Podiel mladých ľudí vo veku od 15 do 29 rokov, ktorí nepracujú, ani sa nevzdelávajú, presiahol na Slovensku v minulom roku 12%. A hoci sa ponúka rýchly záver o „lenivej generácii“, záver zďaleka nie je taký jednoduchý. V tejto kategórii (tzv. NEET) sú aj tí z nich, ktorí sa starajú o deti či ťažko chorých členov rodiny, sami majú zdravotné znevýhodnenie či sú v dôsledku situácie na trhu odradení od hľadania práce. Vo všeobecnosti však najväčšiu skupinu zvyčajne tvoria mladí nezamestnaní.
A hoci sme blízko európskeho priemeru a niektoré európske krajiny zažívajú tento problém oveľa vypuklejší, spokojní byť nemôžeme, keďže táto perióda života môže mať dlhotrvajúci a zásadný vplyv na životy mladých. Z ekonomického hľadiska majú mladí ľudia v kategórii NEET väčšiu pravdepodobnosť nezamestnanosti aj v budúcnosti, a to dokonca aj na horizonte piatich či desiatich rokov. Ak si aj prácu nájdu, častokrát ide o nízko kvalifikované pozície, čo zároveň ničí aj ich vyhliadky na ďalší rast miezd. Výskum ukazuje, že nezamestnanosť v tomto skorom veku v priemere prináša nižší príjem o 8 až 15% aj o mnoho rokov neskôr, samozrejme tu však rolu zohráva dĺžka obdobia bez práce či ďalšie špecifické faktory. Nemecká ekonomika sa v úvode roka prepadla do recesie, oslabená bola najmä spotreba domácností. Rastu najväčšej európskej ekonomiky naopak pomohli investície.
Podiel mladých ľudí (15-29 rokov), ktorí nepracujú ani sa nezúčastňujú vzdelávania v akejkoľvek forme (tzv. NEET – not in employment, education or training ), na Slovensku v minulom roku poklesol na 12,3%, medziročne je to o necelé dva percentuálne body menej. Situácia je vypuklejšia najmä u mladých žien, kde sa týka asi štrnástich percent z nich, u mladých mužov ide o necelých jedenásť percent.
Tieto hodnoty sú tesne nad úrovňou priemeru Európskej únie, kde podiel dosahuje necelých 12%, opäť výraznejšie u dievčat (13,1%) než u chlapcov (10,5%). Spomedzi krajín ide najmä o Rumunsko s podielom až na úrovni necelých 20%, vysoko nad priemerom však skončila kategória mladých žien v Rumunsku s viac než štvrtinovým podielom. Druhej strane rebríčka kraľuje Holandsko s podielom mladých v skupine NEET na úrovni štyroch percent. Iba v štyroch európskych krajinách bol podiel mužov v kategórii NEET vyšší než v kategórii žien (Luxembursko, Fínsko, Belgicko, Estónsko).
Táto kategória mladých však nie je homogénna. Môže ísť o krátkodobo i dlhodobo nezamestnaných, mladých nepracujúcich kvôli zdravotnému znevýhodneniu, odradených od hľadania práce či nepracujúcich v dôsledku rodinných povinností (napríklad staranie sa o dieťa či znevýhodneného člena rodiny). Napríklad v roku 2021 nepracovali 3% mladých žien na Slovensku vo veku 15-24 rokov práve v dôsledku rodinných povinností.
Toto obdobie života, začiatku kariéry, je však pre budúcnosť mladého človeka veľmi dôležité. Štúdie uvádzajú, že táto skúsenosť má nezanedbateľný vplyv aj na mentálne zdravie, napríklad u mladých mužov v kategórii NEET bola trikrát vyššia pravdepodobnosť depresie než u ostatných rovesníkov. Častejšie sa zároveň prejavuje aj celková nespokojnosť so životom.
Vplyvy však vidíme aj v ekonomickej oblasti. „Spadnutie“ do kategórie NEET má tendenciu pretrvávať a má tak vplyv aj na budúce kariérne príležitosti. Mladí v kategórii NEET vo veku 18-19 rokov majú až o 28% vyššiu šancu že budú o päť rokov nezamestnaní. Ak sa aj dostanú do práce, najčastejšie ide o slabo platené práce, pričom perspektíva rastu mzdy je oproti rovesníkom obmedzená – ich príjem vo veku 42 rokov je v priemere nižší o 8 až 15%. Výskumy tiež ukazujú, že mladí nezamestnaní majú väčšiu tendenciu užívania alkoholu či drog. To všetko svedčí o tom, že by sa štát mal zamerať na programy pracujúce s touto skupinou mladých ľudí, cez podporu ďalšieho vzdelávania až po podporné programy zamestnávania.
Matej Horňák, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne