Inflácia vo februári ďalej spomaľovala, hoci v porovnaní s úvodom roka sa tempo jej zmierňovania predsa len (v súlade s očakávaniami) spomalilo. Cestu k zvoľňovaniu inflácie stále vedú najmä potraviny, ktorým ešte stále pomáha vysoká porovnávacia základňa z úvodu minulého roka. Priaznivý bázický efekt pri potravinách sa už ale blíži ku koncu a od apríla už ďalej nebude pomáhať infláciu potravín zmierňovať, skôr naopak.

Vo februári sa ďalej spomaľovala i dopytová inflácia, a to v oboch svojich zložkách – v tovaroch i službách. Najmä inflácia služieb ale ostáva stále vychýlená výrazne nad úrovne dlhodobého priemeru, keď ju živia rýchlo rastúce mzdy (v ktorých sa odzrkadľuje i minulá rekordná inflácia). Ceny energií už k dezinflácií vo februári ďalej neprispievali. Naopak, ceny pohonných hmôt citeľnejšie zdraželi a prvýkrát po 11 mesiacoch zaznamenali i medziročný nárast. Infláciu vo februári podporili aj vyššie spotrebné dane, celkovú medzimesačnú infláciu zdvíhali o 0,10 pb., či niektoré regulované položky (autobusová doprava, poplatky za materské školy a školské kluby detí)

Podľa údajov Štatistického úradu sa spotrebiteľské ceny na Slovensku vo februári v priemere v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zvýšili o 0,5%. Dynamika ich medziročného rastu sa zvoľnila z 3,9% na 3,4%, t.j. na najnižšiu úroveň od júla 2021. Na rozdiel od posledných dvoch rokov, štruktúra inflácie už najskôr nedolieha na ohrozené skupiny domácnosti viac ako na bežnú domácnosť. Predpokladáme, že inflácia domácnosti dôchodcov i nízkopríjmových domácnosti sa mohla vo februári pohybovať jemne pod priemerom. Údaje o inflácie špecifických sociálnych skupín však Štatistický úrad zverejní až 26. marca. V januári (t.j. pred mesiacom) dosiahla dôchodcovská inflácia 3,4%, inflácia nízkopríjmových skupín 3,8%, priemerná inflácia 3,9% a inflácia zamestnancov 4,0%.

Cestu k dezinflácií i v januári viedli predovšetkým potraviny. Tie boli zodpovedné za viac ako dve tretiny februárového spomalenia celkovej medziročnej inflácie. V priemere sa ich cena síce v porovnaní s januárom neznížila (+0,1%), dynamika ich medziročného rastu sa ale spomalila z 4,9% na 3,3%. Ceny potravín tak medziročne zdražovali najpomalšie od júla 2021. Ich medziročný rast sa pritom už nevymykal ani rámcu bežnému v minulosti – napríklad v priemere v rokoch 2018-21 ceny potravín zdražovali medziročným tempom o 3,6%.

Vo februári medzimesačne zdraželi predovšetkým ceny sezónnych potravín (ovocia a zeleniny). Kým v prípade zeleniny bolo jej februárové sezónne zdraženie miernejšie ako býva zvykom a dynamika medziročného rastu cien zeleniny sa tak spomalila z 14,8% na 6,4%, ovocie zdražovalo viac ako je bežné v tomto období roka, dynamika medziročného rastu jeho cien sa zrýchlila z 7,4% na 11,9% a stalo sa tak jednoznačne najrýchlejšie zdražujúcou potravinovou komoditou. Naopak, vo februári výraznejšie zlacneli oleje a tuky (vrátane masla) a cukor a cukrovinky (zhodne o 3,1%). Medziročný pokles cien olejov a tukov sa tak prehĺbil z 4,5% na 7,5%, medziročný nárast cien cukru a cukroviniek sa spomalil z 12,5% na 6,5%. Medziročne boli lacnejšie aj mlieko, syry a vajcia (o 3,7%).

K dezinflácií vo februári ďalej prispievali aj ceny bežných tovarov a služieb. Dopytová inflácia meraná indexom cien trhových služieb a obchodovateľných tovarov (prepočet UniCredit Bank) sa síce vo februári zvýšila o 0,4%, dynamika jej medziročného nárastu sa ale ďalej zvoľňovala, a to z 6,1% na 5,4%. Nohu z plynu opäť ubrali ako tovary, tak služby. Tovary síce v porovnaní s januárom zdraželi o 0,3%, dynamika ich medziročného rastu sa ale spomalila z 5,0% na 4,4%. Podobne, služby medzimesačne v priemere zdraželi o 0,5%, dynamika ich medziročného rastu sa ale spomalila z 8,0% na 7,2%.

Počet položiek, ktoré zaznamenávali dvojciferné dynamiky medziročného rastu cien sa opäť zredukoval – o viac ako 10% zdražovali spomedzi neregulovaných položiek už len ceny veterinárnych služieb (10,1%), tovaru pre domáce zvieratá (11,0%), rekreačných a kultúrnych služieb (10,5%), kombinovanej osobnej dopravy (18,3%) a volatilných leteniek (58,3%).

Dvojciferné dynamiky medziročného zdražovania si ale pripísali aj niektoré regulované alebo čiastočne regulované položky spotrebného koša. Medziročný pokles regulovaných cien ale v dôsledku januárového zlacnenia energií na bývanie pretrvával a vo februári sa dokonca jemne prehĺbil z 0,9% na 1,1%.

Medzimesačne sa však regulované ceny zvýšili v priemere o 0,6%. Pomerne silný nárast cien si totiž pripísali druhý mesiac v rade ceny v cestnej doprave i ceny predprimárneho a primárneho vzdelávania (poplatky za materskú školu a školskú družinu). Ceny v cestnej doprave medzimesačne vzrástli o 7,9% a medziročne boli vyššie o 19,0%. Ceny v predprimárnom a primárnom vzdelávaní vo februári zdraželi v priemere o 3,3% a medziročne boli drahšie až o 22,4%.

Infláciu vo februári podporili aj ceny pohonných hmôt, ktoré reagovali na novoročné zdraženie cien ropy na svetových trhoch. V priemere sa cena pohonných hmôt zvýšila o 4,5% a po 11 mesiacoch obnovila i medziročný nárast (o 2,3%). Jemne rýchlejšie vo februári zdražovali ceny nafty.

Zvoľnenie inflácie sa opäť prejavilo i na vnímaní inflácie spotrebiteľmi. To sa podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu zmiernilo z 8,7% na 8,3% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí). Spotrebitelia tak vnímali najpomalší rast cien od januára 2022. Inflačné očakávania sa však už ďalej neznižovali. Naopak, odrazili sa od januárového viac ako 6-ročného dna, keď vzrástli z 1,8% na 2,3%. Naďalej však ostávali pod úrovňou dlhodobého priemeru.

Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) vo februári vzrástol o 0,5% a dynamika jeho medziročného rastu sa spomalila z 4,3% na 3,3% – najnižšia hodnota od augusta 2021.

Výhľad

Zvoľňovanie dynamiky medziročného rastu bude pokračovať ešte aj v nasledujúcich mesiacoch. Predpokladáme ale, že počas jari postupne prestane na medziročnú infláciu pôsobiť priaznivý bázicky efekt a spomaľovanie inflácie sa postupne zastaví. Ďalšie zvoľňovanie inflácie budú brzdiť rastúce mzdy, ktoré sa budú premietať najmä do cien služieb, i zotavujúca sa spotreba, či vyššie spotrebné dane a niektoré poplatky. Dodatočný impulz cenám (najmä tovarov) by mohli doručiť i znovu zrodené úzke hrdlá a vyššia cena kontajnerovej dopravy – komplikácie v doprave tovarov z Ázie do Európe cez Červené more v dôsledku aktivít extrémistických hnutí na Blízkom Východe. V priemere by mala inflácia podľa našich prepočtov tento rok dosiahnuť 2,8%. Riziká vidíme momentálne vychýlené skôr smerom k pomalšiemu rastu cien, v závere roka môže trhom s potravinami zamávať aj vstup nového významného hráča v segmente diskontného predaja, ktorý by mohol vytvoriť i tlak na ďalšie zníženie cien potravín.

Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank