Priemerná mesačná hrubá mzda v úvode roka dosiahla 1 327 EUR a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bola vyššia o 9,5%. A hoci sa jednalo o tretí najrýchlejší medziročný nárast nominálnej mzdy za posledných 15 rokov (rýchlejšie mzdy rástli len v druhom štvrťroku 2019 a druhom štvrťroku 2021), reálna mzda medziročne klesla o 4,9%. Pokles reálnych príjmov zamestnancov sa v úvode roka aspoň zmiernil (z rekordných 7,6% v závere predchádzajúceho roka) – pomohlo zvyšovanie miezd vo verejnom sektore i spätná indexácia miezd v časti komerčnej sféry. Vysoká inflácia v posledných štvrťrokoch okresávala reálne príjmy zamestnancov – reálna mzda sa vrátila približne o 4 roky dozadu, približne na úroveň z prelomu rokov 2018/19 (v porovnaní s prvým štvrťrokom 2019 bola nižšia o 0,7%).
Zamestnávatelia plne nepremietajú vysokú infláciu do miezd zamestnancov, čo je dobrou správou pre centrálnych bankárov, už menej pre zamestnancov. Už druhý mesiac v rade rástli nominálne mzdy pomalšie ako nominálna produktivita práce. Reálne jednotkové náklady práce tak klesali, jav v posledných 15 rokov skôr výnimočný. Spätná indexácia miezd v nemalej časti komerčnej, ale i verejnej sféry, či stále relatívne napätý trh práce, však vytvárajú predpoklady, že s ústupom inflácie by sa už v nasledujúcich mesiacoch mohol opätovne obnoviť i rast reálnych jednotkových nákladov práce, t.j. mzdy by mohli rásť rýchlejšie ako produktivita práce. To je zlou správou pre dlhodobú mzdovú konkurencieschopnosť ekonomiky, najmä pre časť priemyslu založeného na lacnej pracovnej sile. Bez investícií do inovácií a zrýchlenia rastu produktivity práce pravdepodobne nebude tento dlhodobý trend (ktorý sa infláciou len na krátky čas technicky prerušil) udržateľný a ekonomika by sa tak mohla pomaly blížiť k bodu zlomu, kedy buď nastane výrazná korekcia (nadol) miezd (resp. jednotkových nákladov práce) alebo sa zastaví ďalší ekonomický rast.
Nominálny rast miezd v úvode roka podporil predovšetkým verejný sektor. Dohodnuté navýšenie miezd verejných zamestnancov sa prejavilo na citeľnejšom zrýchlení dynamiky medziročného rastu miezd v sektoroch čiastočne alebo plne naviazaných na štátny rozpočet. Medziročný rast miezd vo verejnej správe sa zrýchlil 2,6% v závere minulého roka na 10,4% v úvode tohto, nominálne mzdy vo vzdelávaní a zdravotníctve v závere minulého roka dokonca medziročne klesali, v úvode tohto roka si však už pripísali 13,1% (školstvo), resp. 10,7% (zdravotníctvo) medziročný nárast. I viacero sektorov komerčnej časti ekonomiky zaznamenalo v úvode roka zrýchlenie dynamiky medziročného rastu miezd, najmä pod vplyvom spätnej indexácie. V kľúčovom priemysle sa rast miezd zrýchlil z 6,4% na 9,9%, v stavebníctve z 13,6% na 14,8%, v telekomunikáciách a IT z 4,5% na 7,4% a v poľnohospodárstve z 7,2% na 10,5%. Jedinou časťou ekonomiky, kde rast miezd prevýšil infláciu však boli hotely a reštaurácie. Medziročný rast nominálnych miezd sa tu zrýchlil až na 17%. Predpokladáme pritom, že v sektore stále prebieha popandemický tlak na zreálňovanie oficiálne vyplácanej mzdy (redukcia skrytej zložky mzdy), ťahaný i nižším záujmom zamestnancov o tieto práce (i v dôsledku skúsenosti s pandémiou). S priemernou mzdou 771 EUR sú však hotely a reštaurácie stále najslabšie platenými pracovnými pozíciami v ekonomike.
Zrýchľovanie rastu miezd sa v úvode roka netýkalo všetkých profesií. Rast miezd sa spomaľoval väčšinou v administratíve. S výnimkou IT a komunikácií sa spomalil vo všetkých ostatných „kancelárskych“ sektoroch – v oblastí nehnuteľností z 13,7% na 8,6%, v administratívnych službách z 11,6% na 9,2%, v odborných, vedeckých a technických činnostiach z 13,0% na 11,8% a vo finančnom sektore z 7,7% len na 4,6%.
Z hľadiska regiónov rástli mzdy v úvode roka najrýchlejšie v Nitrianskom (12,7%) a Prešovskom kraji (11,3%). Najpomalšie naopak v Košickom (7,9%) a Trnavskom kraji (8,0%). Priemernú mzdu vyššiu ako priemer Slovenska vykazoval len Bratislavský kraj (1 676 EUR). Najnižšiu mzdy majú v priemere naďalej zamestnanci v Prešovskom kraji, len 1 023 EUR.
Výhľad
Pokles reálnej mzdy by sa mal v nasledujúcich mesiacoch zmierňovať, predovšetkým pod vplyvom zvoľňujúcej inflácie, ale aj dvojcifernej dynamiky medziročného rastu miezd vo verejnom sektore, či spätnej indexácie miezd v komerčnej časti ekonomiky. V druhej polovici roka by sa mal obnoviť už i rast reálnej mzdy, v priemere za celý rok však stále predpokladáme, že reálne mzdy ľahko klesnú (o 0,5%). V nasledujúcich rokoch by už reálne mzdy mali opäť rásť, predpokladáme na úrovni o 2-3 ročne. Aktuálny infláciou ťahaný pokles reálnej mzdy by sa tak malo podariť uzavrieť v priebehu 2-3 rokov.
Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank
