Vytopený sused alebo požiar v byte. Kedy musí nájomca zaplatiť škodu zo svojho?

Poisťovacie domy sa ale trendu krátkodobého či dlhodobého prenajímania nehnuteľností pomaly prispôsobujú. V ponuke produktov sa preto začalo objavovať pripoistenie pre majiteľov bytov či samostatné poistenie zodpovednosti, ktoré si môže uzatvoriť aj nájomca. Poisťovne tak predávajú rôzne varianty tohto krytia. Odlišnosti sú aj v poistných podmienkach.

„Poistný trh momentálne rozlišuje dva typy prenájmu, a to krátkodobý ako napríklad AirBnB, Booking a podobne, a dlhodobý, čo znamená napríklad nájomná zmluva na rok. Na trhu už nájdeme zopár poisťovní, ktoré ponúkajú aj možnosť pripoistiť škody, ktoré v byte spôsobí nájomník prenajímateľovi a naopak,“ vysvetľuje generálny riaditeľ Partners Investments Maroš Ovčarik.

Poistenie zodpovednosti pre majiteľa

S tým, že majiteľ bytu vytopí suseda, prípadne vlastník rodinného domu poškodí susedov majetok na jeho dvore, poisťovne dávno počítajú. Na takéto škody myslí takzvané poistenie zodpovednosti za škodu z vlastníctva nehnuteľnosti, ktoré sa predáva spravidla k poisteniu nehnuteľnosti či domácnosti. Pokrýva to celú škálu udalostí.

Môže ísť napríklad o pokazenú práčku alebo prasknutú vodovodná rúrku, ktorá vytopí aj susedov, škridlu letiacu zo strechy rodinného domu na auto na vedľajšom pozemku, prípadne aj loptu, ktorou deti rozbijú susedove okno. Podmienky ale väčšinou počítajú s tým, že škodu spôsobí buď sám majiteľ, alebo niekto z členov domácnosti.

„Za členov domácnosti sa považuje vlastník a jeho blízke osoby, ktoré s vlastníkom bývajú v danej nehnuteľnosti,“ spresnil odborník sprostredkovateľskej spoločnosti Umbrella Group Martin Jurkemik. Problém tak môže nastať vtedy, ak v nehnuteľnosti, kde k poistnej udalosti došlo, býva napríklad nájomník.

Obyvateľ bytu (nie) je v podmienkach

Definícia poisteného v zmluve môže nájomcu vylúčiť z okruhu osôb, na ktoré sa zodpovednosť za škodu v poistení nehnuteľnosti alebo domácnosti vzťahuje. Niektoré poisťovne preto ponúkajú aj pripoistenie na obyvateľa bytu, čo môže byť v praxi nájomca. Iné majú nájomcov zahrnutých už v rámci poistenia zodpovednosti z vlastníctva nehnuteľnosti, ktoré si dohodne majiteľ.

Vlastníci bytu či domu si musia pri poistení zodpovednosti špeciálne pripoistiť nájomcu napríklad v Union poisťovni. „Nájomcu nepovažujeme za člena domácnosti, preto nepatrí medzi poistené osoby, ak si majiteľ poistenia poistí zodpovednosť členov domácnosti,“ vysvetľuje hovorkyňa Unionu Beáta Dupaľová Ksenzsighová. Klienti si tieto škody môžu pripoistiť, limit plnenia je 5 000 eur.

Na druhej strane napríklad ČSOB poisťovňa ponúka v rámci krytia nehnuteľnosti a domácnosti aj poistenie zodpovednosti za škodu, ktorá sa už automaticky vzťahuje aj na škody spôsobené nájomníkmi bytu. „Platí to v prípade, že nájomníci spôsobia škodu tretím osobám, napríklad susedom, v mieste poistenia bytu,“ dodáva hovorkyňa ČSOB poisťovne Anna Jamborová.

Nájomca má vlastné možnosti

Okrem toho, že škody a svoj majetok môže kryť sám majiteľ, svoje možnosti majú aj nájomcovia. Môžu si totiž poistiť domácnosť, čo pokrýva všetky ich hnuteľné osobné veci v byte. Môžu si na seba tiež uzatvoriť poistenie zodpovednosti podobne ako majiteľ bytu či domu. Podľa M. Ovčarika takéto poistenie nemusí kryť len škody, ktoré nájomca spôsobí susedovi, ale aj samotnému prenajímateľovi.

Zodpovednosť je možné dojednať už s poistením domácnosti, ako to ponúka napríklad Allianz – Slovenská poisťovňa. Ako vysvetľuje jej hovorkyňa Helena Kanderková, poistenie zodpovednosti kryje škody, ktoré nájomca spôsobil svojou činnosťou, ako keď napríklad zabudne zavrieť vodovodný kohútik a vytopí susedov, nechá horiacu cigaretu alebo zapnutú žehličku a spôsobí požiar.

Poistka kryje napríklad aj škody ako pohryznutie suseda psom, alebo poškodenie tovaru v obchode. Poistenie nájomcu sa ale neuplatňuje v prípade, keď napríklad praskne vodovodná rúrka, ktorá spôsobí vytopenie. „Táto škoda je krytá z poistenia zodpovednosti majiteľa nehnuteľnosti, keďže túto škodu nespôsobil svojou činnosťou nájomník,“ vysvetľuje H. Kanderková.

Pozor na škody v podnájme

Podobné krytie zodpovednosti ponúka aj poisťovňa Uniqa. V rámci poistenia zodpovednosti za škodu je jedným z poistených krytí aj poistenie zodpovednosti nájomcu a členov jeho domácnosti. Ako upozorňuje hovorkyňa poisťovne Uniqa Beata Lipšicová, poistenie sa vzťahuje na škody pri užívaní nehnuteľnosti na adrese uvedenej ako miesto poistenia.

To v praxi znamená, že ak chce nájomca bude sťahovať do iného podnájmu, adresu v poistke musí zmeniť. V poisťovni Uniqa ale nie sú kryté škody na samotnom prenajatom byte. „Čo sa týka najčastejších škôd nájomcov, ide najmä o vytopenie susedov a požiare, ktoré spôsobili škody susedom a za ktoré zodpovedal nájomca,“ vymenovala B. Lipšicová.

Inak je nastavené krytie v poisťovni Generali. V jej prípade platí, že okrem škôd na majetku suseda kryje aj škody, ktoré spôsobí nájomca na prenajatej nehnuteľnosti majiteľovi. Môže ísť o prípady, kedy napríklad poškodí pri varení kuchynskú linku alebo následkom úniku vody znehodnotí podlahu. Platí tiež, že poistka sa vzťahuje aj na blízke osoby, ktoré s poisteným nájomcom bývajú.

Adresa (ne)rozhoduje

Generali ale ponúka nájomcom aj špecifický produkt. Môžu si totiž uzatvoriť poistenie domácnosti, ktoré nie je viazané na adresu podnájmu. Produkt kryje hnuteľný majetok, ktorý si nájomcovia so sebou priniesli do prenajatého bytu alebo domu, a taktiež veci, ktoré používajú na základe zmluvy s majiteľom nehnuteľnosti. Ten o poistke nemusí byť ani informovaný a nájomca tam nemusí mať trvalý či prechodný pobyt.

Poistenie sa vzťahuje napríklad na počítač, mobilný telefón, obuv a oblečenie, ale aj posteľ, matrace, nábytok či mikrovlnku a chladničku. „V poistnej zmluve nie je potrebné uvádzať adresu nájmu, keďže poistenie sa vzťahuje priamo na osobu, ktorá si ho uzavrela. V prípade presťahovania je tak automaticky miestom poistenia nová adresa,“ tvrdí hovorkyňa poisťovne Generali Katarína Ondra.

Okrem toho si môžu prenajímatelia poistiť aj svoj príjem z bytu, ktorý len prenajímajú. To v praxi znamená, že ak sa stane nehnuteľnosť po poistnej udalosti neobývateľná a prenajímateľ ju tak na určitý čas nemôže prenajať, z takzvaného poistenia prenajímateľa nehnuteľnosti mu bude preplatená strata príjmu z tejto činnosti. Výhodné je to najmä pre tých, ktorí byt ešte splácajú.

Povinné poistenie zodpovednosti?

Podľa M. Jurkemika dokonca existujú krajiny, kde je poistenie zodpovednosti osôb za spôsobené škody povinné. Ide o poistenie podobné nášmu povinnému zmluvnému poisteniu na autá (PZP). To znamená, že každý obyvateľ či nájomca je povinne poistený. Ak potom spôsobí škodu niekomu inému, kryje sa práve z tejto poistky.

„Idete napríklad k niekomu na návštevu, zachytíte sa oblečením a nechtiac zhodíte televízor. Zaplatíte nejakú spoluúčasť vo výške pár desiatok eur a zvyšok zaplatí poisťovňa za vás,“ vysvetľuje princíp takéhoto poistenia M. Jurkemik.

Nájomca nie je jediný prípad:

• Problém s krytím vzniknutých škôd môže nastať aj v prípade, ak v byte robí poriadok napríklad upratovačka. Môže napríklad rozbiť cennú sochu alebo drahý televízor. „Škodu, ktorá vznikne pri upratovaní, údržbe a opravách v byte, drvivá väčšina poisťovní nekryje. Upratovačka alebo opravár by však mali mať uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu ako podnikatelia,“ hovorí M. Jurkemik. 

• Ďalší príklad z praxe môže nastať vtedy, ak rodičia alebo starí rodičia zveria do užívania byt v paneláku svojmu dospelému potomkovi. Ak vznikne škoda, zodpovednosť z ich poistenia nehnuteľnosti nebude možné uplatniť. Vzťahuje sa totiž len na osoby, ktoré bývajú s majiteľom v spoločnej domácnosti. To neplatí v prípade, ak má poistenie zodpovednosti uzatvorené ich potomok.

• Škodu v byte môže spôsobiť aj kamarát, ktorý tam prechodne býva. Ani na tento druh podnájomníka sa nevzťahuje definícia blízkej osoby. Klient môže uzavrieť s dočasným spolubývajúcim nájomnú zmluvu, napríklad aj na jedno euro mesačne. „Ak by išlo o kamaráta, ktorý vlastní inú nehnuteľnosť a má ju poistenú, prípadné škody by sa uhrádzali v rámci zodpovednosti za škodu z jeho poistenia,“ dodal M. Jurkemik.