Povinnosti v pracovnom prostredí nemajú len zamestnávatelia. Existuje aj takzvaná zodpovednosť zamestnanca za škodu v práci. Preto sa tam musí správať tak, aby neohrozil svoj alebo život kolegov, ich a svoje zdravie či cudzí majetok. Tak by si mal počínať v podstate každý človek aj mimo pracovného prostredia. Napriek tomu sa nehody v živote, ale aj v práci, jednoducho stávajú.

Keď už sa pracovníkovi niečo v zamestnaní stane, slovenská legislatíva mu predpisuje, v akej miere za svoju chybu zodpovedá. Rozlišuje sa tiež, či ide o úmyselne alebo neúmyselne spôsobenú škodu. Pri neúmyselnej má firma právo žiadať náhradu škody na úrovni štvornásobku jeho priemerného platu. Ak bola škoda úmyselná, môže žiadať aj náhradu ušlého zisku.

Ešte viac ako štvornásobok platu môže zaplatiť zamestnanec v prípade dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorú niektorí pri nástupe do práce podpisujú. Ak potom v práci niečo rozbije alebo poškodí, musí to platiť z vlastného vrecka. Podobným prípadom sa preto prispôsobil aj poistný trh, ktorý ponúka poistenie zodpovednosti. Má to ale svoje pravidlá.

Zodpovednosť zamestnanca za škodu

Zamestnanca tak okrem zákona, ktorý limituje vymáhanú sumu od firmy môže chrániť aj poistenie. Poistenie zodpovednosti sa spravidla vzťahuje na všetko, s čím zamestnanec pracuje a za čo nesie zodpovednosť. Či už ide o služobný mobilný telefón, počítač, stroje, služobné vozidlo či tovar v obchode. Poisťovne pritom evidujú rôzne udalosti.

Napríklad poisťovňa Uniqa zaznamenala prípad, keď služobný telefón spadol klientovi do záchoda alebo ho po skončení hovoru položil na kapotu auta a zabudol naň. V inom prípade zase vyliata horúca káva poškodila notebook. Časté sú aj škody na služobných vozidlách, poškodenie strojov a súčiastok pri výrobných linkách, ale aj pády drahého tovaru z regálov v predajni.

Tento druh poistenia je možné uzatvoriť v podstate takmer pre všetky druhy povolaní. Odborníci a poisťovne ho odporúčajú najmä ľuďom, ktorí napríklad pracujú manuálne vo výrobe, v prevádzkach s drahým tovarom či s technológiami, a tiež tým, ktorí dostali v práci na starosti služobné vozidlo.

Zamestnanec za vyššiu moc nezodpovedá

Ako vysvetľuje Peter Jurecký z Finportalu, pracovník zodpovedá len za škody, ktoré sám spôsobil. Či už úmyselne alebo neúmyselne. To sa netýka takzvanej vyššej moci. „Čiže napríklad krádež, stret so zverou alebo živelná udalosť, ktoré spôsobia škody na majetku zamestnávateľa, sú škody vis major, čiže vyššia moc, a za ne zamestnanec nezodpovedá,“ vysvetľuje P. Jurecký.

Spravidla majú majetok a prípadné škody poistené aj samotné firmy. Môže sa ale stať, že ak bude škoda hradená z poistky zamestnávateľa a ide o škodu, za ktorú zodpovedá zamestnanec, poisťovňa si môže vyplatené peniaze od zamestnanca vymáhať. Hovorkyňa poisťovne Union Beáta Dupaľová Ksenzsighová podotýka, že to môže byť v rovnakom rozsahu, v akom to môže urobiť zamestnávateľ.

Aj v prípade zvereného vozidla môže zamestnanec prísť o peniaze. Nie každé poistenie zodpovednosti má v základnom balíku aj krytie vozidla. V praxi sa môže napríklad stať, že firma síce má aj havarijné poistenie, ale pri škode si bude od zamestnanca pýtať takzvanú spoluúčasť. To môže byť aj viac ako štvornásobok platu, čo je poistné krytie, na ktoré sa zodpovednosť nastavuje.

Zamestnanci, ktorí majú zverené služobné auto, môžu využiť aj svoje havarijné poistenie. „Ak zamestnanec má uzatvorené havarijné poistenie, je možné pripoistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú na zverenom dopravnom prostriedku alebo pracovnom stroji uzatvoriť do limitu na náhradu spoluúčasti,“ uvádza príklad hovorkyňa poisťovne Generali Katarína Ondra.

Zodpovednosť zamestnanca za škodu
Zodpovednosť zamestnanca za škodu má svoje limity (Zdroj: Freepik)

Pozor na alkohol a úmysel

Zodpovednosť zamestnanca za škodu v rámci komerčného poistenia nie je povinná. Pracujúci si ju môžu uzatvoriť dobrovoľne. Môže ju dohodnúť aj zamestnávateľ, ktorý takto poistí všetkých zamestnancov. Ide o takzvané hromadné poistenie zodpovednosti, ktoré niektoré firmy platia za svojich ľudí. Väčšinou ide o jeden z pracovných benefitov danej spoločnosti.

Poistné sa určuje podľa toho, aká bude finálna výška poistnej sumy, podľa rizikovosti povolania či výšky prípadnej spoluúčasti, čo býva v praxi desať percent poistnej sumy. Štandardne si zamestnanci dohadujú poistnú sumu vo výške, ktorá sa rovná štvornásobku ich priemernej mesačnej mzdy. Poisťovňa potom vypláca škody do výšky dohodnutej poistnej sumy.

Produkty tohto poistenia na slovenskom trhu sa veľmi neodlišujú. Rozdiely sú najmä v obsahu základného krytia a pripoisteniach. V jednej poisťovni môžu ponúkať v základnom balíku aj poistenie vozidla spolu s dopravovaným tovarom. V inej to môže byť len vo forme pripoistenia, čo poistku v konečnom dôsledku väčšinou predraží.

Zamestnanci by si tiež mali dávať pozor na takzvané výluky. To sú prípady poistných udalostí, kedy poisťovňa škodu nepreplatí. Medzi všeobecné výluky z poistenia patrí napríklad úmyselné konanie, konanie pod vplyvom alkoholu a iných omamných látok, strata hnuteľných vecí a finančné škody, akými sú sprenevera, pokuty či manká v pokladni.

Ako by mohla poistka vyzerať v praxi?

Portálu Finsider pripravil dva ilustračné príklady nastavenia poistenia zodpovednosti zamestnanca za škodu. Oba príklady budú počítať s tým, že poistku si chce uzatvoriť zamestnanec s priemerným mesačným platom vo výške tisíc eur. Poistná suma tak bude nastavená na 4 000 eur. Jeden z príkladov bude počítať so služobným vozidlom, druhý zase bez neho.

Služobné vozidlo:

V tomto prípade ponúka jedno z najlacnejších poistení poisťovňa Groupama. Zamestnanec by ročne zaplatil zhruba 83 eur s tým, že spoluúčasť by bola na úrovni desať percent z poistnej sumy. Územná platnosť tejto poistky je na celom Slovensku a v Českej republike. Nie je to štandard a niektoré poisťovne si za platnosť v inom štáte alebo v celej Európe pýtajú príplatok.

Klienti by si ale mali podrobne prečítať výluky, ktorých je pri tomto produkte podstatne viac ako pri iných poistkách. Groupama škodu nepreplatí napríklad pri úmyselnej škode či pri užívaní vecí, ktoré zamestnanec používal protiprávne. Nepreplatí ani škody na veciach prevzatých na hmotnú zodpovednosť, na nadzemných a podzemných vedeniach či na ušlom zisku.

Bez služobného vozidla:

Zodpovednosť zamestnanca za škodu bez služobného vozidla ľudia nájdu napríklad aj v Allianz – Slovenskej poisťovni. Zamestnanec by pri parametroch nastavených v príklade Finsideru zaplatil za takúto poistku zhruba 52 eur ročne. Aj v tomto prípade je spoluúčasť nastavená na desiatich percentách z poistnej sumy. Poistka pritom automaticky platí na území celej Európy.

Opäť platí, že by si mali klienti dobre prečítať výluky v poistnej zmluve ešte pred jej podpisom. V tomto prípade napríklad poisťovňa nepreplatí škody spôsobené profesionálnymi vojakmi pri výkone ich služby či škody, ktoré vzniknú pre nenastúpenie do práce. Rovnako nekryje napríklad ani škody, ktoré vznikli chybným alebo duplicitným zaúčtovaním či napríklad za stratené pracovné prostriedky.

Prečítajte si ďalšie články na túto tému:

poistenie | poistenie cez internet | poistenie zodpovednosti | škoda v práci | zamestnanci | zamestnávateľ