Slovenská ekonomika v 4. štvrťroku vzrástla o 0,3% oproti prechádzajúcemu kvartálu a medziročne o 1,2%. Celoročný rast za minulý rok dosiahol 1,1%.
Detailnejší pohľad na jednotlivé komponenty budeme poznať až začiatkom marca. Štatistický úrad však už uviedol, že ekonomiku v závere minulého roka poháňala najmä investičná aktivita, čo je istým signálom, že čerpanie eurofondov napokon zrýchlilo. Odhadujeme, že by to k rastu mohlo priniesť až dva percentuálne body. Podľa našich pôvodných odhadov sme však očakávali ešte výraznejší impulz zo zahraničného obchodu a tlak smerom nadol zo spotreby domácností.
Predpokladáme, že veľmi podobný obraz budeme vidieť aj na celoročných číslach. Hlavnú rolu tu opäť budú hrať investície, vďaka dočerpávaniu starého programového obdobia eurofondov a začiatku čerpania nových fondov, ako aj vďaka Plánu obnovy. Zároveň, nominálny prebytok zahraničného obchodu (čiže prebytok exportov nad importami) dosiahol podľa mesačných dát najvyššiu hodnotu od roku 2014, až 4,2 mld. EUR, čo by malo priniesť silne pozitívny impulz pre rast ekonomiky.
Na druhej strane očakávame, že spotreba domácností bola citeľne pod tlakom, keďže sme zaznamenávali dlhé obdobie vysokej inflácie a poklesu reálnych miezd. A hoci domácnosti istú dobu (v roku 2022) ťahali rast spotreby cez svoje úspory, tento zdroj sa už do veľkej miery vyčerpal. Bolo teda pochopiteľné, že k istému obmedzeniu reálnych výdavkov príde.
Slovenská ekonomika je priemyselne a exportne orientovaná a vo veľkej miere sa spolieha na typicky cyklický automobilový priemysel. Počas minulého roka však vykázala pozoruhodnú odolnosť, keď rast HDP zostal pozitívny počas celého roka, bezpečne od nulových či záporných medzikvartálnych mier rastu a prekonávajúc tak rast EÚ či eurozóny. Očakávame, že sa na tejto trajektórii rastu budeme držať aj v roku 2024, pričom HDP sa podľa našich odhadov medziročne zvýši o 2 %.
Silná vládna regulácia cien energií a celkové uvoľnenie inflačných tlakov podporí rast reálnych miezd v tomto roku, čím sa povzbudí spotreba domácností. V závere tohto roka očakávame istý pozitívny impulz aj zo strany zahraničného dopytu, keď by mohlo prísť k jemnému oživeniu ekonomík u našich obchodných partnerov. Naopak, negatívnym impulzom môže byť spotreba vlády, keďže vysoký deficit, ale aj európske či národné fiškálne pravidlá budú tlačiť na konsolidáciu vo verejných financiách.
Zamestnanosť sa v štvrtom štvrťroku 2022 medziročne zvýšila o 0,3 % (v sezónne očistenom vyjadrení medzikvartálne o 0,1 %), potvrdzujúc doterajšiu robustnosť trhu práce. Predpokladáme však, že už čoskoro budeme pozorovať pokles zamestnanosti aj celkový úbytok pracovnej sily – a to najmä v dôsledku starnutia populácie. Keďže Slovensko nie je pre zahraničných pracovníkov zaujímavou krajinou a tisíce mladých Slovákov odchádzajú (študovať či pracovať) do zahraničia, pracovná sila bude u nás stále viac chýbať a obmedzovať tak potenciál nášho hospodárstva.
Matej Horňák, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne
