Vysoké úrokové sadzby a rast inflácie majú za následok, že časť hypoték, ktoré banky poskytujú, sú rizikovejšie ako v minulosti. Aby záujemcovia o úver získali požadovanú nehnuteľnosť, musia totiž často ísť až na hranu limitov, ktoré určujú, koľko si môžu maximálne požičať. Pri predstavovaní Správy o finančnej stabilite to dnes povedal riaditeľ odboru finančnej stability Národnej banky Slovenska (NBS) Marek Ličák.
Pravidlá NBS určujú, koľko peňazí musí žiadateľovi o úver zostať z mesačnej výplaty po zaplatení všetkých splátok úverov. Ak rastú úrokové sadzby, zvyšuje sa mesačná splátka. Mnohé domácnosti tak narážajú na to, že im nemusí vyjsť požadovaná výška hypotéky. Často si tak predlžujú splatnosť, aby im klesla splátka a zmestili sa do stanoveného limitu.
Podľa M. Ličáka pri poskytovaní hypoték dnes dominuje ročná fixácia. Predseda predstavenstva spoločnosti Finportal Rudolf Adam v rozhovore pre Finsider už vo februári povedal, že čoraz častejšie sa stretávajú s tým, že klienti si najprv vyberú dlhšiu fixáciu, no nakoniec skončia pri ročnej, pretože ju banky ponúkajú s nižším úrokom. Vďaka tomu žiadateľ môže splniť podmienky na maximálnu výšku hypotéky a získa tak úver v požadovanej výške. Ak by si zvolil dlhšiu viazanosť sadzby, mal by vyšší úrok a musel by si požičať menej peňazí.
Títo klienti tak musia rátať s tým, že v budúcnosti im úroková sadzba narastie. „S istotou vieme povedať, že úroky neklesnú,“ povedal člen bankovej rady NBS Vladimír Dvořáček.
Pripravovať na nárast sadzby by sa mali dlžníci, ktorí dnes splácajú hypotéku s úrokovou sadzbou do jedného percenta. Ak im po refixácii úrok stúpne na vyše štyri percentá, môžu zažiť šok. Napríklad, ak má niekto ešte splatiť počas 20 rokov 100-tisíc eur a dnes má úrokovú sadzbu 0,5 percenta, platí mesačnú splátku 438 eur. Ak mu úrok vzrastie na 4,2 percenta, jeho mesačná splátka sa zvýši na 617 eur.
Pre mnohé domácnosti to môže byť problém, keďže pre infláciu im narástli aj ostatné výdavky. Rast platov pritom vlani zaostával za infláciou, v dôsledku čoho 70 percent zamestnaným klesli reálne príjmy. M. Ličák upozorňuje na to, že v minulosti dlhodobo rástli príjmy rýchlejšie ako výdavky. Vďaka tomu by priemerná domácnosť mala zvládnuť rast úrokových sadzieb.
M. Ličák vraví, že hoci sa zvyšuje príliv rizikovejších úverov, len malá časť úverového portfólia bude čeliť ťažkostiam so splácaním. Zo stresového testu NBS vyplýva, že v priebehu nasledujúcich troch rokov môže mať ťažkosti so splácaním šesť percent domácností a v prípade spotrebných úverov deväť percent domácností.
Národná banka Slovenska preto podľa V. Dvořáčka nechystá zmeny pri poskytovaní hypoték. „Nemáme v tejto chvíli pripravený žiadny balíček, ktorým by sme chceli meniť štandardy či už smerom hore alebo ich uvoľňovať,“ tvrdí.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
