Ako dlho Národná banka Slovenska (NBS) vedela o tom, že spoločnosť Axe Capital Group ponúka investovanie bez toho, aby na to mala povolenie? Finsider sa snažil zistiť, odkedy NBS vedela o aktivitách tejto spoločnosti, či kedy na ňu dostala prvý podnet. Centrálna banka tieto údaje odmietla uviesť. Informácie nesprístupnila ani na základe žiadosti podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
NBS na spoločnosť Axe Capital Group upozornila prvýkrát v apríli minulého roku. „Činnosť spoločnosti v súčasnosti nepodlieha dohľadu NBS, spoločnosť nemá udelené žiadne povolenie NBS na výkon činnosti v oblasti finančného trhu na Slovensku a nie je zapísaná v žiadnom registri vedenom NBS,“ uviedla vtedy centrálna banka. Investované peniaze podľa NBS takisto neboli kryté Fondom ochrany vkladov ani Garančným fondom investícií.
Z uznesenia súdu o vzatí do väzby Petra Béreša a Jána Šofranka, ktorí stáli za spoločnosťou Axe Capital Group, vyplýva, že obvinení mali peniaze od obetí získavať najneskôr od leta 2018 a pokračovať v tejto činnosti mali až kým ich polícia 17. mája tohto roku nezadržala. NBS tak na činnosť tejto firmy upozornila verejnosť takmer štyri roky potom, ako začala vyberať peniaze od investorov.
NBS sa obraňuje povinnosťou zachovávať mlčanlivosť
Na otázky Finsidera, kedy centrálna banka dostala prvý podnet na túto spoločnosť, kedy zaregistrovala, že táto firma ponúka investovanie a koľko podnetov celkovo dostala na túto firmu, komunikačné oddelenie NBS odpísalo, že na konanie predmetnej spoločnosti upozornila už v apríli 2022. „NBS bolo doručených niekoľko podaní na túto spoločnosť, pričom z dôvodu povinnosti zachovávať mlčanlivosť NBS nemôže poskytnúť žiadne konkrétnejšie údaje o týchto podaniach.“
Na dodatočnú otázku, či môže NBS uviesť aspoň, odkedy vedela, že táto firma ponúka investovanie, centrálna banka takisto odpovedala neurčito: „NBS priebežne monitoruje trh, či na ňom nedochádza k ponuke služieb bez potrebných povolení. Zároveň sú pre nás dôležité podania a upozornenia spotrebiteľov. Na základe týchto skutočností NBS vyhodnotila v apríli minulého roka, že na spoločnosť AXE Capital Group SE je potrebné zverejniť upozornenie.“
Finsider sa preto na centrálnu banku obrátil znovu, tentokrát sme poslali oficiálnu žiadosť o sprístupnenie informácií na základe o slobodnom prístupe k informáciám. Zaujímali sme sa, kedy NBS dostala prvý podnet na Axe Capital Group, koľko podnetov celkovo dostala a kedy sa prvýkrát začala touto spoločnosťou zaoberať.
NBS poslala listom do vlastných rúk šesťstranové rozhodnutie, ktorým nám oznámila, že požadované informácie nesprístupní „z dôvodu, že sa týkajú výkonu dohľadu vykonávaného Národnou bankou Slovenska.“ Zákon o slobodnom prístupe k informáciám totiž hovorí, že subjekty nesprístupnia informácie, ak sa sa týkajú výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov.
„Národná banka Slovenska konštatuje, že žiadateľom požadované informácie patria medzi informácie a údaje získané v rámci výkonu dohľadu nad finančným trhom, a teda ide o informácie súvisiace s výkonom dohľadu zo strany Národnej banky Slovenska, na ktoré sa vyžaduje vylúčenie prístupu k informáciám,“ píše sa v uznesení. NBS sa pritom odvoláva na zákon o dohľade nad finančným trhom ako aj na zákon o prístupe k informáciám.
Investori mali prísť o vyše 50 miliónov eur
Spoločnosť AXE Capital Group ponúkala investovanie, hoci na to nemala licenciu. Investorov lákala na ročný výnos až 300 percent. Podľa obvinenia, ktoré je súčasťou uznesenia o vzatí do väzby, už pri uzatváraní zmlúv obvinení vedeli, že „uvedené podmienky nedokážu splniť a že ich splnenie nie je reálne.“
Peniaze od investorov mali podľa tohto uznesenia obvinení len v marginálnej miere investovať do zahraničných finančných nástrojov. Toto obchodovanie pritom nevykazovalo dostatočné výnosy. „Nezanedbateľnú časť finančných prostriedkov spotrebovávali a spotrebovávajú pre osobnú potrebu, používali a používajú ich na prevádzkové náklady spoločností a veľkú časť prostriedkov využívali na vyplácanie odmien sprostredkovateľov, vyplácanie výnosov a vkladov starším „investorom/klientom“ a to tak, že na ich vyplácanie používali vklady neskorších „investorov/klientov“ v režime tzv. pyramídovej hry.“
Namiesto toho, aby peniaze od investorov mali obvinení zhodnocovať investovaním, používali ich na svoj vlastný luxusný život. V prípade, že niekto z investorov požiadal o vyplatenie peňazí, použili na to vklady od nových klientov. Takáto pyramída môže pritom fungovať len dovtedy, kým pribúdajú noví klienti. Preto musela firma využívať sprostredkovateľov, ktorých motivovala vysokými províziami.
Jediným obvineným sprostredkovateľom je zatiaľ Juraj Piták, ktorý pôsobil ako obchodný riaditeľ spoločnosti Zizzy SE. Zároveň je aj v dozornej rade firmy Fispro, ktorá je podriadeným finančným agentom spoločnosti Fingo.sk. Podľa Denníka E mal J. Piták pre P. Béreša predovšetkým budovať obchodnú sieť, pričom získaval agentov z iných spoločností. „Bol som totálne naivný a hlúpy, že som dokázal uveriť Petrovi Bérešovi, a nerozlíšil som, že celé je to dokonalý podvod geniálneho podvodníka, respektíve zločineckej skupiny založenej s týmto cieľom,“ povedal J. Piták pre Denník E.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
