Súdny dvor EÚ: Nemecko nesmie diskriminovať žiadateľov o prídavky z iných krajín únie

Krajiny Európskej únie nemôžu diskriminovať občanov iných členských krajín v prístupe k rodinným prídavkom. Súdny dvor EÚ včera (1. augusta 2022) rozhodol vo veci (rozhodnutie vo veci č. C-411/20) prístupu občana iného členského štátu EÚ k rodinným prídavkom (Kindergeld) v Nemecku.

Prípad sa dostal na súd v Luxemburgu na základe žaloby občana iného štátu EÚ žijúceho v Nemecku. Tento občan žaloval Spolkový úrad práce (Familienkasse Niedersachsen-Bremen der Bundesagentur für Arbeit) v Dolnom Sasku a bránil sa proti zamietavému rozhodnutiu o jeho žiadosti na vyplatenie rodinných prídavkov na tri deti. Úrad zamietol žiadosť s odôvodnením, že počas prvých troch mesiacov po usadení sa občana z iného štátu EÚ v Nemecku nemajú jeho deti nárok na prídavky.

Úrad svoje rozhodnutie oprel o právnu úpravu zmenenú v júli 2019, konkrétne o ustanovenie § 62 zákona o dani z príjmu (Einkommensteuergesetz). Zmenou sa malo zamedziť, aby si občan iného štátu EÚ, ktorý sa usadí na území Nemecka mohol počas prvých troch mesiacov uplatniť nárok na prídavky na deti, ak nemá príjem v Nemecku.

Právo usadzovať sa nesmie zaťažovať systém sociálnej pomoci hostiteľského členského štátu

Legislatívnou zmenou chcel nemecký zákonodarca zabrániť prílevu štátnych príslušníkov z iných členských štátov, ktorý by mohol viesť k neprimeranému využívaniu nemeckého systému sociálneho zabezpečenia.

Toto obmedzenie sa však nevzťahuje na nemeckých štátnych príslušníkov, ktorí sa vracajú z pobytu v inom členskom štáte EÚ na územie Nemecka. Súdny dvor sa zaoberal otázkou, či je tento rozdiel v zaobchádzaní zlučiteľný s právom EÚ.

Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí uviedol, že každý občan EÚ, aj keď nie je ekonomicky aktívny, má právo zdržiavať sa na území iného členského štátu po dobu do troch mesiacov za predpokladu, že má k dispozícii platný občiansky preukaz alebo pas.

Toto právo platí vtedy, ak občan prípadne jeho rodinní príslušníci nebudú klásť neprimerané požiadavky na dávky sociálnej pomoci hostiteľského členského štátu. Tieto prípady Súdny dvor považuje za zákonné. Súdny dvor pripomenul, že počas tohto obdobia majú občania EÚ rovnaké zaobchádzanie ako štátni príslušníci danej krajiny, až na výnimky výslovne stanovené zákonodarcom Únie.

Rodinné prídavky v Nemecku nie sú dávky v hmotnej núdzi

Súdny dvor rozhodol, že hostiteľský členský štát môže odmietnuť poskytnúť sociálnu pomoc ekonomicky neaktívnemu občanovi EÚ počas prvých troch mesiacov jeho pobytu. To sa môže stať len v prípade dávok, ktoré sú jasne stanovené v práve EÚ. Medzi také patria dávky v hmotnej núdzi. Avšak rodinné prídavky v Nemecku nie sú dávky v hmotnej núdzi. Nejedná sa teda o sociálnu pomoc v zmysle ustanovení práva EÚ, ktoré umožňujú Nemecku odoprieť ich poskytnutie občanom iných štátov EÚ.

Súdny dvor vychádzal z konceptu, že rodinné prídavky sa priznávajú bez ohľadu na osobnú potrebu ich príjemcu a neslúžia na zabezpečenie jeho živobytia. Slúžia len na vyrovnanie rodinných výdavkov.

Dosah na Slovákov žijúcich v Nemecku

Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ môže mať praktický význam aj pre Slovákov, ktorí sa usadia so svojimi deťmi v Nemecku. Ak požiadajú počas prvých troch mesiacov pobytu o rodinné prídavky v Nemecku bez toho, aby vykonávali prácu alebo živnosť na území Nemecka, môžu v súdnom spore poukázať na rozhodnutie Súdneho dvora a osobitne na to, že nemecké právo odporuje princípu zákazu diskriminácie.

Dôležité je, aby preukázali, že majú obvyklý pobyt v Nemecku. Inými slovami, že chcú mať obvyklé centrum svojich životných záujmov v Nemecku a že ich prítomnosť v Nemecku je dostatočne trvalá.

---

---