkladoch dávali priemerný úrok 0,52 percenta. Vtedy bola diskontná sadzba na úrovni 0,05 percenta.

Prečítajte si ďalšie články na túto tému:

(Inzercia)