V jednotlivých krajinách Európskej únie stále existujú obrovské rozdiely v cenách spotrebných tovarov a služieb. Z údajov Eurostatu vyplýva, že najdrahšie nákupy sú v Dánsku a Írsku, kde ceny dosahujú 140 percent priemeru EÚ. Naopak najnižšie ceny sú v Rumunsku a Bulharsku, kde sú ceny na úrovni 56 percent priemeru únie. Hneď za nimi sa nachádza Poľsko, ktoré je so 60 percentami treťou najlacnejšou krajinou Európskej únie.
Slovenské ceny sú na úrovni 90 percent priemeru únie. Okrem Poľska je z okolitých krajín lacnejšie aj Maďarsko (67 %) a Česko (80 %). Naopak ceny v Rakúsku sú vyššie ako na Slovensku a dosahujú 112 percent priemeru EÚ.
Na prvý pohľad je rozdiel medzi Slovenskom a lacnejšími okolitými krajinami v tom, že Poľsko, Česko a Maďarsko nepoužívajú euro. „Vyššia cenová hladina na Slovensku môže v určitej miere súvisieť aj s eurom, keďže je vyrovnávanie cien medzi krajinami jednoduchšie. Za signifikantnejší faktor však považujem rozdiely vo výške DPH, ktorá je napríklad v prípade potravín výrazne nižšia v Poľsku či v Maďarsku,“ vraví ekonomický analytik Tatra banky Andrej Martiška.
Za potravinami sa cestovať oplatí, za alkoholom nie
Ceny potravín na Slovensku sú na úrovni 96,8 percenta z priemeru EÚ. Zo susedných krajín sú potraviny lacnejšie v Českej republike (76,3 %), Maďarsku (62,2 %) ako aj v Poľsku (57,8 %). Poľsko štandardne uplatňuje na väčšinu potravín DPH vo výške 5 percent. V tomto roku DPH na potraviny pritom dočasne znížila na nulu. Na Slovensku DPH dosahuje 20 percent a na vybrané základné potraviny 10 percent.
Z okolitých krajín sú v porovnaní so Slovenskom potraviny drahšie len v Rakúsku. Tamojšie ceny dosahujú 115,1 percenta priemeru EÚ.
Pri alkoholických nápojoch a tabakových výrobkoch nie sú také veľké rozdiely ako pri potravinách. Najlacnejšie tieto produkty možno kúpiť v Maďarsku, kde stoja 69,4 percenta z priemerných únijných cien. Len o niečo drahšie sú v Poľsku, kde ich cena dosahuje 69,9 percenta priemeru EÚ. Na Slovensku za alkoholické nápoje a tabak platíme 79,2 percenta z priemerných cien v únii. Len o niečo vyššie sú ceny v Česku (79,3 %). Ceny v rakúskych obchodoch sú aj v tomto prípade výrazne vyššie ako na Slovensku a dosahujú 97,5 percenta priemeru EÚ.
Kto by sa chcel vybrať na cesty za lacným alkoholom a tabakom, mal by podľa štatistík Eurostatu cestovať do Bulharska. Tamojšie ceny sú na úrovni 60,8 percenta priemerných cien v EÚ. Naopak najvyššie ceny sú v Írsku (186,9 %).
Otázna metodika
Ceny oblečenia na Slovensku sú nad priemerom únie a dosahujú 103,4 percenta európskeho priemeru. Oblečenie je v porovnaní so Slovenskom lacnejšie vo všetkých okolitých krajinách. Mierne lacnejšie ako na Slovensku je v Rakúsku (102,8 %) a v Česku (99,9 %). Výrazne nižšie ceny sú v Poľsku (85,2 %) a predovšetkým v Maďarsku (73 %). V Maďarsku sú dokonca najnižšie ceny oblečenia v celej Európskej únii. Naopak najvyššie sú v Dánsku (129,9 %).
Obuv sa na Slovensku predáva za 97,4 percenta priemerných európskych cien. Zo susedných krajín je drahšia len v Rakúsku (109,4 %). České obchody obuv predávajú za 95,8 % priemerných cien v EÚ. Maďarské ceny sú na úrovni 90,3 percenta priemeru únie a poľské ceny obuvi dosahujú 83,7 percenta priemeru. Najlacnejšie spomedzi krajín EÚ sa dajú topánky kúpiť v Bulharsku, kde stoja 69,3 percenta z priemerných cien v únii.
Či je úspora pri nákupe v okolitých krajinách naozaj taká veľká, ako hovoria štatistiky, je však otázne. Údaje Eurostatu, ktoré vychádzajú z parity kúpnej sily, vykazujú v prípade Slovenska určité metodologické nezrovnalosti, na ktoré už dlhodobo poukazuje viacero slovenských analytikov. Treba ich preto podľa nich brať s určitou rezervou.
Viacerí ekonómovia napríklad kritizovali marcovú štatistku, podľa ktorej je Slovensko tretie najchudobnejšie v EÚ. Podľa tejto štatisticky je Slovensko napríklad chudobnejšie ako Rumunsko. „Nemám k tejto metodike veľkú dôveru, pretože normálny rast HDP ani údaje o inflácii často nevysvetľujú rast a pokles jednotlivých ekonomík v štatistikách, ktoré uvádza Eurostat,“ povedal v marci pre Denník E k týmto číslam bývalý šéf výskumu Národnej banky Slovenska Martin Šuster.
