Ľudia na Slovensku majú stále problém správne sa rozhodovať o svojich peniazoch. Svedčí o tom aj najnovší Index investičnej gramotnosti, ktorý pripravila investičná platforma Portu.
V porovnaní s minulým rokom úroveň indexu klesla o 1,5 bodu na 99,1 bodu. V Česku naopak investičná gramotnosť stúpla na 115,9 bodu. Portu prvýkrát meralo investičnú gramotnosť aj v Poľsku, ktoré pri prepočte na slovenskú bázu získalo 92,3 bodu.
„Za poklesom Indexu investičnej gramotnosti na Slovensku môžeme hľadať predovšetkým slabšie vedomosti mladej generácie, nakoľko v kategórii 18 až 26 ročných zaznamenal index najvyšší pokles oproti roku 2021. Pod slabšie vedomosti sa mohlo podpísať najmä zhoršenie kvality vyučovania počas pandémie Covid-19. To sa prejavilo aj v medzinárodnom meraní PISA, ktorého výsledky napríklad minister školstva označil za národnú tragédiu,“ povedal dekan Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici Michal Mešťan.
Mladí ľudia si pohoršili
Z výsledkov vyplýva, že úroveň vedomostí ľudí vo veku 18 až 26 klesla zo 101,6 bodu v roku 2021 na aktuálnych 90,1 bodu. Kým pri prvom meraní patrili znalosti mladých medzi nadpriemerné, teraz sú naopak najhoršie.
Najlepšie výsledky dosiahli ľudia vo veku 54 až 65 rokov. Tí sa ako jediní dokázali v medziročnom porovnaní zlepšiť. „Aj to svedčí o problematickej úrovni slovenského predovšetkým základného a stredného školstva. To nedokáže dostatočne kompenzovať najmä vplyv zlého sociálneho postavenia detí na ich vedomosti. Aj PISA testovanie ukázalo, že študenti pochádzajúci z chudobnej rodiny dosahujú na Slovensku najslabšie výsledky spomedzi všetkých krajín OECD,“ tvrdí Marek Malina, analytik Portu.
Najlepšie výsledky v investičnej gramotnosti dosiahli ľudia s vysokoškolským vzdelaním. Napriek tomu, že aj úroveň ich vedomostí mierne klesla, prepad bol výrazne menší ako pri respondentoch so základným vzdelaním. Tí si pohoršili až o 16,5 bodu.
Výsledky Indexu ukazujú aj to, že ľudia s vyšším zárobkom sa vo financiách orientujú lepšie ako tí, ktorí zarábajú menej. Ľudia s čistým príjmom nad 1 000 eur získali viac ako 113 bodov, v prípade príjmu nad 2 000 eur to bolo viac než 158 bodov.
Kto má viac peňazí, sa o nej aj viac zaujíma
„Veľké rozdiely vo finančnej gramotnosti medzi ľuďmi s rôznou úrovňou vzdelania môžu byť zapríčinené aj tým, že čím vyššie príjmy človek dosahuje, tým viac sa musí zaoberať otázkou, ako s úsporami naložiť. Lepšie zarábajúci ľudia majú často aj vyššie vzdelanie a viac sa venujú aj samovzdelávaniu. Ľudia s najnižšími príjmami tému úspor riešia výrazne menej a častejšie majú vzdelanie z nižších stupňov škôl, ktoré sa finančným témam veľmi nevenovali. Tieto faktory môžu vysvetľovať i, prečo najlepšie výsledky v Indexe dosiahli ľudia z Bratislavy, regiónu s najvyšším priemerným príjmom a úrovňou vzdelania,“ vysvetľuje vedúca katedry ekonómie Ekonomickej univerzity v Bratislave Anetta Čaplánová.
Myslí si, že pri zvyšovaní finančnej gramotnosti je preto potrebné uplatniť iný prístup k ľuďom s nižším vzdelaním. Napríklad by sa nemali učiť výpočty a vzorce, ale mali by sa naučiť, že významnejšie finančné rozhodnutia nemajú robiť sami, ale poradiť sa s odborníkmi.
Najmenší problém majú ľudia na Slovensku s pochopením inflácie. Rozumejú jej tri štvrtiny Slovákov. Podobne sme na tom aj pri vnímaní rozdielu medzi sporením a investovaním. Na druhej strane, najväčší problém majú Slováci s menovými kurzami a s otázkami o daniach. Problém robí aj počítanie percent, garancia výnosov či pochopenie zloženého úročenia.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
