Vláda dnes oznámila novú investíciu v Šuranoch (okres Nové Zámky), ktorá má priniesť továreň na výrobu batérii do elektromobilov s kapacitou 20 GWh a neskôr až na úrovni 40 GWh. Spustenie výroby sa predpokladá v roku 2026 a zamestnať má až 1500 pracovníkov.
Celková suma investície nie je známa, keď sa však pozrieme na iné investície, hovoríme o rozpätí v miliardách eur. Napríklad firma Basquevolt plánuje v Španielsku preinvestovať 700 miliónov eur s kapacitou produkcie na úrovni 10 GWh, čínsky Envsion chce postaviť baterkáreň taktiež v Španielsku s kapacitou 30 GWh s plánovaným objemom investície vo výške 2,5 miliardy eur, indická Tata Group postaví gagafactory v Spojenom kráľovstve s kapacitou 40 GWh za 5,2 miliardy eur.
Na základe týchto oznámených investícií môžeme odhadovať investíciu vo výške 1,5-2 miliardy eur v prvej fáze, s potenciálom nárast až na 4-5 miliárd po konečnom rozšírení. Kedy však baterkáreň dosiahne plnú plánovanú kapacitu nateraz nevieme. Investícia tak môže dosiahnuť až približne 1,5% HDP v prvej fáze s potenciálom kumulatívne až 4% HDP (HDP roku 2023).
Výška vládnej pomoci je taktiež nejasná, napríklad v Maďarsku pri stavbe baterkárne v Debrecíne (1 miliarda eur, tisíc pracovných miest) vláda poskytne investičný stimul 37,5 milióna eur. Súčasťou dohody však prirodzene môže byť napríklad aj príprava ďalšej infraštruktúry, podobne ako tomu bolo pri veľkých investíciách napríklad z automobilového priemyslu.
Táto investícia spolu s ďalšími nedávno oznámenými (Volvo, Porsche, ale aj ďalšie o niečo menšie napríklad v oblasti tepelných čerpadiel) posúva Slovensko správnym smerom v oblasti zelenej transformácie a vytvára predpoklady na zvládnutie zmeny, ktorú naše hospodárstvo čaká. Hoci je z ekonomického hľadiska pre firmy výhodná aj poloha baterkární v Maďarsku či Poľsku, aj Slovensko má potenciál vyrábať vlastné baterky – aj vzhľadom na potrebu zvýšenia pridanej hodnoty v automobilovom priemysle. Na druhej strane do popredia stále vystupujú otázky o ekologickej stránke výroby (napr. spotreba vody) či ďalšieho zhodnotenia a recyklácie použitých batérií.
Nesmieme tiež opomenúť, že pri výrobe elektromobilov svet stále do veľkej miery spolieha na Čínu. Podľa niektorých zistení, Čína kontroluje asi 41% svetovej ťažby kobaltu a 28% líthia, čo sú dva kľúčové prvky pre výroby elektromobilov. Okrem toho v ďalšej fáze procesu výroby, spracovaní, má Čína má pod kontrolou až dve tretiny svetovej kapacity na spracovanie kobaltu a takmer tri štvrtiny rafinačnej kapacity lítia. Európska únia preto musí čím skôr čeliť otázke, ako pristúpiť k transformácii a nevytvoriť si pritom ďalšiu nebezpečnú závislosť od jednej krajiny pri dovoze vzácnych kovov a vstupov do výroby.
Matej Horňák, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne
