Relatívne pozitívny vývoj na trhu práce pretrval aj v závere roka. Miera nezamestnanosti sa síce v decembri mierne zvýšila, avšak menej ako je na toto obdobie roka zvyčajné. Po štatistickom zohľadnení tradičnej sezóny tak druhý mesiac v rade klesala. I decembrový detailnejší pohľad na štatistiky nezamestnanosti len potvrdzoval aktuálnu dvojrýchlostnosť slovenskej ekonomiky.

Časť ekonomiky stále zápasí s dôsledkami energetickej (a inflačnej) krízy. Prílev nových nezamestnaných do evidencie úradov práce sa i v decembri ďalej zintenzívňoval a bol (po zohľadnení sezóny) najvyšší od januára. Nových nezamestnaných pritom v zvýšenej miere posledné mesiace začal dodávať i domáci priemysel (tretí najvyšší za posledné 3 roky – po zohľadnení sezóny). Na druhej strane, zintenzívňuje sa aj dopyt po nových zamestnancoch. Počet nezamestnaných, ktorí si v priebehu posledného mesiaca našli novú prácu, bol (po zohľadnení sezóny) najvyšší od jari (marca).

Na rozdiel od novembra však už v decembri nepribúdali nové voľné pracovné miesta. Pre toto obdobie je úbytok voľných pracovných miest pomerne bežné, tento rok však bol predsa len výraznejší ako zvyčajne. V kombinácií s pomerne silným novembrom však voľné pracovné pozície ostávajú relatívne početné, po zohľadnení sezóny takmer 2% nad priemerom ostatných mesiacov roka.

Nesúlad medzi ponukou práce a dopytom po práci, a to či už v smere kvalifikácie alebo regiónu, bude stále brániť významnejšiemu poklesu miery nezamestnanosti na Slovensku. Najmä zamestnávatelia na západe krajiny, predovšetkým v priemysle, budú i naďalej zápasiť s nedostatkom vhodnej domácej pracovnej sily. Ten budú nútení stále saturovať i dovozom pracovnej sily zo zahraničia. Nedostatok zamestnancov (i v dôsledku silnej konkurencie na vnútornom európskom trhu) čoraz častejšie riešia ich dovozom z krajín Ázie (India, Indonézia), či bývalého sovietskeho zväzu (nielen Ukrajiny).

Miera (disponibilnej) nezamestnanosti počítaná ako podiel z ekonomicky aktívneho obyvateľstva sa podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v decembri zvýšila o 0,06 pb. na 5,08%. Po zohľadnení typických sezónnych faktorov (sezónne očistená miera nezamestnanosti, prepočet UniCredit Bank) sa miera nezamestnanosti znížila o 0,08 pb. na 5,13%. A hoci je v porovnaní s májom stále vyššia o takmer desatinu, pohybuje sa blízko svojich historických miním – je len o 0,03 pb. vyššia ako tesne pred vypuknutím pandémie (február 2020) a o 0,30 pb. vyššia ako v júli 2019, kedy zaznamenala dosiaľ svoju najnižšiu úroveň. Výdatne jej k tomu pomáha i vyšší počet nezamestnaných na aktivačných prácach, ktorí sa nezapočítavajú medzi disponibilných nezamestnaných. V medziročnom porovnaní sa pokles miery nezamestnanosti v decembri zvýraznil z -0,81 pb. na -0,82 pb. (19 tisíc).

Z hľadiska regiónov Slovenska miera nezamestnanosti po zohľadnení sezóny v decembri klesala v oboch častiach krajiny – na ekonomicky silnejšom západe krajiny (o 0,06 pb. na 3,71% – sezónne očistené) i ekonomicky slabšom východe krajiny (o 0,12 pb. na 8,41% – sezónne očistené).

Na rozdiel od silného novembra už v decembri počet voľných pracovných miest nerástol. Naopak, z evidencie úradov práce ubudlo viac ako 3,5 tisíc neobsadených pracovných miest. Koncoročný útlm na trhu práce sa zvyčajne prejavuje aj na úbytky voľných pracovných miest. Tento rok bol však výraznejší ako zvyčajne a aj po štatistickom zohľadnení sezóny z evidencie ubudlo takmer 800 voľných miest (-1,0%).

V porovnaní s decembrom minulého roka tak úrady práce evidovali o 3,4% menej voľných miest. Na druhej strane, po zohľadnení tradičnej sezóny ostáva ich počet stále relatívne vysoký, po januári a novembri tretí najvyšší v priebehu minulého roka. Ak by sa všetky podarilo obsadiť nezamestnanými registrovanými na úradoch práce, miera nezamestnanosti by klesla až o 2,84 pb. na 2,24%. Takýto scenár je však extrémne nepravdepodobný, a to v dôsledku nesúladu medzi ponukou a dopytom po práci, a to v kvalifikačnom i regionálnom smere.

Voľné pracovné miesta sa koncertujú najmä v priemysle (viac ako polovica) a na západe krajiny. Bratislavský a Trnavský kraj hlásia viac voľných pracovných miest ako nezamestnaných registrovaných na miestnych úradoch práce, Nitriansky porovnateľný počet. V priemere na Slovensku registrujú úrady práce na jedno voľné pracovné miesto 1,8 nezamestnaného, v Prešovskom kraji je to ale až 13,6 nezamestnaných.

Výrazne podpriemerný počet voľných pracovných miest vzhľadom na počet nezamestnaných hlásia najmä okresy Sabinov (95,4 nezamestnaných na jedno voľné pracovné miesto), Medzilaborce (59), Stropkov (50), Kežmarok (48) a Levoča (31), ale aj niektoré okresy Banskobystrického (Poltár 55, Lučenec 37, Rimavská Sobota 32), či Košického kraja (Košice-okolie 30).

Prílev cudzincov na slovenský trh práce pokračoval aj v decembri a ich počet sa tak udržal tesne nad hranicou 100 tisíc. V porovnaní s novembrom sa zvýšil (po zohľadnení sezóny) o 0,8%, medziročne bol vyšší o 14,3%. Gro zamestnancov z cudziny tvorili stále Ukrajinci (39%). Ukrajinci boli aj najpočetnejšou skupinou cudzincov, ktorá prišla na slovenský trh práce v priebehu posledného roka (47% medziročného prírastku).

V poslednom období na slovenský trh práce začali prúdiť aj zamestnanci z v minulosti pomerne exotických krajín ako India (15% medziročného prírastku), či Indonézia (3% medziročného prírastku). Výrazný nárast však zaznamenávajú i zamestnanci z bývalých sovietskych republík (bez Ukrajiny a pobaltských krajín 17% medziročného prírastku), či Macedónska (2,1% medziročného prírastku).

Najviac cudzincov pracuje na pozíciách typických pre priemysel a stavebníctvo (operátori a montéri strojov a zariadení 36%, kvalifikovaní pracovníci a remeselníci 10%). Cudzinci ale pomáhajú zapĺňať aj slabo platené pozície pomocných a nekvalifikovaných pracovníkov (18%), či vysoko ocenené pozície vysokokvalifikovaných špecialistov (11%).

Výhľad

Ekonomika aktuálne vykazuje známky dvojrýchlostnej ekonomiky, čo v plnej miere ukázali aj posledné čísla nezamestnanosti. Dôsledky energetickej krízy brzdia aktivitu časti ekonomiky, ktorá čoraz vo väčšej miere dodáva i nových nezamestnaných. Stále relatívne vysoká zásoba voľných pracovných miest v kombinácií s ekonomickým rastom relatívne náročným na pracovnú silu, by ale mali brániť masívnemu nárastu miery nezamestnanosti.

Čoraz väčším problémom pre domáci trh práce bude v nasledujúcich rokoch starnutie populácie a postupný pokles ekonomicky aktívnej populácie. Najmä ekonomicky silnejší západ krajiny tak bude i naďalej zápasiť s nedostatkom pracovníkov. Ďalší pokles miery nezamestnanosti bude spomaľovať i nesúlad medzi štruktúrou dopytu po pracovnej sile a jej ponuky, a to či už v smere kvalifikácie, tak v smere regionálnej disproporcie.

Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank