Sporenie na dôchodok je samozrejmosťou aj v krajinách, ktoré majú štátny dôchodkový systém. Výnimkou nie je ani Slovensko, ktoré pred dvadsiatimi rokmi v januári prijalo zákon o starobnom dôchodkovom poistení. Legislatívou tak vznikol druhý dôchodkový pilier. Jeho základným princípom je, že časť zaplatených sociálnych odvodov odchádza do správcovských spoločností, kde sa v rôznych fondoch zhodnocujú. Problém je v tom, že druhý pilier je regulovaný zákonom a politici, ktorí sú v danom období pri moci, ho môžu akokoľvek meniť. To sa od jeho vzniku stalo hneď 53-krát v podobe drobných úprav či veľkých novelizácií. A vyzerá to, že súčasná vláda čoskoro pristúpi k ďalšej veľkej zmene v nastavení druhého piliera
Podľa vedúceho oddelenia riadenie investícií v dôchodkovej správcovskej spoločnosti VÚB Generali Igora Vilčeka je druhý pilier po zmenách zo začiatku vlaňajška nastavený lepšie ako kedykoľvek predtým. Keby v dlhopisových fondoch boli vyššie výnosy, podľa jeho slov by to prinieslo úplné zrušenie garancií, nakoľko akékoľvek garancie z definície nútia investovať konzervatívnejšie. „Vyššie výnosy v zmiešaných a akciových fondoch by priniesla modernizácia investičných limitov v zákone, v súlade s tým ako investujú najvyspelejšie penzijné fondy na svete. Aktuálne majú napríklad fondy v druhom pilieri zakázané investovať viac ako 50 percent do ETF, či úplne zakázané investovať do realít, private equity, inflačných dlhopisov a mnohých iných, na západe štandardných, aktív vysvetľuje.
Zo súčasným nastavením druhého piliera je pritom spokojný aj predseda Asociácia dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) Miroslav Kotov, podľa ktorého je moderné a garantujúce zhodnotenie úspor. „Dôchodkové sporenie má svoje špecifikum v dlhodobosti a vyvážených investíciách podľa veku sporiteľa. Ostatné zmeny zákona ako povinný indexový fond, jeho zaradenie do predvolenej investičnej stratégie a zníženie odplát, smerovali k tomu, aby dôchodkové spoločnosti investovali do štandardných produktov s cieľom spraviť starobné dôchodkové sporenie nízkonákladové pre klienta. Najdôležitejšou úlohou pre štátnu autoritu a správcov úspor je však doriešiť výplatnú fázu,“ myslí si M. Kotov.
Znovuzavedenie garancií aj pri akciách
Naopak štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš vyjadril nespokojnosť s nastavením druhého piliera a avizoval, že ministerstvo bude do neho zasahovať. „Súkromné DSS zbroja do boja za ochranu svojich ziskov, pretože je zrejmé, že vláda bude musieť zasiahnuť do druhého penzijného piliera. Dôvodom nie sú ideologické preferencie, ale potreba ochrániť záujmy a potreby ľudí, ktorí do fondov posielajú stovky miliónov eur ročne bez zjavného pozitívneho dopadu,“ napísal na blogu B. Ondruš. Podľa jeho slov môže byť druhý pilier výhodný len pre ľudí, ktorí počas celej aktívnej kariéry zarábajú vyše trojnásobok priemernej mzdy.
V ďalšom blogu už ukázal, ako si zmeny v druhom pilieri predstavuje. Aby druhý pilier prinášal sporiteľom primerané zabezpečenie v starobe, existuje podľa neho len jedna možnosť – „povinnosť DSSiek garantovať výšku vkladov plus nejaký primeraný výnos na 5-ročnej báze v každom z fondov.“ Podľa jeho predstáv by tak aj akciové a indexové fondy museli garantovať nielen to, že sporitelia budú mať na účte to čo vložili, ale aj nejaký výnos. Na indexové fondy pritom dôchodkové spoločnosti nemajú žiaden vplyv, pretože len kopírujú zvolený index.
Keď vláda Roberta Fica zaviedla v roku 2009 garancie v druhom pilieri, malo to za následok, že dôchodkoví správcovia sa zbavili akcií a ponechali si vo svojom portfóliu len dlhopisy. Dôchodkové spoločnosti sa totiž báli toho, že by museli z vlastných peňazí doplácať klientom prípadné krátkodobé straty a to aj vtedy, ak by z dlhodobého hľadiska bol fond v zisku. Pre sporiteľov to znamenalo, že prišli o možnosť zarobiť na raste akciového trhu, ktorý v tom čase nastal.
Podľa odborníkov na druhý pilier by dôchodkové spoločnosti ani dnes nemali na výber a museli by sa zbaviť akcií. Pri akciách totiž pri päťročnom horizonte nemožno garantovať zhodnotenie. No z dlhodobého hľadiska zarábajú výrazne viac ako dlhopisy.
B. Ondruš by tento problém s päťročným obdobím chcel vyriešiť tým, že by si dôchodkové fondy „prípadné krátkodobé straty mohli vykryť v ziskovom období, ale vklady by nesmeli stratiť hodnotu ani v ňom. „Benchmarkom“ by mohla byť napríklad tzv. predvolená investičná stratégia.“
Poklesy na akciových trhoch sú pritom bežné a pre pravidelných investorov, kam patria aj sporitelia v druhom pilieri, sú aj výhodné. Ak totiž klesne cena akcií, sporitelia získajú za svoje peniaze viac dôchodkových jednotiek. To im pomôže pri ďalšom raste akcií k vyššiemu zisku. Zarobia tak viac, ako keby akcie len neprestajne rástli.
Najväčšie zmeny v druhom pilieri
Druhý pilieri od svojho vzniku prešiel už množstvom zmien. Vznikol síce na začiatku roka 2004, vstupovalo sa doň až o rok neskôr, kedy vznikli dôchodkové fondy. O vstupe sa mohli v tom čase rozhodovať všetci ekonomicky aktívni ľudia od januára do konca júla 2006. Podmienkou, aby mohli dostávať dôchodok z druhého piliera, bolo, aby si v ňom sporili aspoň desať rokov. V druhom pilieri bolo v prvom roku jeho fungovania takmer 1,2 milióna ľudí. Príspevky vtedy tvorili polovicu odvodov (9 %), ktoré putujú na dôchodkové starobné poistenie v Sociálnej poisťovni (18 %). Samotná poisťovňa ale kvôli vzniku druhého piliera prišla a príjem z poistného, čo je sčasti aj dôvod, prečo je každý rok v deficite.
Prvý výrazný zásah do dôchodkového sporenia prišiel už v roku 2008 počas prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD). Druhý pilier sa vtedy na pol roka otvoril a ľudia sa mohli rozhodnúť z neho vystúpiť. Rovnako tí, ktorí nevstúpili do druhého piliera a boli dôchodkovo poistení, dostali možnosť uzatvoriť zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení. Išlo o jedno zo štyroch otvorení druhého piliera smerom von aj smerom dnu. Vo všetkých prípadoch bola miera výstupovosti podľa ADSS maximálne do výšky zhruba desať až jedenásť percent. Na druhej strane dôchodkové správcovské spoločnosti zaznamenali aj vysoký počet vstupujúcich.
Najväčšie zmeny v druhom pilieri prišli v rokoch 2012 a 2013, kedy sa po predčasných voľbách k moci dostala jednofarebná vláda R. Fica. Okrem toho, že sa pilier opäť otvoril a každý mohol vstúpiť alebo vystúpiť, razantne sa znížili príspevky. Klesli z pôvodných deväť percent na štyri percentá z vymeriavacieho základu. Zmena legislatívy počítala aj s tým, že od roku 2017 sa sadzba mala zvyšovať každý rok o 0,25 percenta tak, aby v tomto roku dosiahla šesť percent.
Zároveň sa od začiatku roka 2013 zaviedla aj možnosť dobrovoľne si prispievať do druhého piliera. Výška nebola obmedzená, ale daňovo zvýhodnená do výšky dvoch percent zo základu dane. Daňovo zvýhodnené príspevky ale nemohli presiahnuť výšku dvoch percent zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v krajine.
Väčší vplyv na súčasné úspory mal presun sporiteľov. Vláda najprv zmenila názvy dôchodkových fondov. Dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) museli spravovať jeden garantovaný dôchodkový fond a jeden akciový negarantovaný dôchodkový fond. V prípade poklesu hodnoty majetku v garantovanom dôchodkovom fonde za posledných desať rokov potom museli nahradiť hodnotu do zákonom stanovenej výšky. Všetkých sporiteľov potom po zmene zákona automaticky presunuli úspory do garantovaného dôchodkového fondu v prípade, že nepožiadali o presun úspor do iného fondu. Ľudia mali vtedy na rozhodnutie štyri mesiace.
Keďže v garantovaných fondoch je riziko investovania nižšie, je v nich aj menšie zhodnotenie. Väčšina sporiteľov tak skončila v menej výnosných fondoch, aj keď mali ešte vek na to, aby si sporili v tých rizikovejších. Pri nich totiž platí, že aj keď môžu krátkodobo zaznamenať pokles, z dlhodobého hľadiska sa v nich peniaze zhodnocujú lepšie ako v dlhopisových fondoch. Počínajúc právnou úpravou a vznikom fondov v roku 2005 bolo zhodnotenie úspor v garantovaných fondoch 1,05 percenta až 1,88 percenta ročne a v negarantovaných fondoch 2,60 percenta až 10,18 percenta ročne.
V rovnakých rokoch sa zmenili aj poplatky za zhodnotenie peňazí na desať percent z výnosu pre DDS-ky. Odplata za správu indexového dôchodkového fondu zároveň nemohla presiahnuť 0,3 percenta priemernej ročnej hodnoty majetku v indexovom fonde.
Od januára 2013 za zaviedol princíp dobrovoľného vstupu do druhého piliera pre každého, komu aspoň raz vznikla prvá účasť na dôchodkovom poistení. Tieto osoby sa mohli rozhodnúť vstúpiť až do dovŕšenia veku 35 rokov, no potom už z neho vystúpiť nemohli. V ďalších štyroch rokoch sa druhý pilier opäť otvoril, príspevky odchádzajúcich sporiteľov dostala Sociálna poisťovňa a každý odchádzajúci, ktorý si platil dobrovoľné príspevky, musel vrátiť všetky daňové úľavy z príspevkov. Neskôr sa daňové zvýhodnenie pri platení dobrovoľných príspevkov zrušilo.
Krajniakove a Ficove zásahy
Od roku 2017 sa do dôchodkového sporenia nezasahovalo. Väčšie zmeny v druhom pilieri priniesol až bývalý minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). V rámci jeho dôchodkovej reformy potom boli prijaté opatrenia, ktoré začali platiť ešte v minulom roku. Hneď v januári sa zaviedli individuálne garancie pri žiadosti o penziu zo sporenia, zmenila sa poplatková politika a zrušili sa takzvané akceptačné listy. Ministerstvo okrem toho na dva roky zmrazilo výšku príspevkov, ktoré putujú do sporenia, na úrovni 5,5 percenta zo mzdy.
Druhá fáza opatrení prišla v máji minulého roka. Kým pred reformou každý, kto si chcel sporiť v druhom pilieri, musel o vstup požiadať, po novom je vstup automatický. Okrem toho sa zmenila aj veková hranica vstupu do druhého dôchodkového piliera. Pred zmenami mohol začať sporiť len človek do 35 rokov veku, v súčasnosti je hranica na úrovni 40 rokov.
Všetkých sporiteľov, ktorí sa od mája minulého roka ocitli v zozname dôchodkových sporiteľov, majú predvolenú investičnú stratégiu. To znamená, že do veku 50 rokov sa všetky ich úspory posielajú do indexového fondu. Po dosiahnutí päťdesiatich rokov sporiteľa sa potom pomerné zastúpenie indexového fondu v jeho majetku znižuje o štyri percentá ročne. Zároveň stále platí, že o rozložení svojich dôchodkových úspor môžu sporitelia rozhodovať aktívne presunmi medzi fondmi. Vlani v júli sa tiež začali presúvať úspory takzvaných pasívnych sporiteľov, ktorí po presune do dlhopisových fondov v roku 2013 neurobili žiadne rozhodnutie o svojich úsporách.
Poslednú zásadnú zmenu urobila ešte vlani súčasná vláda. R. Fica. Sadzba príspevkov od januára tohto roka klesla z pôvodných 5,50 percenta na štyri percentá. Zmena je súčasťou konsolidačného balíčka vlády. Zníženie odvodu najviac zredukuje budúce dôchodky mladým ľuďom. Aktuálne si v druhom pilieri sporí na dôchodok 1 863 668 ľudí a celková hodnota majetku je na úrovni 14,7 miliardy eur.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: