Priemysel v auguste v súlade s očakávaniami korigoval prudký júlový pokles produkcie. Potvrdil tak, že podstatná časť prepadu priemyslu v úvode letnej dovolenkovej sezóny mala svoj pôvod v posunutom dovolenkovom efekte (väčšia koncentrácia celozávodných dovoleniek v mesiaci júl).
Pohľad na letné dovolenkové mesiace ako celok však naznačuje, že i po očistení o tradičný sezónny dovolenkový efekt produkcia domáceho priemyslu v priemere počas dvoch dovolenkových mesiacov jemne zaostala za úrovňou spred leta (jún) i rovnakého obdobia minulého roka. Výraznejšie zaostávanie vykazujú najmä výrobcovia nábytku, ktorí najskôr už pociťujú prudké schladenie rezidenčného realitného trhu, či hutníci, ktorí stále zápasia s energetickou krízou i lacnou mimoeurópskou konkurenciou.
Jemne nižšiu produkciu ako pred letom však zaznamenala (i po sezónnom očistení o tradičný efekt dovoleniek) väčšina odvetví domáceho priemyslu, vrátane automobilového priemyslu. V jeho prípade však svoju rolu najskôr zohralo aj predĺženie časti odstávok nad rámec tradičných dovoleniek z dôvodu úpravy výrobných liniek na produkciu nových modelov. Augustový reštart spracovateľského priemyslu sa prejavil aj na zvýšení produkcie vo výrobe energií.
Podľa údajov Štatistického úradu sa produkcia slovenského priemyslu v auguste zvýšila o 4,5% (sezónne očistené) a plne tak vymazala júlové straty. V porovnaní s júnom bola vyššia o takmer 2%. V priemere počas dvoch letných dovolenkových mesiacoch však za obdobím spred leta predsa len jemne zaostávala, keď v porovnaní s júnom bola nižšia o približne 0,5%. Silné augustové čísla priemyslu sa tak dajú pripísať predovšetkým rozkývanej dovolenkovej sezóne, ktorá tento rok významnejšie uberala z rastu priemyslu v júli a naopak technicky ho podporila v auguste. V medziročnom porovnaní sa produkcia priemyslu v auguste zvýšila o 4,6%. Aj pohľad na medziročné čísla počas leta však naznačuje, že priemysel má za sebou (napriek silnému augustu) relatívne slabšie leto – v priemere sa počas dvoch letných dovolenkových mesiacov (júl-august) produkcia priemyslu medziročne nepatrne znížila o 0,2%.
Korekcia dovolenkami poznačeného slabého júla prechádzala v auguste naprieč odvetviami priemyslu. Po štatistickom zohľadnení tradičnej sezóny sa produkcia v auguste v porovnaní s júlom znížila len v rafinérskom, chemickom a nábytkárskom priemysle. Kým rafinérie a čiastočne aj chémia na rozdiel od ostatných odvetví priemyslu zaznamenali v júli rastúci trend produkcie a augustový pokles sa dá hodnotiť najmä ako prirodzená korekcia, v prípade výroby nábytku (ostatná výroba) pozorujeme systematický pokles produkcie už niekoľko mesiacov v rade. Tento pokles najskôr súvisí so schladením rezidenčného realitného trhu, ktorý sa premietol aj na nižšom dopyte v segmente zariadenia bytu.
V dôsledku nerovnomerného rozloženia dovolenkového efektu má väčší zmysel pozerať sa na mesiace júl a august ako celok. Produkcia oproti júnu v priemere počas leta klesala v drvivej väčšine odvetví priemyslu, najvýznamnejšie vo výrobe nábytku a v hutníckom priemysle. V medziročnom porovnaní bola produkcia nižšia ako v lete minulého roka najmä v už zmieňovanej výrobe nábytku (až 22%), silné dynamiky medziročného poklesu vykázali aj viaceré energetický náročné odvetvia (hutníci o 12%, výroba plastu, gumy a stavebných materiálov o 10%, drevospracujúci a papierensky priemysel o 10%), ale aj dlhodobo klesajúca výroba spotrebnej elektroniky (15%).
V červených číslach ostávala aj výroba chemikálií (3%). To len potvrdzuje, že slovenský priemysel sa s energetickou krízou stále plne nevyrovnal. Rast sa počas leta vytratil už aj u strojárov (-4%), ktorí už takisto začínajú vnímať spomalenie dopytu na domácom európskom trhu.
Naopak, pozíciu ťahúňa priemyslu si aj počas leta udržal automobilový priemysel. Jeho produkcia medziročne narástla počas dovolenkového leta v priemere o 11%, a to i napriek životnému cyklu časti produkcie (príprava výroby nových modelov). I leto tak potvrdilo, že uvoľnenie úzkych hrdiel pomohlo reštartovať slovenské automobilky. Navyše, robustnosť sektora, zdá sa, už dokáže tlmiť aj výkyvy v životnom cykle vyrábaných modelov, keď nižšiu produkciu jednej automobilky (modelu) kompenzuje zvýšená produkcia v inej časti sektora. To by malo pomáhať stabilizovať aj subdodávateľský reťazec. Okrem áut však v čiernych číslach v medziročnom porovnaní počas leta ostali spomedzi odvetví spracovateľského priemyslu už len výrobcovia elektrických zariadení (7%), rafinérie (8%) a veľkosťou zanedbateľná farmácia (3%).
Výhľad
Vojna na Ukrajine, stále prítomná inflácia, ale aj efekty uťahovania menových podmienok na viacerých významných exportných trhoch slovenských priemyselníkov by mali stále nahlodávať kondíciu viacerých odvetví slovenského priemyslu. Výhľad priemyslu na nadchádzajúce mesiace teda naďalej nie je optimistický. Na druhej strane, priaznivý bázický efekt a čiastočná stabilizácia energetického šoku by predsa len mohli smerom k záveru roka mali pomôcť slovenskému priemyslu i stabilnejšie sa vyhrabať z červených čísel (v medziročnom porovnaní). V medziročnom porovnaní by mohol čísla priemyslu vylepšovať i bázicky efekt (nízka porovnávacia báza) v energetike, ktorej produkciu by navyše mal podporiť aj nový 3. blok JE Mochovce.
V kľúčovom automobilovom priemysle hrali v poslednom období dôležitú rolu úzke hrdlá v dodávateľských reťazcoch. Tie sa, zdá sa, v priebehu prvej polovice tohto roka podarilo z veľkej časti uvoľniť. Spotrebný dopyt v Európe síce v prvej polovici roka prevažne slabol, dopyt po nových autách na kľúčovom európskom trhu je však stále zvýrazňovaný odloženými nákupmi z minulých rokov. Predpokladáme preto, že ani na strane dopytu by slovenské závody nemali v ostávajúcich mesiacoch roka zápasiť so zvýšenými výpadkami.
Dočasne by ale mohli produkciu znižovať prípravy automobiliek na novú produkciu (najmä na prelome rokov, kedy automobilky tradične odstavujú výrobu a toto obdobie najskôr budú využívať i na prípravu novej produkcie, i za cenu predĺženia odstávky výroby nad rámec toho, čo bolo bežné v minulosti). Pozitívne efekty týchto odstávok by sa ale mali naopak pozitívne prejavovať v ďalších mesiacoch.
Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank
