Deti by mohli prispievať z odvodov na dôchodok svojim rodičom. Druhý pilier by mal byť znovu povinný. A do dôchodku by mohol odísť každý, akonáhle odpracuje stanovený počet rokov. To sú predstavy ministerstva práce pod vedením Milana Krajniaka o tom, ako by sa mal zmeniť dôchodkový systém na Slovensku.


Národná banka Slovenska už predstavila dvanásť bodov, ktoré by vláda mala zohľadniť pri zmenách penzií.

Krajniak chce zmeny presadiť prostredníctvom ústavného zákona o dôchodkovom systéme. Ministerstvo zatiaľ zverejnilo len predbežnú informáciu k zákonu, ktorá načrtáva významné zmeny. Do pripomienkového konania by sa mal zákon dostať v priebehu novembra. Vtedy by malo byť známe aj paragrafové znenie zákona vrátane dopadov na rozpočet.

Deti zvýšia dôchodok svojim rodičom


Ministerstvo v návrhu presadzuje, aby deti mohli časť odvod poslať svojim rodičom na penzii vo forme takzvaného rodičovského bonusu. Podľa zverejnenej predbežnej informácie by sa dôchodok rodičov mohol zvyšovať o odvod do rezervného fondu. Ten v súčasnosti dosahuje 4,75 percenta platu či vymeriavacieho základu živnostníkov.

Ak zamestnanec zarába tisíc eur mesačne, jeho zamestnávateľ musí do rezervného fondu poslať 47,50 eura. Ak by tento návrh na zavedenie rodičovského bonusu prešiel, o túto sumu by sa mohol zvýšiť dôchodok rodičov daného zamestnanca. Predovšetkým ľudia, ktorí vychovali viac detí, by si mohli na penzii vďaka tomu výrazne polepšiť. Je však otázne, či práve toto opatrenie dokáže motivovať mladých ľudí k tomu, aby mali viac detí, keďže musia riešiť aktuálnu životnú situáciu. Navyše prísľub vyššieho dôchodku, ktorý majú dostať o niekoľko desaťročí, sa môže zo zákonov medzičasom vytratiť.

Krajniak chce zmeniť aj výpočet dôchodku tak, aby neznevýhodňoval rodičov, ktorí čerpali materskú, otcovskú a rodičovskú dovolenku. Vďaka tomu by sa malo podľa ministerstva kompenzovať zrovnoprávnenie veku odchodu do dôchodku mužov a žien.

Otázny trinásty dôchodok

Ministerstvo chce v ústavnom zákone zakotviť aj povinnú percentuálnu valorizáciu dôchodkov z prvého piliera. Okrem nej by mala pribudnúť aj mimoriadna valorizácia v prípade, že budú splnené vopred stanovené makroekonomické ukazovatele. Zároveň by táto mimoriadna valorizácia mala byť podmienená nízkym rizikom dlhodobej udržateľnosti verejných financií, aby neboli zaťažené budúce generácie.

Veľkou zmenou by malo byť aj individuálne stanovenie veku odchodu na penziu. Štát by podľa predstáv ministerstva mal určiť, koľko rokov musí človek odpracovať, aby mohol získať starobný dôchodok. Následne by mohol odísť do penzie. Vo výhode by tak boli ľudia, ktorí začali pracovať v mladšom veku a neboli nezamestnaní. Ak by napríklad zákon určil, že je potrebné odpracovať 40 rokov, človek, ktorý začal pracovať v osemnástke, by mohol teoreticky odísť do dôchodku vo veku 58 rokov. Ten kto začne pracovať po vysokej škole vo veku 25 rokov, získa nárok na penziu, keď bude mať 65 rokov.

Ministerstvo plánuje zaviesť nárok na vyplatenie dvanástich dôchodkov ročne. Trinásty dôchodok sa tak pravdepodobne do ústavného zákona nedostane.

Povinný druhý pilier

Vstup do druhého piliera by mal byť znovu povinný, tak ako tomu bolo pri jeho spustení. Mladí ľudia síce budú musieť do neho vstúpiť, ale zároveň dostanú stanovený čas na to, aby ho mohli opustiť.

Krajniak chce ústavným zákonom aj garantovať, že do druhého piliera pôjde minimálne jedna štvrtina celkovej efektívnej sadzby starobného dôchodkového zabezpečenia. Dnes síce smeruje na dôchodkové účty sporiteľov päť percent z celkových 18 percent z odvodov na starobné poistenie, v skutočnosti sa na výplatu dôchodkov používa aj rezervný fond. Ak by sa rátalo aj s ním, celkové odvody na starobné poistenie dosiahnu 22,75 percenta. Do druhého piliera by tak malo smerovať minimálne 5,69 percenta. Keďže podľa súčasných pravidiel sa každoročne zvyšuje odvod do druhého piliera o 0,25 percenta až na konečných 6 percent v roku 2024, odvod do druhého piliera sa nebude musieť výrazne meniť.

Zmeniť by sa malo aj vyplácanie penzií z druhého piliera. Podľa návrhu ministerstva sa z neho má vyplácať pravidelný dlhodobý dôchodok. “Na jednorazový výber úspor má jednotlivec právo len v prípade osobitne ťažkej životnej situácie,” uvádza ministerstvo. Dnes si môže hotovosť z druhého piliera vybrať každý, koho celkový dôchodok z prvého i druhého piliera prekročí priemernú penziu.

Ministerstvo práce chce zmeniť aj súčasnú situáciu, keď si väčšina ľudí sporí na penziu v nevhodnom dôchodkovom fonde. Dnes je vyše 70 percent majetku v dlhopisových garantovaných fondoch. Keďže väčšine ľudí v druhom pilieri zostáva do dosiahnutia dôchodkového veku viac ako 20 rokov, je táto investičná stratégia pre nich nevhodná a zbytočne im znižuje ich budúci dôchodok. Ministerstvo preto navrhuje, aby sa investičná stratégia určovala automaticky, tak aby mal sporiteľ čo najväčšiu šancu dosiahnuť čo najvyšší výnos.

Po novom by sa mali stanoviť aj pravidlá pre investovanie v druhom pilieri. Ministerstvo práce ich síce bližšie nešpecifikovalo, no už na jar Krajniak hovoril o tom, že fondy druhého piliera by mali mať možnosť investovať do výstavby nájomných bytov.