Slovenská ekonomika rástla v treťom štvrťroku 2023 očakávaným tempom na úrovni 1,1 %. Štatistický úrad potvrdil svoje skoršie dáta. Medzikvartlány rast slovenského HDP bol po sezónnom očistení na úrovni 0,2 %, čo znamená, že ekonomika spomalila. Ako sme očakávali, rast podporil najmä výrazný prebytok zahraničného obchodu. Napriek očakávaniam, sme nevideli razantnejší vplyv peňazí z eurofondov a plánu obnovy na investície, ktoré by naďalej mali prelievať do našej ekonomiky.
Rast ekonomiky potiahol zahraničný obchod. Vývoz si udržal aj napriek postupnému ekonomickému ochladeniu mierny reálny rast na úrovni 0,1 %. Podľa očakávania pokračoval reálny pokles v oblasti dovozu, pod čo sa významne podpísal pokles cien na energetických komoditách. Našu exportnú aktivitu ťahá automobilový priemysel, ktorý tvorí takmer dve tretiny exportu, pričom viac ako 70 % tohto exportu smeruje do štátov európskej dvadsať sedmičky. Slovenské automobilky tak naďalej vzdorujú súčasnému útlmu dopytu a to aj vďaka skorším objednávkam z obdobia pandémie.
Spotreba domácnosti ostáva naďalej v zápore a medziročne klesla o 1,8 %. Hoci ekonomický rast v predchádzajúcom roku ťahala spotreba domácností aj vďaka pandemickým úsporám, od začiatku tohto roka sa situácia zmenila. Spotreba domácností je pod tlakom čo vidíme od začiatku roka aj v slabých maloobchodných tržbám, ktoré ostali aj v celom treťom štvrťroku v zápore. Výdavky domácností zostávajú pod tlakom v dôsledku nízkej miery úspor, ktorá dosiahla na konci minulého roka minimálnu úroveň, spolu so záporným reálnym príjmom.
Aktuálna miera úspor z disponibilných príjmov bez peňazí ktoré domácnosti posielajú do dôchodkových pilierov ostala aj v treťom štvrťroku na hlboko podpriemernej úrovni 2,7 % (sezónne očistené). Domácnosti tak naďalej musia kvôli diskomfortnej situácií dôkladne zvažujú každý nákup v oblastiach tovarov, ktoré nie sú pre život nevyhnutné. Po zvoľnení inflácie a návratu k reálnemu rastu miezd, ktoré v treťom štvrťroku 2023 ešte ostali v zápore 0,6 %, by sa mala k rastu vrátiť aj celková spotreba slovenských domácnosti. Tá tvorí približne 60 % nášho HDP. Túto zmenu však očakávame až v budúcom roku. Spotreba verejnej správy sa naopak po 6 kvartáloch vrátila do plusu.
Investície sú v tomto štvrťroku pre nás skôr sklamaním, keď medziročne rástli iba tempom 2,8 %, hoci po revízií štatistickým úradom vidíme, že investície rástli dynamickejšie v predchádzajúcom druhom štvrťroku. Naďalej očakávame, že sa v našej ekonomike ešte ukáže výraznejší vplyv európskych peňažní. Práve schopnosť efektívne čerpať tiet zdroje je pre rast našej ekonomiky v tomto roku kľúčová a predstavuje pre Slovensko potenciál a príležitosť pre dlhodobý rozvoj našej krajiny. Zásoby sa naďalej na raste ekonomiky podieľali negatívne.
Od začiatku roka firmy výrazne čerpajú zo svojich skladových zásob, pravdepodobne aj kvôli dobiehaniu objednávok z uplynulého obdobia spojeného so skoršími početnými problémami v dodávateľských reťazcoch, skôr či neskôr sa však tento potenciál vyčerpá.
Budúca výkonnosť našej ekonomiky tak bude vo veľkej miere závisieť od ekonomickej výkonnosti našich významných obchodných partnerov, najmä Nemecka. Pre celý rok 2023 očakávame medziročný rast HDP na úrovni 1,1 %, ktorý zabezpečia najmä očakávané fiškálne stimuly z fondov EÚ (na úrovni približne 5 % HDP). Určujúcim faktorom ostáva schopnosť našej krajiny tieto zdroje efektívne a rýchlo absorbovať.
V budúcom roku 2024 rátame už s oživenou spotrebou domácností, pokračujúcim oživením zahraničného obchodu a opäť aj pokračujúcou investičnou aktivitou vďaka Plánu obnovy a čiastočne aj novým eurofondom. Možno očakávať, že spotreba verejnej správy by mala byť v budúcom roku pod tlakom v dôsledku potrebnej konsolidácie verejných financií, ale politická realita môže ukázať opak. Navrhované vyššie dane vysoko pravdepodobne povedú k nižšiemu ekonomickému rastu. Očakávame, že ekonomika bude v budúcom roku rásť na úrovni 2 %.
Marián Kočiš, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne
