Medziročný rast cien v decembri dosiahol podľa očakávaní 5,9% a klesol tak pod 6% prvýkrát od začiatku roka 2022. Oproti predchádzajúcemu mesiacu boli ceny nižšie o 0,1%.
Zaujímavý vývoj sme pozorovali v kategórii potravín, kde sme zaznamenali nárast cien mäsa o pol percenta, výraznejší rast cien zeleniny (o takmer dve percentá), ale aj takmer percentný nárast cien pečiva a obilnín; na druhej strane však bol tento nárast cien vyvážený poklesom cien ostatných potravinových položiek, najmä vajcia, mlieko a mliečne výrobky (pokles o 1,1% m/m) či oleje a tuky s cenami nižšími o dve percentá.
Ostatné cenové tlaky smerom nahor už boli slabšie a rozložené medzi viacero kategórií, ako napríklad stravovacie služby, zdravotnícke potreby, produkty pre domáce zvieratá a podobne. Naopak, smerom nadol zamierili ceny na čerpacích staniciach a to s medzimesačným poklesom o viac než 4%. Ide tak o tretí mesiac výraznejšieho poklesu v rade. Ani snaha OPECu či problémy na blízkom východe (napr. Izrael či Jemen) nevyhnali ceny ropy výrazne nahor, práve naopak – hoci volatilita ostáva vysoká, trend je skôr klesajúci.
Celoročná medziročná miera inflácie tak dosiahla 10,5%. Vrchol bol dosiahnutý vo februári na úrovni cez 15%, odvtedy sme zažívali kontinuálny pokles až pod 6% v závere roka, teda o 9,5 percentuálneho bodu za 10 mesiacov. Najvýraznejším ťahúňom boli najmä potraviny a nealkoholické nápoje, ktoré podľa našich prepočtov zo spomínaných 10,5% priniesli až 4,1 percentuálneho bodu. Súvisí to s výraznejším zastúpením potravín v slovenskom spotrebiteľskom koši, vyššou závislosťou na ruských energiách či nižšou produktivitou v potravinárskom sektore.
Ďalšou kategóriou sú ceny služieb, ktoré boli tlačené jednak vyššou cenou vstupov (najmä energií), avšak aj rastom mzdových požiadaviek zamestnancov. Za zmienku stojí aj samostatná kategória energií a pohonných hmôt s príspevkom asi jedného percentuálneho bodu. Energie sú síce medziročne drahšie, zďaleka však nie tak, ako v iných európskych krajinách. V nominálnom vyjadrení sú energie na Slovensku medzi najlacnejšími v EÚ.
Čo nás čaká v roku 2024? Očakávame, že priemerná medziročná inflácia výrazne spomalí – z 10,5% až k úrovni štyroch percent. Avšak v prípade, že sa budú ceny energií vyvíjať v súlade s vyjadreniami vlády a regulačného úradu, môže inflácia skončiť ešte nižšie. A hoci má nižšia inflácia bezpochyby pozitívne krátkodobé vplyvy (napr. na rast HDP), hneď druhým dychom treba dodať, že aktuálne dotovanie cien energií je veľmi štedré, nákladné a odčerpáva zdroje z iných oblastí. V štruktúre rastu cien budú aj v roku 2024 pretrvávať vplyvy vyšších cien tovarov (najmä potravín), očakávame však aj citeľnejšie tlaky na ceny v službách.
Tie sú ovplyvnené nielen predchádzajúcim nárastom cien komodít, ale čelia aj vyšším mzdovým požiadavkám zamestnancov či nárastu mzdových nákladov zo zákona (napr. rast príplatkov za prácu v neštandardnom pracovnom čase). A hoci sme infláciu na Slovensku (aj v eurozóne) v priebehu roka výrazne stlačili, stále nemáme vyhrané. Cieľová rovinka jedného-dvoch percent nad inflačným cieľom bude najnáročnejšou časťou, najmä v dôsledku volatility na komoditných trhoch či mzdovo-inflačných tlakov.
Matej Horňák, makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne
