Ak je niekto dlho a vážne chorý, zvyčajne žiada najprv o nemocenskú dávku. Tú možno poberať maximálne jeden rok. Po uplynutí tejto lehoty mnoho ľudí žiada o invalidný dôchodok. No napriek tomu, že niekto je vážne chorý a nemôže pracovať, invalidný dôchodok nemusí dostať.


Na získanie invalidného dôchodku je potrebné totiž splniť tri podmienky. Žiadateľ musí byť invalidný, musí mať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a zároveň nesmel ku dňu vzniku invalidity splniť podmienky nároku na starobný dôchodok a ani mu nesmel byť priznaný predčasný dôchodok.

Pre mnohých ľudí môže byť prekážkou k získaniu invalidného dôchodku nízky počet rokov dôchodkového poistenia. Napríklad žiadateľ, ktorý má 40 až 45 rokov, potrebuje na získanie invalidnej penzie aspoň desať rokov dôchodkového poistenia. V prípade, že bol niekto dlhodobo nezamestnaný, nemusí túto podmienku spĺňať.

Koľko rokov dôchodkového poistenia musí mať žiadateľ o invalidný dôchodok

  • menej ako jeden rok, ak ide o poistenca do 20 rokov,
  • najmenej jeden rok, ak ide o poistenca vo veku nad 20 rokov do 24 rokov,
  • najmenej dva roky, ak ide o poistenca vo veku nad 24 rokov do 28 rokov veku,
  • najmenej päť rokov, ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov do 34 rokov veku,
  • najmenej osem rokov, ak ide o poistenca vo veku nad 34 rokov do 40 rokov veku,
  • najmenej desať rokov, ak ide o poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov veku,
  • najmenej 15 rokov, ak ide o poistenca vo veku nad 45 rokov veku.

Počet odpracovaných rokov sa neskúma pri ľuďoch, ktorí sa stanú invalidní v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Rovnako Sociálna poisťovňa nepreveruje počet odpracovaných rokoch v prípade nezaopatrených detí. Túto podmienku nemusia splniť ani doktorandi v dennej forme štúdia do 26 rokov.

Za invalidného sa človek považuje v prípade, ak jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 40 percent. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pritom určí posudkový lekár Sociálnej poisťovne. Pri určovaní invalidity je dôležité, že musí ísť o dlhodobo nepriaznivý stav. O ňom môžeme hovoriť v prípade, že spôsobuje pokles schopnosti pracovať a zároveň má podľa lekárskych poznatkov trvať dlhšie ako rok.

Posudkový lekár pri skúmaní zdravotného stavu vychádza jednak zo zdravotnej dokumentácie daného človeka a zároveň robí aj komplexné vyšetrenia. Miera poklesu sa určuje podľa najzávažnejšieho ochorenia, ktoré má vplyv na vykonávanie zárobkovej činnosti. Ak má niekto viac chorôb, pri ktorých by sa dal určiť pokles schopnosti pracovať, tieto poklesy sa nesčítavajú. No pre tieto ochorenia je možné zvýšiť celkový pokles najviac o desať percent.

Ako sa vypočíta invalidný dôchodok

Invalidný dôchodok sa počíta veľmi podobne ako starobný dôchodok. K získaným rokom dôchodkového poistenia sa pripočíta takzvané pripočítané obdobie – ide o obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dňa dovŕšenia dôchodkového veku. Počet rokov dôchodkového poistenia sa následne vynásobí priemerným osobným mzdovým bodom a aktuálnou dôchodkovou hodnotou.

Aktuálna dôchodková hodnota je v tomto roku na úrovni 14,2107 eura. Každoročne sa zvyšuje o rovnaké percento, o aké vzrastú priemerné mzdy v treťom štvrťroku. Vďaka tomu sa dôchodky zvyšujú podobne, ako rastú platy.

Osobný mzdový bod zase vyjadruje, aký bol vymeriavací základ daného človeka v porovnaní s priemernou mzdou. Ak by niekto v jednom roku zarábal presne priemernú mzdu, získal by osobný mzdový bod 1. Ak by jeho plat bol dvojnásobne vyšší v porovnaní s priemerným platom, jeho osobný mzdový bod by bol 2. Následne sa osobné mzdové body za jednotlivé roky spriemerujú a získame tak priemerný osobný mzdový bod.

Plný invalidný dôchodok však dostanú len ľudia, ktorých miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 70 percent. Pri nižšom poklese majú nárok na čiastočný invalidný dôchodok. Napríklad ak niekto má pokles vo výške 50 percent, dostane polovicu vypočítaného dôchodku.