Expert na finančné právo: Až na pár výnimiek sú fintechy technologicky zaostalé

Je za rozumnú reguláciu fintechov aj kryptomien. Kritizuje nesprávnu aplikáciu legislatívy proti praniu špinavých peňazí, ktorá zaťažuje podnikateľov. „Neskúsený zamestnanec oddelenia na kontrolu prania špinavých peňazí nemá šancu odhaliť podvod,“ hovorí pre Finsider Marek Bočanek, riaditeľ spoločnosti Purple Technology, ktorá poskytuje outsourcované služby pre obchodníkov na forexe.

---

---

Vaša firma poskytuje zdieľané centrum služieb pre obchodníkov na forexe. Čo môžu obchodníci zdieľať, keďže si navzájom konkurujú?

Naša činnosť spočíva v poskytovaní služieb klientom, ktorí v rámci takého rozsahu trhu sú síce schopní si konkurovať, ale prakticky k tomu dochádza minimálne. Každý z nich má svoj „business niche,“ ktorému sa venuje. Zvyšok generických klientov z krajín, kde môže ku konkurencii dochádzať, je skutočne minimálny. Je to podobné ako v prípade účtovníkov, daňových poradcov, audítorov, ktorí majú často konkurujúce si subjekty za svojich klientov.

Na čom pri vás ušetria?

Výhodné pre nich je to, že sme schopní im poskytnúť relatívne lacnejšiu službu od náboru klientov, compliance až po vývojárov aplikácií alebo platobných brán. Vzhľadom k skúsenostiam nášho personálu ich to v konečnom dôsledku vyjde lacnejšie, keďže mnoho systémov už máme dávno licencovaných a integrovaných.

Riešite pre klientov aj onboarding a klientské zóny. Aký je medzi nimi rozdiel?

Onboarding predstavuje komplexný proces prijímania klienta od nastavenia registračného formuláru, právne posúdenie nutných informácií, AML compliance (dodržiavanie opatrení proti praniu špinavých peňazí – pozn. red.) či posúdenie rizík. Klientská zóna je vývojársky produkt, ktorý zabezpečuje, aby dochádzalo k efektívnej interakcii s klientom. S tým býva poskytovaná i platobná brána a pomoc s hľadaním účtov, aby mali naši klienti všetko „pod jednou strechou.“

Dnes sú obe činnosti predmetom zintenzívnenej AML regulácie. Spôsobuje to vašim klientom starosti?

Áno a práve to býva dôvod, prečo to prenechávajú odborníkom. Je pravda, že zaučiť a vytrénovať dobre fungujúci tím so skúsenosťami je otázka času a nie vždy má na to finančná inštitúcia čas i kapacity.

Nie je obchodovanie s menami veľmi špekulatívne, alebo sa dá postaviť na nejakých modeloch?

Sám som sa obchodovaniu na forexe venoval a určite tam riziká spojené so špekuláciou sú. Sú ale obdobia, keď je trh veľmi pasívny a ľudia preferujú namiesto mien akcie, komodity prípadne kryptomeny. Preto aj dnes je možné vidieť, že prakticky každý forex broker poskytuje všetky tieto obchodné nástroje. Ide skôr o jeho konkurencieschopnosť a bezpečnosť na základe jurisdikcie, bánk a klientskeho prístupu vrátane vyvinutej klientskej zóny a aplikácií.

Regulácia v EÚ sa pritvrdzuje nielen pre banky, ale aj vo finančnom sektore ako celku. Ako to postihuje obchodníkov s menami?

Samotná regulácia obchodovania je už relatívne stabilná, ide skôr o prevenciu prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Legislatíva sa neustále vyvíja a finančné právo rieši jej začlenenie do existujúcej úpravy. To sa odráža aj na oddeleniach AML compliance, ktoré často tápajú pri vyžadovaní dokumentácie, lebo im vágna úprava bez hlbšej interpretácie nedáva jasné stanovisko ku konkrétnym prípadom.

Banky majú často problém nadviazať korešpondenčný vzťah s inou bankou

Učíte aj na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity, kde ste s kolegom zaviedli do prednášok a seminárov aj oblasť prania špinavých peňazí. Prečo?

Finančné a platobné inštitúcie často potrebujú i hlbšie právne posúdenie konkrétnych právnych konštruktov, na čo bohužiaľ neskúsený compliance officer nemá kapacitu, a to je vidieť v preventívnom odmietaní vyššieho rizika namiesto stanovenia si kritérií, ktoré musí taký subjekt splniť.

Ako sa vašich klientov týka legislatíva proti praniu špinavých peňazí?

Primárnym problémom pre všetky subjekty vo vyššie rizikových odboroch ako napríklad pre inštitúcie elektronických peňazí či krypto zmenárne je otváranie účtov. Stalo sa to skutočne existenčnou záležitosťou. Čo často bežný spotrebiteľ nevidí, sú aj vážne problémy samotných bánk nadviazať korešpondenčný vzťah s inou bankou.

Prečo forex brokeri čelia často odmietnutiu bánk, ak si tu chcú otvoriť účet?

Problémom je, že pôvodným účelom zákonodarcu bola ich hlbšia kontrola a nie odmietanie. Preto sa dá tento výsledok AML legislatívy na trh považovať v určitých momentoch za diskriminačný, narušujúci princíp rovnosti v podnikaní. Práve tu vidím našu pridanú hodnotu, pretože máme veľmi silný tím ľudí skúsených v platobnom styku. Boli by ste prekvapený, koľko bánk si nevie samo naviazať korešpondečné vzťahy, preto potrebujú práve poradenstvo v tejto oblasti.

Sprísnilo sa niečo v legislatíve po ruskej invázii na Ukrajinu?

Skôr len dopad sankcií a zaradenie Ruska na sankčný zoznam spôsobil úpravu reťazca prevodov. Smutnou realitou je, že naďalej dochádza k jeho obchádzaniu cez nespolupracujúce krajiny. Samozrejme, tlak finančných regulátorov v USA a EÚ, spôsobí ešte určité posuny v platobnom styku. S medzinárodnou úpravou je to vždy tak, že dokiaľ pravidla všetci nedodržujú, kanály sa vždy nájdu.

Pre brokerov sa niečo zmenilo?

Okrem odmietania ruských a bieloruských klientov si myslím, že nedošlo k výrazným prepadom, skôr naopak k zvýšenému záujmu ľudí o obchodovanie s komoditami. Preto si brokeri musia sledovať riziká spojené s obchodovaním. Väčšina z nich sa nemôže sťažovať na nezáujem.

Sú regulátory kvalifikovaní posúdiť každý biznis a prevody vašich klientov?

Dohľad takto úplne nefunguje. Národné banky majú vyvinutý relatívne dobrý systém dohľadu. Ide primárne o schválenie systému pre prevenciu prania špinavých peňazí a financovania terorizmu v rámci licenčného konania. Následne po udelení licencie dohľad funguje na základe pravidelného reportingu. Objaví sa až pri objavení konkrétneho prípadu napríklad pri oznámení banky alebo sťažnosti klienta. Môže to mať silný dopad na licenciu, preto sa vždy snažíme spolupracovať s našimi klientmi, aby tomu predišli adekvátnou kontrolou klientov.

Dá sa pri dohľade niečo zlepšiť?

Je tu možno cesta lepšieho dohľadu formou účtov pod centrálnou bankou, ako to môžeme vidieť v Litve. Každopádne tam to skončilo výhradne pri zbernom účte pre novo licencované spoločnosti, inak je systém dohľadu dosť podobný nášmu.

Naznačujete, že veľa zamestnancov zodpovedných za prevenciu prania špinavých peňazí v bankách nemajú dostatočné vzdelanie alebo skúsenosti. Nemá to potom negatívne dopady na vašich klientov?

Je to bohužiaľ problém novej úpravy a nezáujem bánk venovať tejto oblasti adekvátnu pozornosť. Banky často berú činnosť compliance ako nutné zlo, idúce proti ich obchodu. Je to síce oddelenie, ktoré vzniká v dôsledku novej úpravy, ale práve dovzdelaním zamestnancov AML compliance oddelení s úpravou a právnymi modelmi i možnosťami zneužitia systému môže banka vytvoriť viac proklientský prístup. Vyhne sa často nezmyselným požiadavkám, ktoré vznikajú práve buď z obáv v dôsledku neznalosti klienta alebo zaužívanej praxe odškrtávacích zoznamov namiesto posudzovania klientov prípad od prípadu.

Fintechy nezatienia banky vo všetkom

Používajú vaši klienti na prevody klasické banky alebo skôr fintechy (alternatívne platobné inštitúcie), ktoré využívajú smernicu o platobných službách (PSD2), smernicu o inštitúciách elektronických peňazí a otvorené rozhrania bánk?

Obe. Fintech spoločnosti aj banky majú veľa čo ponúknuť. Akurát po vytvorení SEPA priestoru pre platby pre nich platobný styk nehrá z hľadiska ziskovosti takú rolu, pretože ak si zohľadníme poplatky za prevody a spojené poplatky s účtami občanov i spoločností, je každému jasné, že sú nízke a úvery či investície prinášajú výraznejší zisk.

Fintechy zarábajú najmä na transakčnom biznise.

Áno, ale technológia je často sekundárna, česť výnimkám. Fintech spoločnosti majú krásny front-end, ale reálne oproti bankám veľa v platobnej sfére neponúkajú. Ide skôr o bližší kontakt s klientmi, príjemnejšie rozhranie pre retail a väčšiu ochotu prijímať rizikovejších klientov, s ktorými banky doslova „nestrácajú čas.“

Fintechy sa chvália, že ich systémy sú technologicky inovatívne, vy tvrdíte, že niektoré sú zaostalé?

Bohužiaľ až na pár výnimiek sú fintechy technologicky zaostalé. Vyznie to síce ako oxymoron, ale veľa fintechov svoju platformu nevyvinie a používa len prenajatú cez takzvaný whitelabel alebo veľmi chybovú vlastnú. Veľa týchto spoločností slúži len pár klientom, zatiaľčo systematických globálnych hráčov medzi nimi nie je až tak veľa. Práve tí sú schopní dotiahnuť aj svoju technológiu do konca, zaistiť biznis model v podobe účtov v rôznych krajinách, a tiež poskytnúť klientom produkty, ktoré potrebujú. Na pozadí už funguje legendárna neviditeľná ruka trhu Adama Smitha, ktorá prinesie klientov tým, ktorí ponúkajú kvalitnejšie služby.

Na trhu sa vyrojilo veľa fintechov, ktoré chcú konkurovať platobným gigantom, akými sú Visa či Paypal. Majú šancu preraziť rýchlosťou či aj nižšími poplatkami?

Rýchlosť je u fintechu veľmi diskutabilná z hľadiska systému ich fungovania. Wallet-to-wallet transakcie sú rýchle, keďže ide o prevod v rámci ekosystému inštitúcie elektronických peňazí alebo platobnej inštitúcie. Ak dochádza k prevodom mimo fintechov, aj tak sa musia peniaze preposielať z účtu, ktorý má inštitúcia u štandardnej banky. Tým pádom čelí identickým AML otázkam a realizuje prevod zo svojho účtu, ktorý ide formou štandardného bankového prevodu.

V čom môžu mať konkurenčnú výhodu?

Môžu ju dosiahnuť, ak zaistia čo najviac účtov v rôznych jurisdikciách, podobne ako to robí Western Union pre štandardné prevody. Potom vedľa nich vytvoria čo najväčší ekosystém pre wallet-to-wallet prevody, poskytujú kartové prevody, ktoré sú zaujímavé najmä pri rýchlych vkladoch, ale i výberoch. Tak prerazil Revolut. Tiež fintechy môžu obsluhovať viac zanedbávané regióny cez partnerstvá s lokálnymi platobnými metódami v Ázii či v Európe, pre retail i právnické osoby, ako napríklad Walletory PTE.

Aké vidíte nové riziká a výzvy v prípade fintechov?

Doba určite nahráva fintechom. Tieto spoločnosti rastú i s neochotou bánk spolupracovať s rizikovejšími klientmi v dôsledku rozširujúcej sa AML legislatívy a znižujúcou sa zaujímavosťou transakčného biznisu pre banky. Riziká s tým spojené sú najmä pooling (zhrnutie peňazí viacerých klientov na jednom účte – pozn.red.) klientskych prostriedkov u bánk na zberných účtoch, kde sa s ďalšími medzinárodnými prevodmi reálne stráca transparentnosť. Na túto oblasť je často i dohľad krátky. Dochádza k porušovaniu pravidiel ochrany vkladov, keď veľa fintechov namiesto banky zverí svoje peniaze ďalšiemu fintechu. Tým sa ochrana peňazí klientov veľmi znižuje a vzniká riziko možného postihu účtu kvôli pár klientom, čo má negatívny dopad i na ostatných klientov.

Budúcnosť platieb kartou

V západnej Európe je stále populárnejšie platiť za tovar priamo z účtu na účet. Tento trend podporujú samotní obchodníci, ktorí sa chcú vyhnúť poplatkom za kartové transakcie. Je to budúcnosť platieb?

Veľmi to závisí od regiónu a technológie, ktorú daná krajina využíva. V Európe je vysoký počet používateľov pracovných laptopov, a to sa odráža i na desktopových riešeniach. V Ázii ľudia robia všetko výhradne cez mobil a aplikácie. Často riešenia v Ázii robia platby pohodlné len pre retail, kde sa dá hovoriť o prepracovanej technológii, no pre podnikanie právnických osôb bývajú naopak platformy pomerne zaostalé a nelogické, vrátane veľkých bánk.

Ako sú na tom banky v Afrike a v USA? Sú inovatívne?

Ľudia sú často prekvapení, ak ich odkážem na africké bankovníctvo. Ako príklad môžem použiť nigérijskú banku Zenith, ktorá sa mimoriadne posunula v bankovníctve. Domáce prevody v rámci Nigérie fungujú veľmi rýchlo a efektívne, k tomu vláda podporuje aj rozvoj elektronickej meny e-nairy. Naopak banky v Spojených štátoch majú pomerne zastaralé systémy.

Takže karty budú naďalej zohrávať významnú rolu pri platbách?

Áno. Spoločnosť WorldPay v rámci Global Payments Report očakáva nárast digitálnych a mobilných peňaženiek v rámci ecommerce, ale karty naďalej predstavujú podstatnú časť POS prevodov. Preto musíme brať do úvahy hlavne región, v ktorom sa dané prevody odohrávajú. Nezabúdajme tiež na krypto aktíva, najmä stablecoiny v prípade rizikovejších krajín.

Súmrak kryptomien

Vlani skrachovala veľká krypto burza FTX a kryptomenám sa nedarilo. Je to začiatok súmraku týchto mien či sa len čistí trh s bublinami?

FTX mal skutočne významný dopad na trh a aj dohľadové orgány. Tie začali ku krypto aktívam pristupovať ešte viac negatívne. Dotklo sa to najmä ázijských podnikateľov, kde mnohé orgány sprísnili postup aj voči kryptoburze Binance. Nieže by to bolo jednoduché už predtým, ale rozhodne sa situácia zhoršila z hľadiska voľnosti podnikania.

Má prísnejšia regulácia aj pozitívnu stránku?

Áno. Je to odkaz krypto zmenárňam a krypto platobným inštitúciám, že sprenevera klientskych peňazí sa tolerovať nebude. Fanúšikov kryptomien bohužiaľ niekedy prekvapí, aký počet podvodov s kryptom kazí reputáciu druhej skupine férových podnikateľov v tejto oblasti. Každopádne krypto aktíva sa dostali pod poriadny drobnohľad.

Bude sa regulácia kryptomien sprísňovať?

V Európskej únii vidím veľký potenciál v novej úprave nariadenia o krypto aktívach (MiCA -Markets in crypto assets). Tá úprava pôsobí dobre, aj keď tam sú niektoré duplicitné oblasti úpravy. Nariadenie stanovuje základný rámec licencií a podnikania v tejto oblasti aj s príslušným dohľadom a striktnejšími podmienkami. Tým sa aspoň poskytuje trhu určitá forma právnej istoty, ktorá tu jednoznačne chýbala.

Má význam v tomto štádiu rozvoja obchodovania s kryptomenami ich úplne zakázať či skôr lepšie zregulovať?

Krypto aktíva sú naďalej inštrument, ktorého využitie má zmysel. Preto úplný zákaz nevnímam ako prínosný. Musí však dôjsť k prijatiu racionálnej úpravy, ktorá plní i hospodársky zmysel, aj zapadá do existujúcej regulácie a nevznikne nám zbytočný paškvil, ktorý len prinesie viac zmätkov.

Na čo by si regulátory mali dať pozor?

Je nutné si uvedomiť, že v prípade kryptoaktív zasahujú do dvoch oblastí. Primárne do platobného styku a potom do kapitálového trhu. Z toho dôvodu musí aj zákonodarca venovať pozornosť obom modelom, aby mali spoločnosti podobné podmienky a neprinášali jednému alebo druhému nástroju zbytočnú výhodu. Krypto aktíva sú užitočné, ale dajú sa určite aj zneužiť.