Slovenská ekonomika vzrástla v druhom štvrťroku o 1,5%, čo je zrýchlenie z úrovne 1% v prechádzajúcom štvrťroku. Je to najrýchlejší rast za posledných päť kvartálov, teda od začiatku roka 2022. Hospodárstvo ťahalo najmä zlepšovanie zahraničného obchodu a investičná aktivita. Pozitívny vplyv mal síce malý, ale predsa len rast exportu o 0,1%. Avšak predovšetkým to bol výrazný pokles importu o 8,3% medziročne, vďaka čomu dosiahol zahraničný obchod výrazné kladné saldo.
Významným faktorom bol pravdepodobne pokles cien energonosičov, najmä plynu, na svetových trhoch. Konečná spotreba domácností klesala druhý štvrťrok za sebou a to o -3,6% (-2,2% v Q1 2023). Pod pokles spotreby domácností sa samozrejme podpísala dvojciferná inflácia, ktorá stlačila reálne mzdy. Hodnota inflácie už aktuálne klesá, takže vyhliadky pre reálne mzdy ako aj domácnosti sú pre ďalšie štvrťroky mierne optimistickejšie. Dôležité je aj to, že napriek negatívnemu dopadu na mzdy zostáva zamestnanosť vysoká a to je aj v danej situácii veľmi dôležité.
Tvorba hrubého kapitálu zaznamenala prepad o -19,5% najmä vplyvom poklesu tvorby zásob. Môže ísť o rozpúšťanie zásob po ustálení situácie s dodávkami komponentov pre priemysel, ale môže ísť aj o rôzne iné dôvody. V každom prípade je dôležité, že jej kľúčová časť tvorba hrubého fixného kapitálu reprezentujúcu investičnú aktivitu firiem, vzrástla o 5,2% (5,7% v Q1 2023). Investičná aktivita síce možno mierne zaostáva za očakávaním, ale ide už o deviaty kontinuálny štvrťrok za sebou kedy si investície pripísali medziročný rast.
Ekonomické subjekty môže motivovať k investíciám jednak snaha o zníženie energetických nákladov cez investovanie do energeticky úsporných opatrení. Zároveň môže dôležitú súčasť tvoriť aj snaha o dočerpávanie eurofondov. To je jednoznačne pozitívne, keďže termín na ich dočerpanie sa nezadržateľne blíži. Z pohľadu štruktúry investície smerovali najmä do nehnuteľností a priemyslu. Išlo najmä o investície v automobilovom priemysle a chemickom priemysle, ale aj výrobe kovov, strojov, či sieťových odvetviach.
Z ponukovej strany to boli najmä výrobné odvetvia, ktoré prispeli k rastu slovenskej ekonomiky. Priemysel prispel rastom o 3% a vzhľadom na svoju celkovú váhu mal tento rast zásadný vplyv. Ťahúňom boli najmä tri odvetvia a to automobilový, farmaceutický a ostatný strojársky priemysel. Okrem spomínaného priemyslu podporil rast ekonomiky aj obchod, stavebníctvo, či finančný sektor.
Celkovo treba povedať, že zrýchlenie hospodárskeho rastu je pozitívna správa. Na druhej strane Slovensko už dávno nie je ekonomickým tigrom a pre udržanie rastu a tvorby pracovných miest bude potrebné zachytiť súčasné globálne trendy a podporiť prebiehajúce zmeny. Napríklad aj tie po ktorých už nejaký čas volajú zamestnávatelia. Slovenská ekonomika musí zlepšovať svoju konkurencieschopnosť, zotrvať pevne ukotvená v medzinárodných štruktúrach a uskutočňovať zmeny podporujúce dlhodobú udržateľnosť a stabilitu verejných financií, ale aj celej ekonomiky.
Krátkodobo bude domáca ekonomika čeliť najmä výzvam možného spomalenia našich obchodných partnerov. Ten však môže byť kompenzovaný pokračovaním investícií spojených s európskymi zdrojmi, ako aj postupným obnovením spotreby domácností. V strednodobom horizonte však už potrebujeme ďalšie zmeny potrebné na podporu zamestnanosti a zvyšovania životnej úrovne obyvateľov.
Marek Gábriš, hlavný ekonóm ČSOB
