Medzinárodný deň žien (MDŽ) sa oslavuje na celom svete a v niektorých krajinách je tento deň dokonca vyhlásený za deň pracovného pokoja. Finsider pripravil stručné informácie o tom, kedy je MDŽ, kde a ako tento sviatok vlastne vznikol či ako sa oslavuje v súčasnosti.
Kedy je MDŽ v roku 2024:
- Medzinárodný deň žien pripadá každý rok na 8. marca.
- Tradícia oslavovať MDŽ bola zavedená v roku 1910 v Kodani.
- Počiatky tohto sviatku ale siahajú až do 19. storočia.
- V Česko-Slovensku sa MDŽ prvýkrát oslavoval v roku 1921.
- O dátume osláv MDŽ rozhodla Organizácia spojených národov v roku 1975.
- Pozrite si tiež, kedy je deň matiek a ako vznikol (kliknite na odkaz).
- Pozrite si tiež, kedy je deň otcov a ako vznikol (kliknite na odkaz).
Kedy je MDŽ? Oslavuje sa vždy v marci
Kedy je MDŽ? Každý rok tento deň pripadá na 8. marec. Rozhodla o tom Organizácia spojených národov (OSN) až v roku 1975, kedy ho oficiálne vyhlásila. Počas tohto dňa sa už tradične usporadúvajú rôzne podujatia či pripomienkové akcie, ktoré majú ľuďom pripomenúť začiatky bojov za práva žien, pretrvávajúce rozdiely v mzdách medzi mužmi a ženami, či iné nerovnoprávnosti, ktoré dlhé roky pretrvávajú medzi pohlaviami.
Počiatky tohto sviatku ale siahajú do 19. storočia. Jeho myšlienka sa začala formovať počas sérii demonštrácií robotníčok, ktoré žiadali zlepšenie pracovných podmienok žien. Medzi najznámejšie patria demonštrácie v amerických textilných továrňach. Presne 8. marca 1908 vyšlo demonštrovať v New Yorku zhruba 15-tisíc žien. Tie od žiadali, aby sa skrátila dlhá pracovná doba, vyššie platy a volebné práva.
Na tento deň sa potom zamerala aj medzinárodná ženskej konferencie v Kodani v roku 2012, na ktorej sa oficiálne zaviedli oslavy Medzinárodného dňa žien. Rozhodli o tom ženy zo 17 krajín, ale neurčili presný dátum. Podľa vtedajšej dohody mala o konkrétnom dátume rozhodnúť každá krajina samostatne. Aj prvá oficiálna oslava MDŽ prebehla 19. marca, ktorá prebehla v Rakúsko-Uhorsku, Dánsku, Nemecku a Švajčiarsku.
V nasledujúcich rokoch boli témou osláv MDŽ v rôznych krajinách hlavne pracovné podmienky žien. V súčasnosti sa pripomína hlavne nerovnosť v odmeňovaní medzi mužmi a ženami, diskriminácia žien na pracovisku či ich ekonomické a politické postavenie. V Česko-Slovensku sa MDŽ prvýkrát oslavoval v roku 1921. Neskôr bol počas druhej svetovej vojny zrušený a po jej skončení opäť obnovený. Na Slovensku je v súčasnosti využívaný aj na politický marketing.
Žien je viac ako mužov
MDŽ sa na Slovensku podľa Štatistického úradu SR dotýka takmer 2,78 milióna žien a dievčat. Tvoria viac ako 51 percent z populácie krajiny, je ich teda o zhruba 119-tisíc viac ako mužov. Ich prevaha sa prejavuje vo všetkých krajoch Slovenska, najvýraznejšie v Bratislavskom kraji, kde ženy tvoria 51,9 percenta obyvateľov. Naopak, najvyrovnanejšie počty mužov a žien boli v Prešovskom kraji (50,5 % podiel z obyvateľstva). Na úrovni okresov mali ženy najväčšiu prevahu nad mužmi v častiach Bratislavy, Košíc a v okresoch okolo veľkých miest ako je Banská Bystrica či Zvolen.
Slovenky sú najčastejšie ženy s maturitným stredoškolským vzdelaním (31 % žien) a vysokoškolské vzdelanie má pätina ženskej populácie. Svoje prvé dieťa rodia v priemere vo veku 28 rokov, v čase vzniku Slovenskej republiky to bolo už vo veku 22 rokov. Do manželstva vstupujú slobodné ženy v súčasnosti približne vo veku viac ako 31 rokov, počas tridsať rokov došlo k posunu veku neviest o desať rokov. Priemerný vek žien je 42 rokov a 11 mesiacov. Takmer dve tretiny (64 %) predstavujú ženy v produktívnom veku (od 15 do 64 rokov). Najväčšiu skupinu tvoria ženy vo veku od 40 do 44 rokov.
V priebehu 30 rokov samostatného štátu sa veková štruktúra žien výrazne zmenila, ženská populácia ako aj celé obyvateľstvo Slovenska rýchlejšie starne. Počet a podiel senioriek (žien v poproduktívnom veku starších ako 65 rokov) v roku 1993 dosahoval 12,7 percenta. Aktuálne tvoria seniorky približne pätinu ženskej populácie (viac ako 20 %). V priemere sa ženy na Slovensku dožívajú niečo viac ako 78 rokov, čo je o sedem rokov viac ako sa dožívajú muži. Priemerný vek dožitia pod vplyvom pandémie síce klesol, ale od vzniku Slovenska ženy zvýšili svoj priemerný vek dožitia o jeden a pol roka.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
