Priemyselná produkcia dosiahla medziročný rast na úrovni 4,7%, oproti predchádzajúcemu mesiacu vzrástla o 4,5% (sezónne očistené), čo je výrazne lepšie než ukazovali naše či trhové očakávania.

Smerom nadol priemyselnú produkciu potlačila najmä výroba kovov a kovových konštrukcií či ostatná výroba, oprava a inštalácia strojov a zariadení. Naopak, medziročný rast produkcie bol ťahaný takmer výlučne výrobou dopravných prostriedkov s medziročným rastom až na úrovni 27%. Toto bolo do veľkej miery spôsobené nízkou bázou minulého roka, ovplyvnenou rozvrhnutím letných celozávodných dovoleniek v automobilovom priemysle. Aj mesačné dáta zahraničného obchodu nám však ukazujú, že sa slovenské automobilky držia na solídnych úrovniach výkonu.

V kontexte odhadov do ďalších mesiacov pozorujeme relatívne optimistické vnímanie súčasnej situácie slovenskými priemyselníkmi s neistými vyhliadkami do budúcnosti, čo len potvrdzuje krehkosť súčasnej ekonomickej situácie. Na druhú stranu, očakávania budúcej produkcie sa vo výrobe dopravných prostriedkov už druhý mesiac držia v pozitívnych číslach, a to vrátane úrovne objednávok či predpokladu vývoja počtu zamestnancov. Slovenské automobilky tak, zdá sa, čelia aktuálnej situácii dobre. Ich výkon nateraz nebrzdí ani spomaľovanie ekonomickej aktivity v zahraničí, napríklad v eurozóne či u nášho najdôležitejšieho obchodného partnera, v Nemecku.

Vo všeobecnosti je však automobilový sektor veľmi cyklický, čo znamená, že do veľkej miery kopíruje ekonomický cyklus. Spomaľovanie ekonomík našich zahraničných partnerov bude prirodzene vplývať aj na výkon slovenského priemyslu, ktorý je silne exportne založený. Výraznejšie oživenie aj v zahraničí očakávame v priebehu budúceho roka, čo by mohlo predstavovať silnejší a trvácnejší pozitívny impulz.

A hoci inflácia vyklesáva a cyklus zvyšovania sadzieb centrálnymi bankami sa pravdepodobne dostal na svoj vrchol, svetové dianie (napr. Izrael) opäť prináša vyššiu neistotu na energetické trhy. Toto svedčí o tom, že štáty Európskej únie zďaleka nemajú hotové „domáce úlohy“ a práca na zabezpečení vyššej energetickej sebestačnosti ostáva jednou z kľúčových úloh vlád.

Matej Horňák, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne