Štatistický úrad potvrdil relatívne pozitívne predbežné čísla rastu slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku. Rast HDP sa počas jari zrýchlil – v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom vzrástol o 0,4% (sezónne očistené), pričom dynamika jeho medziročného rastu sa zrýchlila z 1,0% na 1,5%, resp. z 1,1% na 1,3% pri údajoch očistených o sezónny a kalendárny efekt. Medziročný rast ekonomiky sa zrýchlil po 7 kvartáloch postupného spomaľovania.
Tak ako už naznačil Štatistický úrad vo svojom komentári pri zverejnení predbežných čísel, zdroje rastu slovenskej ekonomiky sa v porovnaní s úvodom roka zásadnejšie nezmenili. Ekonomiku ťahal smerom nahor výlučne čistý export, zatiaľ čo domáci dopyt ďalej slabol. Medziročne sa znížil až o 6,9%. Nižší domáci dopyt zároveň tlmil aj tlak na dovozy, čo len zvýraznilo prebytky zahraničného obchodu, a to aj napriek „len“ stagnujúcim vývozom. Vývozy sa medziročne zvýšili len o zanedbateľných 0,1%, ťahané nahor predovšetkým zotavujúcim sa automobilovým priemyslom. Naopak, dovozy medziročne klesli až o 8,3%. Pod pokles dovozov sa najskôr podpísala slabnúca spotreba domácnosti i ďalšie rozpúšťanie zásob.
Prepad domáceho dopytu ovplyvnili najmä nižšie zásoby. Kým tvorba fixného kapitálu si držala relatívne stabilný rast tesne nad 5% (5,2%), hrubý kapitál (vrátane zmeny zásob) sa medziročne prepadol až o 19,5%. Rozpúšťanie zásob tak znižovalo rast HDP až o takmer 10 pb. – tento negatívny efekt bol však z veľkej časti tlmený nižšími dovozmi. Viac o štruktúre rozpúšťania zásob zatiaľ nevieme – predpokladáme však, že nemalá časť ide na vrub reštartu automobilového priemyslu, ktorý po uvoľnení úzkych hrdiel postupne rozpúšťa zásoby nedokončenej výroby, či naakumulovaných (rezervných) zásob. Časť zásob však môže prechádzať i do fixných investícií, najmä pri stavebných investíciách (pri ukončení stavby sa tá posúva zo zásob do fixného kapitálu).
Práve stavebné investície súkromných firiem pritom Štatistický úrad zmieňoval ako jeden zo zdrojov rastu ekonomiky už pri zverejnení predbežných čísel. Túto domnienku by mohol podporovať aj pohľad na štruktúru rastu fixných investícií – výrazný viac ako 30% (nominálny) medziročný nárast zaznamenali činnosti v oblasti nehnuteľností, či stavebníctvo. Silný rast fixných investícií ukázal aj obchod, ubytovanie a stravovanie, či finančné služby. Naopak, efekt dočerpávania zdrojov z rozpočtu EÚ sa zatiaľ stále citeľnejšie neprejavil na raste fixných investícií vo verejnom sektore.
K poklesu domáceho dopytu opäť prispela aj slabnúca spotreba. Medziročne nižšiu spotrebu vykázali domácnosti (3,6%) i vláda (2,2%). Medziročný pokles spotreby domácnosti sa pritom, v súlade s očakávania, v druhom štvrťroku ďalej prehlboval. Na druhej strane, mesačné čísla maloobchodu naznačujú, že už v priebehu druhého štvrťroka mohla spotreba domácnosti nájsť svoje dno a smerom k záveru roka by sa mohol jej (medziročný) prepad predsa len jemne zmierňovať – postupný reštart spotreby domácnosti by mohol byť podporený i očakávaným opätovným obnovením rastu reálnej mzdy v druhej polovici roka.
Náš predpoklad o významnom vplyve subvencií na rast HDP v druhom štvrťroku sa plne nepotvrdil. Medziročný prepad daní a subvencií sa síce v porovnaní s prvým štvrťrokom zmiernil z 20,9% na 13,3%, naďalej však čísla HDP výrazne znižoval. Vyššie subvencie ale naopak navyšovali rast hrubej pridanej hodnoty, ktorá sa medziročne zvýšila až o 3,3%, t.j. rástla viac ako dvojnásobným tempom v porovnaní s HDP. Rast pridanej hodnoty potiahli predovšetkým finančné služby (13,6% – najmä ako výsledok bázického efektu) a spracovateľský priemysel (6,0%). Rast v spracovateľskom priemysle však nebol ani zďaleka plošný. Drvivá väčšina jeho pododvetví vykázala medziročný pokles pridanej hodnoty, zvyčajne do 10%, avšak drevospracujúci a papierensky a chemický priemysel až o približne tretinu a petrochemický priemysel dokonca až o viac ako 80%. Rast pridanej hodnoty v spracovateľskom priemysle tak bol koncentrovaný takmer výlučne len do výroby dopravných prostriedkov (35,7%). Okrem automobilového priemyslu rástla pridaná hodnota už len v menších odvetviach farmácie a v „ostatnej“ výrobe, oprave a inštalácií strojov (nemalú časť tohto heterogénneho sektora tvorí výroba nábytku). Aj pohľad na HDP z ponukovej strany tak potvrdzuje, že za prekvapivo silnými (v porovnaní so zbytkom regiónu i Európy) číslami HDP na Slovensku stáli i v druhom štvrťroku najmä slovenské automobilky, ktoré ťažili z uvoľnenia úzkych hrdiel a stále prítomného neuspokojeného domáceho (európskeho) dopytu, ktorý sa naakumuloval počas predchádzajúcich rokov (počas pandémie a polovodičovej krízy).
Výhľad
Rast slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku príjemne prekvapil. Vyhliadky externého prostredia do druhej polovice roka sú však čoraz znepokojivejšie. Dôvodom na obavu sú najmä slabé čísla nemeckej ekonomiky, ktorá dlhodobo predstavuje kľúčového obchodného partnera slovenského priemyslu. Varovný prst zdvíha aj zhoršujúca sa nálada v slovenskej, ale i európskej ekonomike, ktorá má svoje korene práve v priemysle, ale skepsa sa čoraz viac rozširuje aj do sektora služieb. Externé prostredie, ktoré podporovalo ekonomický rast Slovenska v prvej polovici roka, by tak mohlo jemne zoslabnúť a spomaliť tak i rast slovenských exportov.
Na druhej strane, nádejou slovenskej i európskej ekonomiky by mohla byť znovu sa zobúdzajúca spotreba domácnosti. Inflácia síce ostáva nad úrovňami bežnými v poslednom desaťročí, naprieč Európou je však na ústupe. Spolu so spätnou indexáciou miezd sa tak v druhej polovici roka s veľkou pravdepodobnosťou zastaví i prepad reálnych príjmov domácnosti, čo by sa malo postupne prejaviť aj na opätovnom reštarte spotrebného apetítu slovenských i európskych domácnosti. Naznačuje to aj zlepšujúca sa spotrebiteľská dôvera (v EÚ i na Slovensku), či domáce maloobchodné tržby, ktoré, zdá sa, svoje dno najskôr našli už v apríli.
Slovenskú ekonomiku by v druhej polovici roka mali stále výdatne podporiť i verejné investície. Predpokladáme síce, že z rozpočtu EÚ na roky 2014-20, ktoré je nevyhnutné vyčerpať do konca tohto roka, prepadne Slovensku viac zdrojov ako tomu bolo v predchádzajúcom rozpočtovacom období, spolu s prvými investíciami z Plánu obnovy by však európske zdroje mali predstavovať výrazný impulz pre verejné investície (i ekonomiku). Vyššie verejné investície by pritom mohli viac ako plne kompenzovať i slabnúce súkromné investície, ktoré by mali sledovať ekonomický cyklus i rastúce úrokové sadzby.
Rastové rizika prichádzajúce z externého prostredia sa v poslednom období skôr zvýrazňovali. Lepšie čísla HDP v druhom štvrťroku i prvé známky jemného oživenia v spotrebe domácnosti v posledných dvoch mesiacoch nás ale vedú k prehodnoteniu nášho odhadu rastu slovenskej ekonomiky v tomto roku – z pôvodného 1,0% na 1,2%. V budúcom roku očakávame len jemne zrýchlenie ekonomického rastu na 1,6%. Výrazný vplyv na rast v budúcom roku však môžu mať výsledky parlamentných volieb, ktoré určia mieru i spôsob nevyhnutnej konsolidácie verejných financií.
Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank
