Okolo umelej inteligencie a veľkých technologických firiem, ktoré naskočili na jej boom vidí miernu bublinu. „To ako tieto firmy narástli vlani, sa už tento rok nebude opakovať,“ tvrdí v rozhovore pre Finsider Andrej Rajčány, investičný šéf Across Private Investments.
V energeticke nečaká revolúciu a úplný odklon od fosílnych palív, ale podiel obnoviteľných zdrojov energie na energetickom mixe bude rásť. Pri obnoviteľných zdrojoch je pre preto podľa neho obrovský priestor na rast. Investoval by však aj do zdravotníctva a farmácie pre starnutie populácie. Geopolitická nestabilita zase podľa neho nahráva zbrojárskym spoločnostiam.
V rozhovore sa dočítate
- Prečo je treba byť opatrný pri investovaní do akcií čínskych firiem
- Či akcie veľkých technologických firiem predstavujú stávku na istotu
- Od čoho bude závisieť vývoj dlhopisov
- Prečo kryptomeny strácajú atraktivitu
- Čo môže posunúť cenu zlato o desiatky percent nahor
- Ktoré nehnuteľnosti majú šancu investorom zarobiť
Vlani nastal obrat na akciových trhoch a darilo sa skoro všetkým typom akcií aj dlhopisov. Výnimkou bola Čína, kde nastal prepad cien akcií o 16 percent. Je to trend, ktorý bude pokračovať aj v tomto roku?
Čínske firmy sú investormi podcenené. Tí sa nepozerajú na ich rast, ale na riziká a tie sú veľké. Ak odhliadneme od geopolitickej nestability ohľadom Taiwanu, má Čína problém v realitnom sektore, ale aj so stagnujúcim domácim dopytom. Vnímame, že majú aj iný pohľad na riadenie firiem. Je tam menej transparentnosti, ale aj iné pravidlá vyplácania dividend. Napriek tomu sú na tamojšom trhu veľmi dobré firmy s obrovským potenciálom.
Prečo do nich neinvestujete?
Lebo sú tam politicko-ekonomické riziká, ktoré nevieme oceniť. Ak by sme odhliadli od politického rizika, tak by sme tam skočili hlavičku, lebo aj valuácie firiem a ukazovateľ P/E (pomer ceny akcií k príjmom firmy – pozn. red.) sú lákavé. V Číne však investujeme cez akciové indexy, ale sme veľmi opatrní. V portfóliu ich máme maximálne šesť percent.
Neodrádza vás od Číny aj to, že analytici tvrdia, že už narazila na hranice svojho rýchleho rastu?
Nie, lebo stále sú tam obrovské objemy. Keď sa pozriete na elektromobily, tak tento sektor je tam veľmi silný.
Vo svete sa viac bojuje, geopolitické riziká rastu. Štáty preto avizujú veľké investície do obrany. Znamená to, že sa oplatí kupovať akcie zbrojárskych firiem?
Jednoznačne. Ak si pozriete o koľko štáty navyšujú rozpočty na zbrojenie, je tam obrovský potenciál na rast. A nejde len o zbrane, ale aj o drony či letecký priemysel.
Giganty majú miesto v portfóliu, ale netreba ich preferovať
Po predvlaňajšej energetickej kríze sa stále viac hovorí o energetickej bezpečnosti. Aktivizuje sa jadrová lobby, ale aj firmy, ktoré investujú do obnoviteľných zdrojov energie. Ktoré z týchto by ste tento rok preferovali?
V energetike nečakáme revolúciu a úplný odklon od fosílnych palív, ale podiel obnoviteľných zdrojov na energetickom mixe rastie. Za čisté zdroje energie sa počíta aj jadro a sú plány na nové jadrové reaktory. Pri obnoviteľných zdrojoch je tu obrovský priestor na rast.
Ďalší trend je starnutie populácie a s tým spojené vyššie výdavky na zdravotníctvo a lieky. Je vhodné investovať do zdravotníckych a farmaceutických firiem?
Starnutie populácie je obrovský globálny trend, pretože desať percent ľudí vo svete má nad 65 rokov a desať percent globálneho HDP ide do tohto sektora. Perspektívne vidím aj farmaceutický priemysel. Do neho tečie ročne 1,6 bilióna dolárov globálne a tretina z toho v USA. Obe budú atraktívne aj najbližších 10 rokov.
Vlani sa darilo aj akciám veľkých technologických firiem – takzvaných sedem statočných (Alphabet, Amazon, Apple, Meta, Microsoft, Nvidia a Tesla). Sú akcie týchto firiem stávka na istotu aj v tomto roku?
Pri nich som trochu skeptickejší, lebo sa viezli na boome umelej inteligencie. Zatiaľ sa mi zdá, že firmy ju nevedia monetizovať, tento sektor je ešte relatívne v plienkach. Myslím si, že je okolo umelej inteligencia mierna bublina. To, ako tieto firmy narástli vlani, sa už tento rok nebude opakovať. Ale IT sektor je a bude zaujímavý aj tento rok.
Takže sú tieto akcie nadhodnotené?
Veľmi by som zvážil investovať len do technologických akcií. Tie giganty však v portfóliu treba mať, ale nie ich príliš preferovať.
Ktoré akcie má uprednostniť investor, ak sa rozhoduje medzi hodnotovými a rastovými akciami?
Minulý rok sme túto dilemu neodhadli správne. Stavili sme na vyšší rast hodnotových akcií, ale tie až tak nerástli. Napríklad zbrojárske aj zdravotnícke firmy sú typicky hodnotové, takže by som ich preferoval aj tento rok. Sledoval by som najmä tie, ktoré vyplácajú dividendu. Ešte viac ako americké akcie by som sledoval bližšie tie z rozvíjajúcich sa trhov.
Dlhopisy sa oplatí fixovať na dlhšie obdobie
Vlani sa darilo aj dlhopisom. Oplatí sa ich nakupovať?
Bude to záležať od vývoja úrokových sadzieb. V Európe by k ich znižovaniu malo prísť v lete, v USA už skôr. Preto bude dobré zafixovať si na dlhopisoch súčasné vyššie výnosy na dlhšie obdobie.
Čo je dlhšie obdobie?
Asi na štyri až päť rokov. Ak si zafixujete päťpercentný úrok na päť rokov, bude to pekný výnos. Ale je rozumné mať aj dlhopisy s dlhšou splatnosťou od 10 do 20 rokov. Keď sa úrok zníži o jedno percento a vy máme 15-ročný dlhopis, tak získate 15 percent.
Hovorí sa aj o otvorenom okne príležitostí zarobiť na dlhopisoch viac. Dokedy bude toto okno otvorené?
Kým príde k zníženiu úrokov. Tiež sa treba pozerať na kvalitu emitenta. Vysoký úrok je lákavý, ale musí ho mať aj kto splatiť.
Z alternatívnych investícií sa vlani darilo kryptomenám, ktoré rástli o viac ako 100 percent. Budú sa tieto alternatívne investície niesť na tejto vzostupnej vlne aj tento rok?
Nedávno v USA schválili ETF fondy s kryptomenami, ale cena bitcoinu išla dole, čo ma prekvapilo. Zdá sa, že medzi investormi prišlo k vytriezveniu. Kryptomeny už sú súčasťou mainstreamu v investovaní a tým strácajú atraktivitu. My ich berieme stále ako špekulatívny nástroj, ktorý investor môže mať v portfóliu, ale ako bezpečný prístav by som ich nekupoval.
Investície do private equity si vlani pripísali až 37 percent. V ktorých segmentoch sa investorom darilo?
My investujeme do akciového indexu, ktorý má v sebe spoločnosti nekótované na burze. Konkrétne sme zainvestovali do slovenských firiem ako InoBat či Tachyum.
Namiesto lítia by mohla zarobiť meď
Zlato vlani prekonalo hranicu 2 000 dolárov a pripísalo si 10 percent. Je to len zásluha geopolitickej nestability alebo zohralo úlohu aj niečo iné?
Zlato je bezpečný prístav, ale v portfóliu má mať iba minoritnú úlohu. Nemáte z neho dividendy a nesie so sebou aj náklady na jeho držbu.
Ale keby sa geopolitická situácia zhoršovala môže zlato získať?
Určite, ak sa to stane, tak môže posilniť aj o desiatky percent.
Iné komodity ako ropa, plyn či kovy potrebné pre výrobu elektrobatérií sa oplatí kupovať?
Veľa sa hovorilo o lítiu, ale to na konci minulého roka výrazne kleslo. Pribudol tam nový hráč – Zimbabwe a zrazu bolo v nadprodukcii. Väčší potenciál vidím v medi, ktorá sa využíva v elektronike. Žiadaný bude hliník, ktorý používajú automobilky aj letecký priemysel. Ten sa rozvíja aj oživením cestovného ruchu po pandémii.
Realitám sa vlani nedarilo. Zle na tom boli aj realitné fondy. Kancelárie sa ešte stále po covide nezaplnili a byty sa nepredávali. Oplatí sa investovať do tohto segmentu?
Kancelársky segment bude aj naďalej trpieť neobsadenosťou. V USA je to stále okolo 20 percent, v EÚ len osem percent. Trend premieňania kancelárskych projektov na rezidenčné bude pokračovať. Na Slovensku sme videli stagnáciu na realitnom trhu. Jedinou výnimkou boli logistické parky, ktorých je stále na trhu nedostatok. Do nich by som investoval.
Tvrdíte, že po dvojročnej ére rýchleho zvyšovania úrokových sadzieb nastanú dobré časy pre akcie aj dlhopisy. Máte to podložené dátami?
Áno, máme dáta od roku 1983. História ukazuje, že po dvoch rokoch od posledného zvyšovania sadzieb akcie zarobili v priemere 26 percent, rovnako tak dlhopisy. Akcie až päťkrát z posledných šiestich cyklov skončili o dva roky v zisku. Aj dlhopisy vždy v posledných šiestich cykloch skončili v zisku o dva roky po poslednom zvýšení úrokov. Je to štatistika, ktorá je prísľubom dobrých rokov.
Aký pomer by malo mať vyvážené portfólio pre bežného retailového investora, ktorý znesie mierne riziko a má dlhodobý investičný horizont do 20 rokov?
Podľa našich prepočtov sa nám štandardný model 60 percent akcií a 40 percent dlhopisov neosvedčil. Odporúčame investovať do troch nôh: akcie 40 percent, dlhopisy tiež a zvyšných 20 percent dávame do alternatívnych investícií. Tento model sa nám osvedčil pri minimalizovaní rozkolísanosti portfólia.
Čo preferujete pri alternatívnych investíciách?
Desať percent ide do realít a zvyšok dávame do komodít, private equity, kryptomien, rizikových stratégií v hedge fondoch (napríklad FX deriváty – pozn. red.) či do infraštruktúry.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému: