Dôchodkové správcovské spoločnosti musia do konca marca zaslať svojim klientom výpisy z účtov, ktoré obsahujú aj výšku predpokladanej penzie, na ktorú budú mať v budúcnosti nárok z II. piliera. Na rozdiel od roku 2022 bol ten uplynulý vo vývoji akciových a indexových fondov pozitívny. „Indexové fondy priniesli v roku 2023 svojim sporiteľom výnosy blížiace sa k 20 % a potvrdili tak rokmi overenú ekonomickú poučku, že po prepade finančných trhov doteraz vždy prišiel ich rast. Garantované dlhopisové fondy síce prerobili, no po úprave úrokových sadzieb centrálnymi bankami sa dá očakávať ich rast. Aj vlaňajší vývoj v druhom pilieri však ukázal, že pri dlhodobom investovaní sú výhodnejším nástrojom akcie a pasívne investovanie do indexov má svoje opodstatnenie,“ vysvetľuje Marek Malina, analytik online investičnej platformy Portu.
Inflácia ukázala svoju silu
Napriek rastu penzijných fondov si však mnohí investori v II. pilieri našli vo výpise z účtu nižšiu odhadovanú výšku budúceho dôchodku než pred rokom. A to aj napriek tomu, že suma, ktorú by mali mať pri odchode na penziu našetrenú, stúpla a predĺžil sa aj odhadovaný vek odchodu do dôchodku. „V aktuálnych výpisoch sporitelia vidia sumu budúceho dôchodku z II. piliera očistenú o infláciu. Budúci dôchodok je tak, obrazne povedané, prepočítaný na dnešnú hodnotu peňazí. Inflácii sa vyhnúť nedá a bude mať vplyv aj na penzie zo štátneho I. piliera. Preto je dobré zamyslieť sa, či vám bude dôchodok od štátu v budúcnosti stačiť,“ hovorí Marek Malina.
Podľa prieskumu, ktorý Portu realizovalo koncom roka 2023 pri príležitosti premerania Indexu investičnej gramotnosti, sa takmer polovica respondentov pri finančnom zabezpečení na starobu spolieha na štát. „Pozitívom je, že v porovnaní s rokom 2022 ich podiel klesol. Na druhej strane, negatívnym zistením je, že menej ľudí si na starobu cielene odkladá. Tento fakt však môžeme pripísať aj prudkému rastu cien v uplynulom období, ktorý sa podpísal pod prepad výšky reálnych platov. Mnohým ľuďom preto nezostali peniaze navyše, ktoré by si mohli odložiť,“ vysvetľuje Marek Malina.
Ďalšou pozitívnou správou je pokles podielu tých, ktorí si na dôchodok odkladajú peniaze v hotovosti a na bežných účtoch. Naopak, viac je tých, ktorí peniaze investujú, alebo využívajú termínované vklady. „Predpokladáme, že pod tento vývoj sa podpísal aj efekt rastúcich úrokových mier v bankách, ktoré reagovali na stúpajúce sadzby Európskej centrálnej banky. Viac ľudí investuje v klasických ako aj modernejších ETF fondoch, čo je tiež dobá správa,“ vyzdvihuje Marek Malina.
Pozn.: Ide o tých, ktorí si na dôchodok odkladajú
Štátne zásahy sa sporiteľom nepáčia
Ďalším faktorom, ktorý bude mať vplyv na výšku budúcich dôchodkov, je zníženie odvodu do II. piliera z 5,5 na 4 percentá. Pre tento krok vlády sa zníži suma, ktorú si budú schopní sporitelia v II. pilieri našetriť bez toho, aby doň sami posielali mimoriadne príspevky. „Nie je preto prekvapením, že významná väčšina sporiteľov v II. pilieri vníma štátne zásahy negatívne,“ hovorí Marek Malina.
Horším zistením už je, že takmer polovica respondentov na tento fakt neplánuje nijako reagovať, prípadne nevie, aká by táto reakcia mala byť. Pozitívne je, že podobný podiel respondentov tvrdí, že sa bude viac sústrediť na úspory mimo II. piliera. „Budovanie si úspor nad rámec povinných odvodov na dôchodkové zabezpečenie je správnym prístupom. Dá sa tak robiť aj pomocou dobrovoľných príspevkov do II. piliera, kde otázkou zostávajú možné budúce zásahy štátu. Alternatívou je sporiť si mimo neho, napríklad v indexových fondoch, ktoré sa osvedčujú aj priamo v II. pilieri. Najhoršou možnosťou je však spoliehať sa iba na štát,“ hovorí Marek Malina.
Podľa vedúcej Katedry ekonómie Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave – Anetty Čaplánovej, ktorá je zároveň odbornou garantkou Indexu investičnej gramotnosti, pri odkladaní si na penziu je potrebné pamätať aj na poplatky spojené s investovaním a dostupnosť ušetrených peňazí. „Na rozdiel od II. piliera, kde sú financie sporiteľov viazané a určené na budúcu výplatu dôchodkov, pri investovaní mimo neho je možné na úspory siahnuť aj skôr. Treba však pamätať na to, že investovanie by malo byť dlhodobé a nie je vhodné vyberať peniaze, ktoré si človek odkladá v sporení na dôchodok,“ vysvetľuje Anetta Čaplánová.
Pri dlhodobom investičnom horizonte stačí si na budovanie finančnej rezervy mesačne odkladať aj pomerne nízku sumu. Napríklad, pri 20 ročnom investovaní 50 eur mesačne, môže investor pri neutrálnom scenári a akciovom portfóliu s priemerným očakávaným výnosom 8 % p.a. počítať s úsporami vo výške viac ako 26-tisíc eur. Pri 30 rokoch by bola hodnota investície už viac ako 60-tisíc eur. Tento prepočet zohľadňuje ročný poplatok za správu vo výške 1 %, pričom na trhu sú aj lacnejšie riešenia. „Platí tak, že s dlhším investičným horizontom stúpa aj očakávaný výnos a zároveň klesá riziko, ktoré je s každým investovaním nerozlučne spojené. Preto je dobré investovať dlhodobo a pravidelne, čím dokáže človek ťažiť z efektu zloženého úročenia. Vďaka nemu sa zhodnocujú nielen priamo vložené peniaze, ale aj výnos z predchádzajúcich rokov,“ dodáva Marek Malina. Podľa Anetty Čaplánovej je preto dôležité, aby sporitelia výnosy, ktoré dosiahli, nevyberali a nepoužili ich na spotrebu, ale nechali ich zainvestované, aby sa mohli ďalej zhodnocovať.
