Kedysi pri Sade Janka Kráľa stál futbalový štadión klubu Artmedia Petržalka. Hrali sa tam okrem ligových aj významné medzinárodné zápasy. Na štadióne boli aj koncerty veľkých rockových hviezd, vystupoval tu napríklad Sting. Futbalový klub zanikol už pred 15 rokmi a s ním doslova zmizol aj štadión z mapy mesta, potom ako roky chátral. Už niekoľko rokov sa na jeho mieste chystá iný projekt, ktorý aspoň názvom odkazuje, že na mieste bola kedysi zelená plocha – Green Park.
Za projektom stojí firma, ktorú vlastní spoločnosť Grafobal, ktorá patrí Ivanovi Kmotríkovi. Ten bol v minulosti dlhodobými sponzorom klubu Artmedia Petržalka. Nalieval so neho ročne milióny eur, ale v roku 2008 ho predal, štadión si však ponechal a rozobral.
„Z Petržalky som odišiel pre štadión. Na mieste starého sme vedeli postaviť len taký, na ktorom by sme nespĺňali normy UEFA na medzinárodné zápasy,“ vysvetľoval svoj náhly odchod z klubu v rozhovore pre Denník N pred štyrmi rokmi.
I. Kmotrík si našiel čoskoro za petržalský klub náhradu. Kúpil konkurenčný futbalový klub Slovan Bratislava a postavil iný štadión na Tehelnom poli v Bratislave. Ten vyvolal veľa kontroverzií a súdnych sporov so štátom. Kontroverzie obchádzajú už od začiatku aj jeho administratívno-bytový komplex Green Park. O tom, že projekt nejde podľa plánu developera, svedčí aj to, že je v štádiu schvaľovania už viac ako sedem rokov – od roku 2016, hoci snaha územie zastavať siaha ešte ďalej do histórie.
Megalomanské plány narazili na mesto
Pozemky pod štadiónom v Petržalke mesto zmenilo v rámci zmien územného plánu na rozvojové územie už v roku 2012. Takže sa tam mohlo stavať.
V lete roku 2016 budúcu podobu projektu prvýkrát ukázala firma RV Development 3, ktorá patrí tiež pod Kmotríkovu firmu Grafobal. Spoločnosť návrh poslala do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).
Podľa zámeru na mieste bývalého štadióna mali vyrásť štyri bytové domy, administratívna budova s jedenástimi poschodiami a výšková budova s tridsiatimi podlažiami. Ak by návrh prešiel, išlo by o najvyššiu budovu v Petržalke. No neprešiel. Stavba mala byť dokončená koncom roka 2018. Mešká tak už viac ako päť rokov. Komplex mal byť vybavený aj viac ako tisíc parkovacími miestami. Výstavba mala stáť až 65 miliónov eur.
Megalomanský projekt vyvolal vlnu negatívnych ohlasov najmä u mestskej časti Petržalka. Úradníci sa obávali, že bytovo-kancelársky komplex ohrozí oddychový charakter susedného Sadu Janka Kráľa, ktorý je jedným z najstarších verejných parkov v strednej Európe. Obavy vzbudzoval najmä možný nárast dopravy po dokončení stoviek bytov a kancelárií.
Napriek výhradám projekt v roku 2019 získal územné rozhodnutie od Okresného úradu v Bratislave. Voči rozhodnutiu samospráva podala odvolanie. Mesto vytýkalo developerovi, že stavba odporuje novým územným plánom. V roku 2020 Ministerstvo dopravy a výstavby ako odvolací orgán územné rozhodnutie zrušilo. Spor s investorom je doteraz na súde.
Green Park bude napokon menší
Na konci minulého roka sa situácia zmenila. Vedenie Bratislavy vydalo Grafobalu súhlasné záväzné stanovisko pre komplex Green Park. Developer však musel urobiť podstatné zmeny. Plánované výškové budovy majú byť nižšie a byty budú tvoriť iba menší podiel projektu. Ten má zahŕňať aj hotel, kancelárske priestory a obchody.
Po novom budú mať bytové domy zelenú fasádu, aby projekt nadväzoval na Sad Janka Kráľa, píše sa na webe developera. Obytnú časť projektu tvoria štyri nízkopodlažné a jedna výšková budova. Developer sľubuje aj „nádherné výhľady na Dunaj a Staré mesto.“ Za dizajnom projektu je architektonická kancelária Cubedesign.
Pôvodne Green Park rátal s vyše 360 bytmi a apartmánmi a jeho najvyššia veža mala merať sto metrov. Oproti pôvodnému návrhu má byť nová výšková budova nižšia o päť podlaží. Byty majú tvoriť necelých 30 percent projektu. K Sadu Janka Kráľa má byť orientovaný aktívny parter s prevádzkami pre verejnosť.
„Po viacerých návrhoch, voči ktorým sme sa opakovane nesúhlasne vyjadrili, investor svoj zámer prispôsobil,“ povedal pre TASR primátor Bratislavy Matúš Vallo. Ten je známy tým, že developerom neustupuje ako jeho predchodcovia, ale bojuje s nimi najmä o zreálnenie megalomanských projektov. Tlačí ich napríklad do toho, aby vymieňali povolenia na výstavbu za nájomné byty pre mesto.
Ako napokon bude vyzerať finálna podoba projektu ešte nie je známe. Na otázky Finsideru developer ani architekt projektu nereagovali.
Prečítajte si ďalšie články na túto tému:
