Rast slovenskej ekonomiky ostával aj v závere roka relatívne utlmený. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom zaznamenal len jemne zrýchlenie a v medziročnom porovnaní sa dynamika jeho rastu naďalej pohybovala len tesne nad 1%. Podľa predbežných odhadov Štatistického úradu sa HDP v stálych cenách oproti predchádzajúcemu štvrťroku zvýšil o 0,3% (sezónne očistené), pričom dynamika jeho medziročného rastu sa zrýchlila z 1,1% na 1,2%. V priemere za celý rok sa hrubý domáci produkt Slovenska zvýšil o 1,1%, po tom, čo v predchádzajúcom roku narástol o 1,8%.
Štruktúru rastu ekonomiky zverejní Štatistický úrad až v úvode marca. Zatiaľ len slovne naznačil, že ekonomiku v medziročnom porovnaní smerom nahor potiahli predovšetkým investície a čistý export, inými slovami rozširujúce sa prebytky zahraničného obchodu, ktoré sa nezvýrazňujú len v nominálnom vyjadrení, ale aj po očistení o cenové vplyvy. Fixné investície najskôr i v závere roka ťažili z dočerpávania eurofondov z predchádzajúceho rozpočtovacieho obdobia, ktoré bolo nevyhnutné vyčerpať do konca minulého roka. Prudký prepad produkcie stavebníctva v decembri ale môže naznačovať, že po konci eurofondového cyklu by mohli mať verejné investície opätovný problém v prechodnej fáze nábehu investícií z nového rozpočtovacieho obdobia, či Plánu obnovy.
Predchádzajúce štvrťroky naznačovali, že pomerne silný medziročný rast si držia aj súkromné investície, s výnimkou klesajúcich investícií domácnosti do nehnuteľností. Spomalenie úverovej aktivity smerom k záveru roka ale naznačuje, že podnikové investície, hoci medziročne stále vyššie, by pomaly mohli tiež strácať dych.
Prebytky zahraničného obchodu sa rozširovali aj v závere roka a prispievali tak k medziročnému rastu HDP, a to i napriek známkam slabosti v domácom exportnom priemysle (najmä v automobilovom priemysle) v posledných dvoch mesiacoch roka. Rast exportov sa síce najskôr zastavil, nižšia domáca aktivita sa ale prejavila aj na nižších dovozoch (predpokladáme, že predovšetkým materiálu a polotovarov). Pozitívny trend vo vývoji zahraničnoobchodnej bilancie tak pretrval aj v závere roka.
Maloobchodné tržby naznačujú, že spotreba domácnosti pokračovala vo veľmi pozvoľnom zotavovaní sa. V medziročnom porovnaní sa ale porovnávala s extrémne silným záverom predchádzajúceho roka 2022, kedy domácnosti odmietali akceptovať pokles svojich reálnych príjmov a dopriali si rekordne štedré Vianoce. Napriek tomu, že spotreba domácnosti teda najskôr mierne podporila medzikvartálny rast HDP, v medziročnom porovnaní ostávala v červených číslach.
Oživenie spotreby, ktoré pozorujeme od polovice druhého štvrťroka, podporuje ustupujúca inflácia, obnovený rast reálnych príjmov domácnosti i stále relatívne odolný trh práce. Pohyby v evidencii úradov práce sa síce v druhej polovici roka zintenzívnili, nový nezamestnaní na silnom trhu práce však evidenciu pomerne rýchlo i opúšťajú. Zamestnanosť i nezamestnanosť tak viacej menej stagnujú, resp. len nepatrne sa zlepšujú. Potvrdzujú to i čísla zamestnanosti v ESA metodike (domáci koncept), ktoré Štatistický úrad zverejňuje spolu s číslami HDP. Podľa predbežných údajov sa zamestnanosť v závere roka oproti prechádzajúcemu štvrťroku zvýšila o 0,1% (sezónne očistená) a dynamika jej medziročného rastu sa tak len nepatrne zrýchlila z 0,2% na 0,3%.
Rast produktivity práce si tak udržal nezmenenú dynamiku medziročného rastu – o 0,9% v stálych cenách, resp. o 10,7% v bežných cenách. Spätná indexácia miezd a nárast miezd vo verejnej správe by pritom po dlhšom čase mohli potiahnuť rast miezd nad rast produktivity práce.
Výhľad
Rast slovenskej ekonomiky v závere roka naplnil naše očakávania a tak zatiaľ nemáme ani dôvod meniť náš výhľad rastu slovenskej ekonomiky v tomto roku. Naďalej očakávame, že ekonomický rast sa len nepatrne zrýchli z 1,1% na 1,4%. Zvýrazňujúce sa riziká v externom prostredí (nestabilná situácia vo viacerých regiónoch, vrátane regiónov kľúčových pre obchod medzi Áziou a Európou) vychyľujú i riziká nášho odhadu mierne smerom nadol
Tento rok budú na rast ekonomiky vplývať viaceré protichodné a v čase sa meniace efekty. Ekonomika najskôr vstúpi do tohto roka pomerne rozpačito. Priemysel a zahraničný obchod bude stále nahlodávať slabý externý dopyt, ktorý navyše zvýraznia znovuobjavené úzke hrdlá, tentoraz v dôsledku problémov v Suezskom prieplave. V priebehu roka zatiaľ ale stále očakávame, že globálny obchod by sa predsa len mohol začať postupne zotavovať, čo by sa smerom k záveru roka mohlo pozitívne prejaviť aj na výkone slovenského priemyslu (a exportu).
Ekonomiku môže v úvode roka brzdiť aj útlm verejných investícií. Už tradične je prechodné obdobie medzi koncom starého a nábehom nového rozpočtovacieho obdobia poznačené i dočasným poklesom verejných investícií. Nábeh nových investícií z nového rozpočtovacieho obdobia, či Plánu obnovy pritom môže spomaľovať i politický cyklus – nástup novej vlády často vedie i k prehodnocovaniu časti priorít, čo môže nábeh nových projekt opäť o niečo oddialiť. Najmä v prvej polovici roka tak môžeme pozorovať negatívny vplyv verejných investícií na rast HDP. V priebehu roka by ale mali postupne nabiehať nové projekty a negatívny príspevok verejných investícií by sa mal začať citeľne zmierňovať.
Silný a stále relatívne odolný trh práce, ustupujúca inflácia a obnovený rast reálnych miezd i vyššie transfery z verejného rozpočtu domácnostiam (energie, hypotéky, 13. dôchodky) by mali v tomto roku podporiť spotrebu domácnosti. Naznačuje to i spotrebiteľská dôvera, ktorá sa v úvode roka vyšplhala nad dlhodobý priemer a dosiahla i nové popandemické maximum. Zatiaľ len plazivé zotavenie spotreby domácnosti, ktoré sme videli v druhej polovici minulého roka, by tak malo pretrvať aj v tomto roku a navyše by malo i výraznejšie pridať na tempe. Na rozdiel od záveru minulého roka už spotrebu v medziročnom porovnaní nebude nadol tlačiť ani vysoká porovnávacia základňa, a tak by sme sa už v úvode roka mohli opätovne dočkať i jej medziročného rastu. Spotreba domácnosti by tak mala byť tento rok jedným z hlavných ťahúňov rastu domácej ekonomiky.
Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank
