Živnostníci, ktorí platia povinné odvody do Sociálnej poisťovne, platia poistné len na dôchodkové a nemocenské poistenie. Na rozdiel od zamestnancov neplatia odvody na poistenie v nezamestnanosti. Ak sa nepoistia dobrovoľne, živnostníci dávku v nezamestnanosti nemôžu dostať.

Kto chce mať nárok aj na podporu v nezamestnanosti, musí sa poistiť dobrovoľne. Ak živnostník uzatvorí dobrovoľné poistenie, môže nárok na dávku v nezamestnanosti vzniknúť najskôr po dvoch rokoch platenia poistného. Kto sa chce dobrovoľne poistiť, môže tak urobiť prostredníctvom registračného listu fyzickej osoby. Poistiť sa pritom nemožno spätne.

Živnostník a dávka v nezamestnanosti: čím viac platí, tým viac dostane

Ak si živnostník platí povinné odvody do Sociálnej poisťovne, môže sa dobrovoľne poistiť len pre prípad straty zamestnania. Nemusí tak už znovu platiť dobrovoľné odvody na nemocenské a dôchodkové poistenie. Živnostník si pritom sám vyberie výšku vymeriavacieho základu, z ktorého bude platiť odvody. Z rovnakého vymeriavacieho základu sa mu v budúcnosti bude počítať aj dávka v nezamestnanosti. Tento vymeriavací základ sa môže líšiť od toho, z ktorého platí povinné odvody.

Zvolený vymeriavací základ musí byť v rozmedzí medzi minimálnym a maximálnym vymeriavacím základom. Minimálny tento rok dosahuje 546 eur a maximálny 7 644 eur. Z maximálneho vymeriavacieho základu sa neoplatí platiť odvody, pretože dávka v nezamestnanosti sa počíta najviac z dvojnásobku priemernej mzdy. Ak bude niekto platiť viac, ako je dvojnásobok priemernej mzdy, nebude to už mať vplyv na výšku dávky v nezamestnanosti. V druhom polroku tohto roku a v prvom polroku budúceho roku sa bude dávka v nezamestnanosti počítať najviac zo sumy 2 266 eur, keďže priemerná mzda v minulom roku dosiahla 1 133 eur.

Na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti sa platí poistné vo výške dvoch percent zo zvoleného vymeriavacieho základu. Kto si vyberie najnižší možný vymeriavací základ, bude platiť mesačné poistné vo výške 10,92 eura. Naopak, ak by si niekto zvolil vymeriavací základ vo výške dvojnásobku priemernej mzdy, jeho mesačné poistné by dosiahlo 42,32 eura.

Mesačná podpora môže prekročiť tisíc eur

Výška dávky v nezamestnanosti za jeden deň dosahuje 50 percent z denného vymeriavacieho základu. To znamená, že živnostník, ktorý si bude platiť najnižšie možné odvody, dostane za jeden deň 8,98 eura. V mesiaci, ktorý má 30 dní, tak bude mať nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 269,50 eura a v mesiaci, ktorý má 31 dní, dostane 278,40 eura.

Výrazne viac peňazí dostane živnostník, ktorý platí odvody z dvojnásobku priemernej mzdy. Ten bude mať za jeden deň nárok na dávku vo výške 37,25 eura. V mesiaci, ktorý má 30 dní, dostane 1 117,50 eura a v mesiaci, ktorý má 31 dní, bude mať nárok na 1 154,80 eura.

Dávku v nezamestnanosti možno poberať najviac šesť mesiacov. Ak by živnostník, ktorý si platil dobrovoľné odvody z dvojnásobku priemernej mzdy, bol nezamestnaný od začiatku júla do konca decembra, dostal by dávku v nezamestnanosti v celkovej výške 6 854,20 eura. V prípade, že by si tento živnostník platil dobrovoľné odvody presne dva roky z vymeriavacieho základu 2 266 eur, zaplatil by za ten čas na odvodoch 1 015,68 eura.

Živnostník a dávka v nezamestnanosti: aké podmienky treba splniť na jej získanie

  • musí byť registrovaný ako uchádzač o zamestnanie v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce sociálnych vecí a rodiny
  • v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie musí mať aspoň 730 dní poistenia (dva roky), toto poistenie nemusí byť v jednom celku, dôležitý je celkový počet dní
  • nárok na dávku v nezamestnanosti neovplyvňuje spôsob skončenia pracovného pomeru, či dôvod pre ktorý živnostník zrušil živnosť
  • živnostník, ktorý získal potrebnú dobu poistenia, má nárok na dávku v nezamestnanosti keď zruší živnosť ale aj vtedy, keď živnosť preruší