Vo štvrtok nás čaká zasadnutie ECB. Ostatná, do značnej miery jastrabia, komunikácia zo strany čelných predstaviteľov centrálnej banky od začiatku roka tlmí prílišný optimizmus finančných trhov, ktoré ešte koncom minulého roka dávali vysokú šancu na prvé zníženie sadzieb už v marci.
Očakávania trhov voči znižovaniu sadzieb sa medzičasom posunuli k aprílu, no posledné vyjadrenia prezidentky Lagardeovej dávajú skôr kredit nášmu predpokladu, že k znižovaniu sadzieb príde na konci druhého štvrťroka, resp. v lete. Slovensko sa minulý týždeň vrátilo na medzinárodne trhy a v januárovej aukcii štátnych dlhopisov sme si požičali 1,4 miliardy eur. Najviac pozornosti aj objemu z predaných dlhopisov pritiahol dlhopis splatný v roku 2051, ktorý sa na celkovom objeme predaja podieľal až jednou miliardou. Z pohľadu predaného objemu a záujmu investorov možno aukciu hodnotiť pozitívne.
Na druhej strane však pohľad na dlhší časový horizont už toľko priestoru na optimizmus neposkytuje. Inflácia sa v národnej metodike (CPI) dostala pod úroveň 6 %. Celoročný priemer inflácie v roku 2023 skončil na dvojcifernej hodnote 10,5 %. V roku 2024 sa dostaneme k 4 %.
Na posledných dvoch zasadnutiach ECB ponechala Rada guvernérov základné sadzby na pôvodných úrovniach. Rovnaký scenár očakávame aj na štvrtkovom zasadnutí tento týždeň. Je vysoko pravdepodobné, že sadzby už dosiahli svoj vrchol, ale možnosť zvyšovania alebo iné jastrabie postoje, ešte v oficiálnej komunikácií centrálnej banky nejaký čas ostanú, najmä kvôli kroteniu prílišného optimizmu finančných trhoch, ktorý môže v konečnom dôsledku ovplyvňovať efekt prenášania efektov sprísnenia monetárnej politiky do reálnej ekonomiky.
Kľúčová sadzba je od septembrového zasadnutia na úrovni 4,50 % a ako sme už opakovane počuli od prezidentky Lagardeovej, už dosiahla úroveň, ktorá pri dostatočne dlhom zachovaní podstatným spôsobom prispeje k včasnému návratu inflácie na cieľovú úroveň. Na druhej strane si Rada guvernérov ponecháva dvere aj naďalej čiastočne otvorené a podľa očakávania sa bude aj naďalej riadiť prichádzajúcimi dátami a hodnotením budúcich inflačných výhľadov. Táto komunikácia sa vo štvrtok takmer určite nezmení.
Naďalej držíme náš predpoklad, že centrálna banka ponechá svoje sadzby na terajšej úrovni do leta, teda ešte približne päť mesiacov. ECB by podľa nás mohla začať znižovať svoje základné sadzby na prelome 2Q a 3Q 2024, teda prvé zníženie o 0,25 % by mohlo byť oznámené už na júnovom zasadnutí. Minulotýždňové vyjadrenie prezidentky Lagardeovej, o možnosti prvého zníženia sadzieb ECB počas leta, zatiaľ potvrdzuje naše očakávanie. Očakávania trhov sú naďalej optimistickejšie, hoci svoj optimizmus od začiatku roka už čiastočne korigovali.
V polovici decembra finančné trhy dávali 47 % šancu tomu, že dôjde k zníženiu sadzieb už v marci, dnes je táto šanca iba 17 %. Predpoklad, že sadzby ostanú nezmenené v apríli sa z decembrovej nulovej pravdepodobnosti posunul na úroveň okolo 33 %. Z nášho pohľadu bude v roku 2024 ECB voliť naďalej opatrnejší postup a od polovice roka uvidíme 3 až 4 zníženia. Naďalej uvažujeme s krokmi ECB, ktoré by mali v roku 2024 priniesť úpravu základnej sadzby o 0,75 % až 1,00%.
Očakávaný začiatok znižovania základných sadzieb, resp. ich samotné zníženie sa postupne prejaví aj vo výške úrokových sadzieb na nových úveroch a vkladoch. Platí tiež, že na úrokové sadzby s dlhou platnosťou vplýva skôr vývoj ceny „dlhých“ peňazí, od ktorých sa odvíjajú možnosti, ako sa vedia banky financovať. V nich už sú už teraz započítané očakávané zníženia sadzieb ECB v tomto roku, ale v samotných úrokových sadzbách sa ešte tieto zmeny plne neprejavili, teda pohyby môžu nastať aj pred samotným začiatkom znižovania základných sadzieb ECB.
Treba však dodať, že v prípade Slovenska môže mať zásadný vplyv vývoj nášho ratingu, ktorý ovplyvní požadované výnosy na našich štátnych dlhopisoch a aj výšku rizikovej prirážky (t.j. spreadu – rozdielu) voči nemeckým dlhopisom. V prípade ďalšieho negatívneho vývoja slovenského ratingu možno očakávať, že dynamika zmeny sadzieb bude u nás, v porovnaní s vývojom na základných sadzbách ECB, rozdielna. Neúmerné dodatočné daňové zaťaženie bankového sektora bude mať na vývoj úročenia vkladov aj úverov tiež vplyv.
Marián Kočiš, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne